Situácia medzi oboma krajinami viackrát eskalovala, vždy však po pár dňoch skončila bez vážnejších následkov.
Svet sa ešte poriadne nespamätal zo situácie na Ukrajine, kde už viac ako 200 dní prebieha ruská invázia, a opäť sme svedkami nového konfliktu, ktorý sa opäť rozprestiera v bývalom sovietskom priestore.
Po eskalácii napätia na Náhornom Karabachu, kde o tento odštiepenecký región bojujú Azerbajdžan s Arménskom, začínajú napínať svaly ďalšie dve postsovietske krajiny.
Tretí deň už totiž stúpa násilie medzi Kirgizskom a Tadžikistanom. Kirgizská pohraničná stráž uviedla, že tadžické sily v piatok ráno spustili paľbu na ich vysunuté základne. Zrážky údajne prebiehali pozdĺž celej dĺžky spoločných hraníc a tadžické sily do nich nasadili tanky, obrnené transportéry a mínomety.
Hoci sa môže zdať, že ide o úplne nový incident, nie je tomu celkom tak. „Vznik tohto konfliktu môžeme datovať do 80. rokov minulého storočia, keď obe krajiny získali nezávislosť. Problém je v umelom vytvorení spoločných hraníc, čo sa do výraznej miery udialo s prispením Ruska,“ povedal pre TVNOVINY.sk na úvod Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
Dôvodov, prečo tento spor opäť povstal, je však podľa neho viacero. „Ide o cezhraničné škriepky, ktoré majú aj etnické pozadie. Do určitej miery sme tiež schopní vidieť aj spor o suroviny, ale tiež o pôdu, teritórium, pastierske zvieratá, a, čo je najcennejšie, vodné zdroje,“ vysvetlil.
Ako Kirgizsko, tak aj Tadžikistan, chcú podľa Krausa využiť súčasnú situáciu.
„Oba štáty sú si vedomé toho, že Rusko má aktuálne plné ruky práce s inváziou na Ukrajinu. Majú preto záujem pozmeniť svoje súčasné postavenie. Je totiž veľmi pravdepodobné, že Vladimir Putin sa plne koncentruje iba na Ukrajinu. Ostatne, pokus o využitie toho môžeme pozorovať aj na Náhornom Karabachu, kde tiež pokračuje isté napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom,“ priblížil odborník.
Podľa neho je veľmi málo pravdepodobné, že by sa do toho priplietol najväčší hráč na scéne – Rusko. „V tomto regióne je Ruská federácia garanciou mieru, pretože ako v Kirgizsku, tak aj v Tadžikistane, žije početná ruská menšina, takže Rusi by tým pádom šli proti sebe, obzvlášť po tom, čo ich invázia na Ukrajinu vyvolala vo svete,“ podčiarkol.
Ak by sa však predsa len Rusi rozhodli vstúpiť do tohto sporu, bude to v pozícii nestraníka. „Zrejme by zostali len v roli akéhosi moderátora. Nepredpokladám, že by sa postavili na niečiu stranu, nemalo by to pre nich žiaden význam“ vysvetlil Kraus.
Hoci sa doteraz v tomto prípade stalo, že konflikt po vzbĺknutí následne po pár dňoch upadol, momentálne sa nedá nič vylúčiť. „Rozhodne by som to nepodceňoval. Samozrejme, skôr sa nazdávam, že po krátkom čase nastane medzi oboma štátmi pokoj, lenže ak by toto občasné ostreľovanie pokračovalo, je predpoklad, že by napätie eskalovalo a prerástlo do niečoho väčšieho s ťažšími zbraňami,“ uzavrel.
Obe krajiny sa pritom v piatok navzájom obviňovali z použitia práve ťažkých zbraní. Konflikt si za dva dni vyžiadal najmenej tri obete na životoch a 27 zranených.
Zrážky na hraniciach týchto dvoch bývalých sovietskych republík v Strednej Ázii sú pomerne časté, avšak zvyčajne sa ich podarí rýchlo deeskalovať. Vlani však podľa agentúry Reuters takmer viedli k totálnej vojne.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
