Súčasný incident je najhorším od roku 1994, keď sa v tejto juhokaukazskej oblasti skončila skutočná vojna.
Azerbajdžan v nedeľu (3. 4.) oznámil rozhodnutie jednostranne zastaviť paľbu v oblasti konfliktu v Náhornom Karabachu, kde sa od soboty obnovili zrážky medzi azerbajdžanskou armádou a silami odštiepeneckého regiónu. Komentár arménskej strany k najnovšiemu vývoju zatiaľ nie je známy.
Hovorca azerbajdžanského ministerstva obrany dnes podľa agentúry RIA Novosti informoval, že "Azerbajdžan sa jednostranne rozhodol zastaviť odvetné vojenské operácie a bude opevňovať územia oslobodené od soboty".
Hovorca však súčasne varoval, že ak bude arménska strana pokračovať "v provokáciách, reakcia azerbajdžanskej strany bude tvrdá a bude prijaté rozhodnutie obnoviť útočné operácie".
Úrady Azerbajdžanu i separatistickej enklávy Náhorný Karabach predtým dnes dopoludnia podľa agentúry AP informovali o pokračovaní ozbrojených zrážok, ktoré si od soboty, keď vypukli, vyžiadali na oboch stranách už najmenej 30 obetí na životoch.
Hovorca azerbajdžanskej armády dnes agentúru AP informoval, že pozície azerbajdžanskej armády boli v noci nadnes ostreľované arménskymi silami, ktoré zasa druhú stranu obvinili z raketových a delostreleckých útokov a z nasadenia ďalších ťažkých zbraní.
Azerbajdžan v sobotu priznal 12 padlých vojakov, Arménsko prišlo o 18 vojakov, zomrel aj chlapec. Zo zodpovednosti za najzávažnejšie vyostrenie napätia v oblasti za posledných 20 rokov sa obe strany konfliktu obviňujú navzájom. Od soboty tiež podávajú rozporuplné informácie o stratách nepriateľa, ktorý ich následne dementuje.
Mnohé západné štáty, ako i Rusko a krajiny regiónu - napríklad Turecko či Irán - a viaceré medzinárodné organizácie vrátane OSN vyzývajú od soboty Arménsko i Azerbajdžan na zdržanlivosť, okamžité zastavenie paľby a dodržiavanie dohody o prímerí vyzvali obe strany konfliktu.
Ministerstvo obrany samozvanej republiky Náhorný Karabach dnes popoludní vyhlásilo, že je pripravené rokovať o zastavení paľby v oblasti konfliktu. Súčasne však oznámilo, že Azerbajdžan pokračuje v ostreľovaní pozícií proarménskych síl.
Obe krajiny sa ocitli pod tlakom medzinárodného spoločenstva, ktoré obnovenie bojov znepokojilo a žiadali okamžité zastavenie paľby. Azerbajdžan dnes predpoludním oznámil, že jednostranne zastavuje paľbu, na čo Arménsko reagovalo konštatovaním, že ide o "informačnú pascu".
Podľa agentúry RIA Novosti boje naďalej vedú obe strany konfliktu. Nepotvrdené správy hovoria, že obe krajiny do konfliktnej zóny sťahujú posily a armádnu techniku.
Arménsko dnes deklarovalo, že je pripravené na akýkoľvek vývoj situácie i na priamu vojenskú pomoc pri obrane Náhorného Karabachu. Informoval o tom dnes námestník arménskeho ministra obrany David Tonojan na stretnutí s vojenskými atašé veľvyslanectiev akreditovaných v Jerevane.
Táto schôdzka bola venovaná situácii na styčnej línii medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom, kde v sobotu vypukli boje, ktoré si vyžiadali najmenej 30 obetí na životoch a vyvolali veľké znepokojenie vo svete. Zo zodpovednosti za vyprovokovanie ozbrojených zrážok sa Azerbajdžan a Arménsko obviňujú navzájom a odsudzujú agresiu zo strany protivníka.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev dnes podľa RIA Novosti oznámil, že pripravenosť svojej krajiny na rokovania, ale súčasne avizoval, že Azerbajdžan bude pokračovať aj v posilňovaní svojej armády.
Spresnil, že Azerbajdžan je prívržencom riešenia spor o Náhorný Karabach pokojnou cestou, bude sa naďalej držať tohto princípu. Alijev súčasne vyhlásil, že Baku zabezpečí, aby arménske obyvateľstvo Karabachu malo rovnaké podmienky ako občania Azerbajdžanu. "Budeme na tom naďalej pracovať, ale budeme aj posilňovať (našu) armádu," upozornil Alijev.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prisľúbil podporu Azerbajdžanu v jeho konflikte s Arménskom ohľadne separatistického regiónu Náhorný Karabach.
V rámci svojej návštevy Spojených štátov Erdogan povedal pre azerbajdžanské médiá, že "budeme Azerbajdžan podporovať až do samého konca". Jeho vyjadrenie cituje agentúra AP na základe dnešného oznámenia tureckej prezidentskej kancelárie.
Arménsko-azerbajdžanský spor sa už celé roky rieši rokovaniami pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), avšak pri riešení tohto problému sa zatiaľ dosiahol len malý pokrok.
Súčasný incident je najhorším od roku 1994, keď sa v tejto juhokaukazskej oblasti skončila skutočná vojna. Náhorný Karabach, časť Azerbajdžanu, je pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády od vojenského konfliktu, ktorý sa skončil v roku 1994 bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia statusu tohto regiónu. Živnou pôdou pre konflikt je dlhotrvajúce napätie medzi kresťanskými Arménmi a väčšinovo moslimskými Azermi.
Nevyriešený konflikt je pre Arménsko ekonomickou ranou, pretože Turecko s ním uzavrelo štátne hranice - a Arménsku tak zostali otvorené hranice len s Iránom a Gruzínskom.
Azerbajdžan prešetruje smrť dvoch civilistov zo zóny bojov v Karabachu
Azerbajdžanská prokuratúra začala trestné konanie v súvislosti so smrťou dvoch a zranením desiatich civilistov, ktorí sa stali obeťami ostreľovania obcí ležiacich v blízkosti styčnej línie armád krajín sporiacich sa o Náhorný Karabach. Informovala o tom agentúra TASS.
Vo vyhlásení azerbajdžanskej prokuratúry a ministerstva vnútra sa uvádza, že "arménske ozbrojené sily v posledných dňoch hrubo porušili prímerie i medzinárodné právo a z ťažkých zbraní (...) intenzívne ostreľovali obce a civilné objekty ležiace pozdĺž frontovej línie i za jej hranicami". V dôsledku toho prišli o život dvaja azerbajdžanskí civilisti a desať ďalších ich bolo zranených.
Ostreľovanie arménskymi jednotkami spôsobilo aj veľké materiálne škody na budovách a infraštruktúre, konštatuje sa vo vyhlásení.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
