Rusko sťahuje časť svojej armády z ukrajinských hraníc. Odchod bol plánovaný

Ruské vojsko
Zdroj: TASR

Europarlament schválil finančnú pomoc Ukrajine.

Časť ruských vojenských síl rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc sa vracia na svoje domovské základne. V utorok o tom informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

"Jednotky z Južného a Západného vojenského okruhu po splnení svojich úloh začali nastupovať do (prostriedkov) železničnej a cestnej dopravy a dnes sa začnú presúvať na svoje vojenské základne," povedal v Moskve hovorca rezortu obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské tlačové agentúry.

Konašenkov dodal, že ostatné jednotky - "prakticky všetky vojenské okruhy, flotily a výsadkové sily" - pokračujú v cvičeniach vo viacerých oblastiach.

Uviedol, že vojaci Východného vojenského okruhu a výsadkové sily zapojené do cvičenia Spojenecké odhodlanie 2022 v spolupráci s bieloruskými ozbrojenými silami nacvičujú odrazenie agresie proti zväzovému štátu.

"V operačne dôležitých oblastiach (tzv.) svetového oceánu a vo vodách morí susediacich s územím Ruska prebieha séria námorných cvičení zahŕňajúcich lode, ponorky a námorné letectvo," dodal Konašenkov.

Zopakoval, že po skončení cvičení sa tieto jednotky vrátia do miest stálej dislokácie.

Podľa agentúry TASS Konašenkov informoval, že poslednú etapu rusko-bieloruských cvičení Spojenecké odhodlanie 2022 budú monitorovať vojenskí pridelenci veľvyslanectiev cudzích štátov akreditovaných v Bielorusku.

Západ, ale najmä USA, už týždne upozorňujú, že Rusko by mohlo napadnúť Ukrajinu, keďže v blízkosti jej hraníc sústredilo vyše 100.000 vojakov a v posledných dňoch vykonáva v južnom Bielorusku spoločné cvičenie s tamojšou armádou.

Rusko tvrdenia o príprave invázie odmieta a tvrdí, že pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu. Žiada však od USA a NATO bezpečnostné záruky, v rámci ktorých požaduje aj to, aby sa Ukrajina nestala súčasťou Severoatlantickej aliancie.

Odchod bol podľa Kremľu plánovaný

Kremeľ v utorok uviedol, že začiatok sťahovania časti ruských vojakov rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc, o ktorom predtým informoval ruský rezort obrany, bol vopred plánovaný. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

"Vždy sme tvrdili, že po tom, čo cvičenia skončia... sa jednotky vrátia na svoje stále základne. Nie to to nič nové. Ide o bežný postup," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov odmietol tvrdenia Západu, že Rusko plánuje podniknúť inváziu na Ukrajinu, ktorá by podľa Spojených štátov mohla začať už tento týždeň. "Nejde o nič iné ako o absolútne bezprecedentnú kampaň na vyprovokovanie napätia," uviedol. Kritizoval i kroky viacerých krajín vrátane USA a Kanady, ktoré sa pre obavy z ruskej agresie rozhodli presunúť zamestnancov svojich veľvyslanectiev mimo hlavného mesta Kyjev. Takéto konanie označil za prejavy hystérie, ktoré podľa neho nie sú ničím podložené.

Peskov uviedol, že namiesto zvyšovania napätia by Rusko a Západ mali úprimne a vážne hovoriť o vzájomných bezpečnostných obavách. "To je to, čo navrhuje (ruský) prezident (Vladimir) Putin," dodal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov totiž v pondelok na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom konštatoval, že existuje "šanca" na dosiahnutie bezpečnostnej dohody so Západom.

Europarlament odobril Ukrajine finančnú pomoc 1,2 miliardy eur

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu drvivou väčšinou schválili nový balík pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 1,2 miliardy eur.

Balík núdzovej makrofinančnej pomoci, ktorý koncom januára navrhla Európska komisia a minulý týždeň v piatok ho odobrili aj členské krajiny (Rada EÚ), má pomôcť Ukrajine riešiť jej finančné potreby v dôsledku konfliktu a napätia s Ruskom.

Zákonodarcovia podporili navrhovanú pomoc v mimoriadnom hlasovaní po tom, čo ju minulý mesiac predložila exekutíva EÚ. Členské štáty eurobloku dali pomoci súhlas v piatok.

Financovanie, ktoré sa má uvoľniť v dvoch tranžiach v priebehu 12 mesiacov, je súčasťou úsilia Európskej únie podporiť Ukrajinu v čase stúpajúceho napätia s Moskvou. Predsedníčka eurokomisie Ursula Von der Leyenová v januári prisľúbila, že ak Rada EÚ a EP rýchlo odobria navrhovanú pomoc, Brusel čo najrýchlejšie pošle Kyjevu prvú tranžu vo výške 600 miliónov eur.

Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že Spojené štáty v pondelok prisľúbili Kyjevu úverové záruky vo výške jednej miliardy dolárov, aby pomohli Ukrajine prekonať hrozbu vojny, a Kanada oznámila poskytnutie novej pôžičky v hodnote 400 miliónov dolárov.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti