Ženy po celom svete sa v stredu masovo vydávajú do ulíc, aby na Medzinárodný deň žien (MDŽ) bránili svoje práva, ktoré sú čoraz viac napádané.
Pri príležitosti MDŽ sa v hlavných mestách štátov konajú pochody, zhromaždenia a demonštrácie. Napríklad v španielskej metropole Madrid bývajú široké bulváre plné fialovej farby, ktorá sa často spája s právami žien.
Pochody sa už v stredu konali v Thajsku a Indonézii. Niekoľko desiatok žien pred parlamentom podporilo schválenie očakávaného zákona na ochranu pomocníčok v domácnostiach.
Dôvodov na protesty žien je veľa: vláda Talibanu v Afganistane zakázala ženám študovať na univerzitách, Irán po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej tvrdo potláča odpor, v USA obmedzili právo na interrupciu a na Ukrajine ženy tragicky ovplyvňuje vojna.
Pokrok v právach žien „nám mizne pred očami", vyhlásil v pondelok 6. marca generálny tajomník OSN António Guterres.
Na dosiahnutie rodovej rovnosti by sme pri takomto tempe vývoja potrebovali ďalšie tri storočia, povedal. „Práva žien sú porušované a ohrozované po celom svete," upozornil Guterres.
Poukázal na Afganistan, kde „sú ženy a dievčatá vymazané z verejného života".
Afganské univerzity sa v pondelok po zimnej prestávke znovu otvorili, ale do tried sa vrátili iba muži, pretože úrady ovládané Talibanom stále zakazujú ženám vyššie vzdelanie.
Európska únia v predvečer MDŽ zaviedla sankcie proti afganským jednotlivcom a subjektom, ktoré sú zodpovedné za násilie proti ženám a za porušovanie ich práv.
Sú tiež namierené proti predstaviteľom z piatich ďalších krajín - Iránu, Ruska, Južného Sudánu, Mjanmarska a Sýrie.
V Európe sa budú konať pochody v mnohých krajinách vrátane Francúzska, kde budú demonštranti v približne 50 mestách žiadať „rovnosť žien na pracoviskách aj v živote".
Protesty sa zameriavajú aj proti nepopulárnej dôchodkovej reforme, ktorá je nespravodlivá voči ženám.
V Londýne si Múzeum Madame Tussaudovej pripomenie MDŽ odhalením novej voskovej figuríny politickej aktivistky a líderky sufražetiek Emmeline Pankhurstovej.
V Pakistane pochody kritizujú ako propagovanie liberálnych západných hodnôt a nerešpektovanie náboženského a kultúrneho cítenia.
Tamojší organizátori museli vybojovať na súdoch mnoho sporov, aby presadili demonštrácie. Na komunistickej Kube zatkli aktivistov žiadajúcich povolenie na demonštrácie.
Feministické organizácie preto vyzvali ľudí, aby sa „pridali k virtuálnemu pochodu" na sociálnych sieťach a upozornili tým na rodové násilie a na vraždy žien.
Kedysi mohli v armáde akurát tak variť. Táto vojna zmenila všetko, do boja za Ukrajinu sa hlásia desaťtisíce žien. Viac v archívnej reportáži priamo z Ukrajiny:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
