OSN pri príležitosti MDŽ vyhlásila tému zameranú na rodovú rovnosť.
Meryl Streepová, Charlize Theronová či Oprah Winfreyová figurujú medzi signatármi otvoreného listu lídrom planéty, v ktorom autori vyzývajú na rovnosť pohlaví.
V písomnosti, ktorú zverejnili počas uplynulého víkendu, sa konštatuje, že 62 miliónov dievčat na planéte nemá právo na vzdelanie, 500 miliónov žien nevie čítať a v 155 štátoch sveta jestvujú zákony diskriminujúce príslušníčky nežného pohlavia.
Podľa listu, ktorý sa zrodil iba krátko pred utorkovým Medzinárodným dňom žien, nemajú ženy nikde vo svete rovnaké šance ako muži a preto je boj za rovnosť pohlaví bojom globálnym.
Medzi signatármi dokumentu, za ktorým stojí ONE Campaign, subjekt bojujúci proti chudobe a chorobám, pri ktorého zrode stál aj líder írskej kultovej hudobnej skupiny U2 Bono, sú okrem iných aj Robert Redford, Colin Farrell, Muhammad Ali, Elton John či Patricia Arquetteová, Ashley Juddová alebo Tina Feyová.
Vlani podpísali herečka Meryl Streepová a speváčky Lady Gaga a Beyoncé otvorený list, v zmysle ktorého je posilnenie postavenia žien kľúčom k prekonaniu nerovnosti a chudoby vo svete.
Parita v roku 2030: rýchlejšie postupovať k rodovej rovnosti!
Touto témou na rok 2016 Organizácia Spojených národov (OSN) kladie dôraz na prostriedky, ktorými sa má zrýchliť program trvalo udržateľného rozvoja. Zmieneným programom chce OSN zaviesť do praxe nové ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä piaty cieľ, týkajúci sa rodovej rovnosti, a štvrtý - kvalitné vzdelanie pre všetkých. OSN vyhlásila tému "Parita v roku 2030: rýchlejšie postupovať k rodovej rovnosti!" k tohtoročnému MDŽ, ktorý pripadá na 8. marca.
V niektorých krajinách - Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku - sa stal národným sviatkom.
Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam. Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok, demonštrujúca v newyorskej textilke, zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.
Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie ich boja za práva žien všade vo svete.
Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk. V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali "chlieb a mier". O pár dní cár abdikoval, Dočasná vláda dala ženám volebné právo. Vtedy posledná nedeľa pripadla na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.
Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo