Po období relatívneho pokoja sa opäť čoraz častejšie hovorí o možnom konflikte na západnom Balkáne, ktorému sa hovorí aj sud s pušným prachom. Napätie medzi Srbskom a Kosovom rastie a najmä rétorika Belehradu sa čoraz viac vyostruje.
Srbský prezident Aleksandar Vučič vyzval v nedeľu Severoatlantickú alianciu, aby si „robila svoju prácu“ v Kosove. V opačnom prípade podľa neho Srbsko podnikne kroky na ochranu tamojšej srbskej menšiny.
Vučič vystúpil s prejavom v televízii niekoľko dní po tom, ako ďalšie politické rozhovory srbských a kosovských lídrov v Bruseli, ktoré sprostredkúva Európska únia, nepriniesli žiadne výsledky.
„Nemáme kam ísť, sme zahnaní do kúta,“ vyhlásil Vučič. „Zachránime našich ľudí pred prenasledovaním a pogromami, ak to nechce urobiť NATO,“ povedal srbský líder, podľa ktorého sa Belehrad bude „intenzívne snažiť“ o kompromis.
Tento slovník je znepokojujúci. No podľa Júliusa Lörincza, experta na problematiku západného Balkánu, sa ďalšieho konfliktu v Európe obávať nemusíme.
„Hoci tieto slová znejú hrozivo, vojenský konflikt momentálne nehrozí. Treba si uvedomiť, že v Kosove pôsobia sily vojenskej mierovej misie KFOR, ktoré sú pod záštitou OSN v spolupráci so Severoatlantickou alianciou. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Vučiča aj Kurtiho (premiéra Kosova pozn. red.) nedávno upozornil, že tieto jednotky sú pripravené ochrániť bezpečnosť a stabilitu v Kosove,“ uviedol Lörincz.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom znova stúplo v júli, keď vláda v Prištine deklarovala, že na území Kosova už nebudú platné srbské doklady totožnosti ani evidenčné čísla vozidiel. Srbsko pritom uplatňuje takéto opatrenia voči občanom Kosova už desať rokov.
Menšinoví Srbi v Kosove reagovali na navrhované zmeny protestmi, pri ktorých blokovali cesty, spúšťali sirény leteckého poplachu a strieľali do vzduchu i v smere na kosovských policajtov. Kosovský premiér Albin Kurti následne pod zjavným tlakom Západu odložil začiatok platnosti ohlásených opatrení na 1. septembra.
Lórincza, podľa ktorého ide o banálny problém, preto Vučičove slová o prenasledovaní kosovských Srbov prekvapili: „Vučičove reči o pogromoch, ktoré údajne hrozia Srbom v Kosove, sú absurdné. Takto sa strašilo na začiatku 90. rokov. Neexistuje konkrétny a reálny dôvod takéto veci tvrdiť. Aktuálne napätie sa týka dokladov a značiek, čo je banálna záležitosť. Keby bola vôľa, už by sa dávno dohodli. O takýchto záležitostiach nemôže rozhodovať NATO či Európska únia“.
Západ hrozbu násilných stretov medzi znepriatelenými národmi neberie na ľahkú váhu. Po neúspechu nových rokovaní medzi Belehradom a Prištinou umiestnili mierové jednotky KFOR pod vedením NATO svojich vojakov na hlavné cesty v severnom Kosove s tým, že sú pripravené chrániť slobodu pohybu zo všetkých strán.
Na Západe panujú obavy, že Rusko by mohlo povzbudzovať svojho spojenca Srbsko do ozbrojenej intervencie v severnom Kosove, čo by ešte viac destabilizovalo Balkán.
„Tieto obavy sú oprávnené. Rusko potrebuje nejaký konflikt, aby odvrátilo aspoň časť pozornosti sveta a NATO od jeho agresie na Ukrajine. Takéto napätie mu príde vhod. Zopakujem však, že vypuknutie otvoreného konfliktu nie je reálne, kým sú na území Kosova prítomné jednotky KFOR. Kosovo sa nikdy nevráti k Srbsku, Srbi si to uvedomujú, no nedokážu sa s tým vyrovnať,“ povedal Lörincz.
Ruský prezident Vladimir Putin v apríli na stretnutí s generálnym tajomníkom OSN Antoniom Guterresom útok na Ukrajinu ospravedlňoval aj zásahom NATO na území bývalej Juhoslávie.
Tvrdil, že uznanie Kosova a snaha ochrániť kosovských Albáncov pred etnickými čistkami je podobná jeho zásahu na Ukrajine a uznaniu nezávislých separatistických republík v Donbase.
Toto, samozrejme, Srbsko veľmi nepotešilo, no ani potom na svojho spojenca nezanevrelo – nezaviedlo proti nemu pre vojnu na Ukrajine žiadne sankcie a pred letom podpísalo výhodné dohody o lacnom ruskom plyne.
Dobré vzťahy medzi krajinami na začiatku augusta potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vyhlásil, že Moskva plne podporuje postoj Belehradu v situácii okolo Srbska a Kosova a považuje ho za konštruktívny.
Aj preto je nedávny krok srbského prezidenta Vučiča, ktorý prvýkrát pripustil, že by sa jeho krajina mohla pridať k protiruským sankciám, veľkým prekvapením. Vučič to zdôvodnil tým, že ak je to potrebné pre vstup do EÚ, Srbsko bude musieť zosúladiť svoju zahraničnú politiku s Bruselom.
„Srbsko sedí na dvoch stoličkách, otázkou je, dokedy to vydrží. Vzájomný obchod s Európou, ktorý tvorí asi 70 percent z celkového obratu zahraničného obchodu Srbska, je pre Belehrad určite dôležitejší ako ten s Ruskom. No podľa propagandy srbskej vlády to tak nevyzerá. Veľa Srbov uverilo, že zahraničný obchod krajiny je orientovaný najmä na Rusko. Pravda je taká, že ide najmä o nerastné suroviny. Ruský Gazprom vlastní 51 percent najväčšieho distribútora plynu v Srbsku, Belehrad sa tak dostal do pasce a aj preto sa nemôže pridať k protiruským sankciám,“ uzavrel Lörincz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
