Vláda Talibanu v Afganistane prežila prvý rok, no nasledujúce mesiace až roky budú z hľadiska stability štátu ešte kritickejšie. Hranie sa na zmenu a „lepší Taliban“ nestačí, aby im svet uveril. Aktuálna situácia totiž pripomína obdobie spred 20 rokov.
Rok Talibanu v Afganistane. Zatiaľ čo bojovníci radikálnej nábožensko-politickej skupiny oslavujú výročie dobytia Kábulu pred budovou americkej ambasády, väčšina miestnych obyvateľov trpí hladom. Taliban po prevzatí moci tvrdil, že jeho režim bude miernejší ako v rokoch 1996 až 2001, no dnes potvrdzuje, že sa veľmi nezmenil. Hlási, že v Afganistane zavedie „skutočný islamský systém vlády“, aký neexistuje nikde na svete.
Taliban naďalej upiera ženám základné práva a vzdelanie, poskytuje azyl teroristom a jeho vízia islamskej vlády spočíva skôr vo vymáhaní disciplíny s použitím násilia. „Taliban sa snaží hrať hru na „iný Taliban“. Štylizuje sa do roly garanta bezpečnosti v štáte a entitu, ktorá je ochotná – za určitých podmienok – spolupracovať s tými, ktorí budú ochotní akceptovať ich vládu. Nechcú sa izolovať. Nechcú sa dopúšťať rovnakých chýb, no stále idú rovnakou cestou do ‚pozemského raja‛, ktorý je v skutočnosti dystópiou,“ uviedol pre TVNOVINY.sk politológ a odborník na islam Jozef Lenč.
Afganistan trápi hlad a bieda. Situáciu chcela zmierniť delegácia islamských učencov vyslaná Organizáciou islamskej spolupráce. Cieľom misie bolo presvedčiť vládu Afganistanu, aby zmiernili mnohé zákazy, napríklad dovolili dievčatám navštevovať aspoň stredné školy. Citovanie z Koránu, v ktorom je právo na vzdelanie žien zaručené, nepomohlo. Najvyšší vodca Hajbatulláh Achúndzáda sa s nimi ani nestretol. Zmenu teda nemôže očakávať žiadny Afganec.
„Čo môžeme očakávať je to, že systém vlády bude postavený na princípoch, ktoré vyhovujú súčasným politickým záujmom Talibanu a jeho súčastí a samozrejme jeho politickým reprezentantom. Tiež môžeme očakávať, že výklad islamu a jeho pravidiel sa bude striktne podriaďovať politickým a osobným záujmom tých, ktorí reprezentujú režim v Kábule,“ vysvetľuje Lenč.
Staronoví vládcovia Afganistanu tvrdia, že budujú jedinečný režim, ktorý bude v protiklade s bývalým „prehnitým“ systémom. Podľa nich až doteraz neexistoval žiadny „skutočný islamský systém vlády“, ani v Iráne či Saudskej Arábii, uviedol pre The Financial Times jeden z predstaviteľov Talibanu. Nový systém je v rukách bývalých bojovníkov a ideológov, ktorí prevzali kľúčové funkcie v krajine. Podľa politológa však môže kríza a nenaplnené očakávania zlomiť väz akejkoľvek vláde.
„Post-covidová kríza, nedostatok potravín, inflácia to všetko postihne aj Afganistan, v ktorom už dnes viac než tretina obyvateľov nemá prostriedky ani na pokrytie základných životných potrieb. Nespokojnosť občanov a tiež nespokojnosť jednotlivých frakcií, ktoré tvoria Taliban, môžu byť v nasledujúcom období rozhodujúce v bytí a nebytí vlády Talibanu,“ uviedol Lenč.
Vláda v Afganistane primárne nerieši najdôležitejšie problémy v krajine. Režim sa nevenuje nutným sociálnym a ekonomickým reformám a nehľadá ani náhradu za humanitárnu medzinárodnú pomoc. Napriek tomu sa minister zahraničných vecí Amir Chan Muttaki chváli, že v krajine dosiahli nulovú korupciu. „Prím hrá budovanie dystopického režimu postaveného na báze vlastnej a striktne rigidnej interpretácie islamu. A to nestačí, aby sa spoločnosť vymanila z chudoby,“ uvádza politológ.
Svetové organizácie trápi aj osud afganských žien, ktoré nemôžu študovať, musia byť celé zahalené a nemajú povolené vychádzať z domu bez povolenia či sprievodu muža. V krajine navyše pribúda počet detských svadieb, pretože chudobní sú nútení predávať svoje deti, aby uživili zvyšok rodiny.
Ženy sú trestané za najmenšie priestupky a okrem bitia a palicovania im hrozí zadržanie, mučenie až smrť. Situácia je ešte horšia v konzervatívnejších provinciách mimo hlavného mesta, kde ešte ženám povoľujú občasné protesty. Je to však len póza, aby svet uveril, že Taliban je „lepší“. „Faktom je, že si lídri hnutia iba uvedomili silu mediálneho obrazu a potrebu ‚budiť dojem‛ a nakoniec sa aj tí, ktorí hlasno protestovali proti ich nástupu k moci, dajú ‚učičíkať‛,“ dodáva Lenč s tým, že nevidí šancu na zmenu týkajúcej sa ochrany práv.
Pred vyše 20 rokmi vláda Talibanu padla. Môže sa podobný scenár ešte zopakovať?
„Šanca je vždy, no premárnených dvadsať rokov budovania demokracie, ktoré sa zmenilo na formovanie korupčno-klientelistického systému závislého na ekonomických zdrojoch zo Západu, vytvorili podhubie preto, aby sa Taliban opäť dostal k moci a ak neurobia rovnaké chyby ako v rokoch 1996 – 2001, tak bude len veľmi ťažké pre kohokoľvek zmeniť súčasný režim, ktorý síce mnohým berie (slobodu, práva či dôstojný život), ale Afgancom dal to, po čom dve desaťročia túžili – pocit bezpečia a mieru,“ dodal Lenč.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
