Významný český politik zomrel pred desiatimi rokmi.
Čo vám napadne, keď sa povie Václav Havel? Aká je vaša najsilnejšia spomienka na neho? Čo by ste mu povedali, keby ste s ním dnes mohli hovoriť? Odpovede osobností na tieto tri otázky budú patriť k sérii podujatí, ktorými si česká verejnosť pripomenie desať rokov od úmrtia posledného československého a prvého českého prezidenta Václava Havla. Na čele spoločného štátu Čechov a Slovákov stál dva a pol roka, 10 rokov bol prezidentom Českej republiky. Dnes (18. decembra) uplynie od jeho úmrtia 10 rokov.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe v rodine, ktorá bola v 20.- 40. rokoch minulého storočia spojená s českým kultúrnym a politickým dianím. Jeho starý otec z matkinej strany bol známy diplomat a starý otec z otcovej strany zasa staviteľ pražského paláca Lucerna.
Po druhej svetovej vojne navštevoval internátnu školu v Poděbradoch, ktorú v roku 1950 zatvorili. Pre kádrový profil si nemohol slobodne vybrať strednú školu, a tak od roku 1951 večerne študoval odbor chemický laborant na pražskej Strednej všeobecnovzdelávacej škole pre pracujúcich.
Vo vysokoškolskom štúdiu humanitných smerov mu tiež bránil tzv. kádrový profil, preto začal študovať na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT).
Neúspešný bol aj jeho pokus prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení.
Zamestnal sa ako javiskový technik v pražskom Divadle ABC, odkiaľ v roku 1960 prešiel do Divadla Na zábradlí. V rokoch 1962 - 1966 diaľkovo vyštudoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe.
V roku 1963 uviedli v Divadle Na zábradlí jeho divadelnú hru Zahradní slavnost. Ako významný dramatik sa etabloval aj hrami Vyrozumění (1965) či Ztížená možnost soustředění (1968).
Počas tzv. Pražskej jari, ktorá tragicky vyvrcholila inváziou v auguste 1968, pôsobil ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov.
Od nástupu normalizácie vystupoval proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti. Stál za vznikom Charty 77 a bol jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 spoluzakladal Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a v roku 1989 bol tiež spoluautorom petície Několik vět. Za občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil v rokoch 1977 - 1989 celkovo takmer päť rokov.
Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF), ktorého vedúcim predstaviteľom sa stal práve Havel. Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR ho 29. decembra 1989 zvolilo za prezidenta. Vo funkcii ostal aj po prvých slobodných parlamentných voľbách, keď ho do funkcie hlavy štátu 5. júla 1990 opäť zvolilo FZ ČSFR.
Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe spoločného štátu. Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Krátko potom 20. júla 1992 Havel odstúpil z funkcie prezidenta s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike. Po vzniku samostatnej Českej republiky (ČR) poslanecká snemovňa 26. januára 1993 zvolila Václava Havla za prezidenta ČR.
Havlova prvá manželka Olga, s ktorou sa oženil v roku 1964, zomrela 27. januára 1996. Koncom roka 1996 Havel ochorel na rakovinu pľúc. Oporou v zložitej situácii mu bola jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa oženil 4. januára 1997. Za prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu aj 20. januára 1998 a druhé funkčné obdobie mu skončilo 2. februára 2003.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé ceny, vyznamenania, alebo čestné doktoráty. Ako prvý Čech dostal 23. júla 2003 najvyššie štátne vyznamenanie USA - Prezidentskú medailu slobody. Titul doctor honoris causa v roku 2006 dostal aj od Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a v novembri 2009 sa stal čestným občanom hlavného mesta SR.
V roku 2010, nakrútil podľa vlastnej divadelnej hry film Odcházení. Ešte 10. decembra 2011 si v Prahe prevzal Cenu Jána Langoša (získal ju spolu so slovenským spisovateľom Ivanom Kadlečíkom).
Václav Havel, svetoznámy dramatik a jeden z najvýznamnejších politikov 20. storočia, zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku.
V júni tohto roku mu in memoriam udelili Českú a slovenskú transatlantickú cenu slobody udeľovanú za mimoriadne zásluhy pre rozvoj demokracie a podporu ľudských práv.
Ideály do politiky patria
Životný príbeh Václava Havla ukazuje, že ideály do politiky patria. Bez nich ostanú len čiastkové záujmy, ktoré majú krátkodobú trvácnosť. Na sociálnej sieti to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na desiate výročie úmrtia posledného československého a prvého českého prezidenta Václava Havla.
Havel bol podľa nej človek spojený s najvýznamnejšími chvíľami slovenskej a českej histórie. "Havel sa podieľal na všetkých troch líniách posledných piatich desaťročí - ako disident a politický väzeň, ako výrazná a nezabudnuteľná tvár Novembra i ako prvý ponovembrový prezident, ktorý bývalým sovietskym satelitom pomáhal začleniť sa do západného demokratického sveta," pripomenula hlava štátu.
Zdôraznila, že posledný československý prezident bol presvedčený o dôležitosti rozvoja a kultivovania mravného poriadku, ktorý jediný môže byť zdrojom rešpektu k pravidlám ľudského spolužitia. Bez neho nemá spoločnosť podľa Havla šancu na pokoj, stabilitu, spokojnosť a prosperitu. "Aj preto odkaz Václava Havla nemá iba podobu akéhosi pomníka, ku ktorému pri výročiach kladieme vence. Naopak, núti nás v každej chvíli klásť si otázku, v akej miere tento ideál demokracie napĺňame," dodala Čaputová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
