Rusko cez víkend ešte viac posilnilo armádu na hraniciach s Ukrajinou.
Spojené štáty sa nenazdávajú, že ruský prezident Vladimir Putin dospel ku "konečnému rozhodnutiu" v otázke, či uskutočniť inváziu na Ukrajinu, uviedol v pondelok hovorca Pentagónu John Kirby. Informovala o tom agentúra AFP.
"Stále neveríme, že sa urobilo nejaké konečné rozhodnutie," povedal Kirby reportérom. Zároveň však dodal, že "k vojenskej akcii môže dôjsť v akýkoľvek deň".
Hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price medzitým uviedol, že Spojené štáty nevidia žiaden "konkrétny náznak deeskalácie" na rusko-ukrajinských hraniciach.
"Je to zreteľná možnosť, možno reálnejšia ako kedykoľvek predtým, že Rusko sa môže rozhodnúť pokračovať vo vojenskej akcii, pričom nové ruské sily budú naďalej prichádzať k ukrajinskej hranici," povedal Price novinárom. "Invázia, ako sme povedali, sa môže začať kedykoľvek," dodal.
Britský premiér Boris Johnson a americký prezident Joe Biden sa počas pondelkového telefonátu zhodli na tom, že stále existuje "kľúčový časový úsek pre diplomaciu a pre odstúpenie Ruska od hrozieb voči Ukrajine". TASR o tom informuje na základe tlačovej správy zverejnenej na oficiálnej webovej stránke britskej vlády.
Podľa tlačového odboru kancelárie britského premiéra si Johnson s Bidenom vymenili informácie týkajúce sa svojich "nedávnych rozhovorov s ďalšími svetovými lídrami".
"Zhodli sa, že západní spojenci musia ostať jednotní tvárou v tvár ruským hrozbám, a to vrátane zavedenia vážneho balíka sankcií, ak bude ruská agresia eskalovať," uvádza sa vo vyhlásení kancelárie britského premiéra.
Johnson s Bidenom tiež "zdôraznili, že ďalší vpád na Ukrajinu by pre Rusko vyústil do zdĺhavej krízy", ktorá by mala ďalekosiahle následky nielen pre Rusko, ale i pre svet.
Obaja lídri okrem toho "znova apelovali na potrebu toho, aby Európska únia znížila mieru svojej závislosti na ruskom zemnom plyne". Podľa Bidena s Johnsonom by práve tento krok "viac ako čokoľvek iné zasiahol srdce ruských strategických záujmov".
Rusko cez víkend posilnilo svoje jednotky nazhromaždené na hraniciach s Ukrajinou napriek vyhláseniu Moskvy, že končí niektoré vojenské cvičenia, uviedol v pondelok hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby. Informovala o tom agentúra AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin "pokračoval v pridávaní síl pozdĺž hranice s Ukrajinou a v Bielorusku" dokonca aj cez víkend, povedal hovorca Pentagónu pre stanicu CNN. Pripomenul, že Rusko v týchto oblastiach rozmiestnilo viac ako 100.000 vojakov.
"Nejde len o počty," pokračoval Kirby. "Sú to kombinované možnosti zbraní, ktoré má k dispozícii vo všetkých oblastiach, od obrnených jednotiek cez pechotu až po špeciálne operácie a kybernetickú i protivzdušnú a protiraketovú obranu," dodal.
Všetky elementy sú pripravené na to, aby mohlo Rusko viesť "rozsiahlu ofenzívu" proti Ukrajine po tom, čo pri jej hraniciach nazhromaždilo tisíce vojakov, uviedol v pondelok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.
"Existujú všetky prvky pre veľkú ofenzívu ruských síl na Ukrajine? Áno existujú, je to možné a je to možné rýchlo," vyhlásil Le Drian pre televíznu stanicu France 5. Ako dodal, zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že Moskva už prijala rozhodnutie.
Ďalšie americké stíhacie lietadlá F-15 pristáli v pondelok na leteckej základni Lask v Poľsku, aby tam pomáhali s dohľadom nad vzdušným priestorom Baltského mora. Oznámil to poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
"Ďalšie americké stíhačky F-15 dnes pristáli na leteckej základni Lask," uviedol Blaszczak na sociálnej sieti Twitter.
"Týchto osem lietadiel sa pripojí k tým, ktoré do Poľska dorazili minulý týždeň. V rámci misie zabezpečovania vzdušného priestoru NATO sa staráme o bezpečnosť v regióne," dodal Blaszczak.
Poľské ministerstvo obrany 10. februára oznámilo, že na základňu Lask dorazili prvé americké stíhačky F-15, aby sa tam zúčastnili na misii Severoatlantickej aliancie. Stroje majú ostať v Poľsku do konca februára.
Spojené štáty v pondelok oznámili, že už presúvajú svoje veľvyslanectvo z Kyjeva do západoukrajinského mesta Ľvov. Dôvodom je "dramatické zrýchlenie" v zhromažďovaní ruských vojakov na hranici Ukrajiny. Informáciu priniesla tlačová agentúra AFP.
"Veľvyslanectvo bude naďalej v spojení s ukrajinskou vládou," uviedol v oznámení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. "Ale dôrazne vyzývame všetkých občanov Spojených štátov zdržiavajúcich sa na Ukrajine, aby ju okamžite opustili," dodal.
Presun ambasády je podľa Blinkena dočasným preventívnym opatrením, ktoré neznamená, že by USA obmedzovali svoju podporu Ukrajine. "Pokračujeme aj v našom intenzívnom diplomatickom úsilí o deeskaláciu krízy," citovala ministra agentúra DPA.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Zrážku lietadla s vrtuľníkom nikto neprežil, Trump viní politiku Obamu a Bidena
Pilot Viktor Vincze o katastrofe
Neveria, že niekto prežil
