Všetko sa vyostrilo na začiatku tohto týždňa, o situácii sme sa rozprávali s odborníkmi.
Hoci celý svet už viac ako rok a pol kvári pandémia nového koronavírusu, Európa sa čoraz viac začína koncentrovať na poľsko-bieloruské hranice.
Začína tam totiž eskalovať nápor migrantov, ktorí sa touto trasou snažia dostať do Európy. Agentúra DPA v stredu (10. 11.) ráno informovala, že dvom veľkým skupinám migrantov sa zrejme podarilo prejsť cez hranicu z Bieloruska do Poľska. Časť migrantov už vrátili späť do Bieloruska, iným sa podarilo utiecť a poľské zložky po nich pátrajú.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v máji vyhlásil, že jeho vláda už nebude brániť migrantom v ceste do EÚ, a to v reakcii na prísnejšie západné sankcie uvalené na Bielorusko za násilné potlačenie protestov po sporných prezidentských voľbách.
Problematické riešenie
Podľa Josefa Krausa z Katedry politológie Masarykovej univerzity v Brne ide o umelo vyvolanú situáciu zo strany Lukašenkovho režimu.
„Jeho režim si od toho zjavne sľubuje vytvorenie podobnej páky na Západ, akú má už niekoľko rokov Turecko. Nie je v tejto chvíli jasné, či sa Lukašenko v tejto hre snaží o dosiahnutie nejakého politického cieľa, alebo len chce získať od EÚ štedré dotácie na prácu s utečencami, prípadne ide o kombináciu oboch,“ približuje Kraus pre tvnoviny.sk.
Podobný názor má aj Jan Kovář z českého Ústavu medzinárodných vzťahov Praha. „Príčinou je cielený pokus Bieloruska, v spolupráci s Ruskom, vytvoriť krízovú situáciu v EÚ, destabilizovať a oslabiť jej suverenitu. Inými slovami, ide o inštrumentalizáciu ľudského utrpenia v prospech vlastných politických cieľov oboch spomenutých krajín,“ vysvetlil.
Kraus priznal, že riešenie je pomerne problematické. „Reálne sa začína ukazovať, že Lukašenkov kalkul nesie svoje ovocie. Tlak, najmä na Poľsko, je veľký, dochádza k štiepeniu spoločnosti a problém je už taký veľký, že ho nepôjde vyriešiť ani obmedzeným udelením azylu a ani repatriáciou migrantov do ich domovských krajín,“ tvrdí.
Podľa Krausa bude veľmi záležať na EÚ. „Kľúčové bude to, či podporí Poľsko a pobaltské štáty v ochrane ich (a schengenských) hraníc a taktiež zvýši tlak na Lukašenkov režim, alebo podľahne siliacej hrozbe ľudskej a humanitárnej krízy a začne s Lukašenkom vyjednávať a paralelne prijímať migrantov,“ domnieva sa.
Mohlo by vás zaujímať: Poľsko zadržalo 50 migrantov. Bielorusko tvrdí, že niektorých zbili
Ako spresnil, najpočetnejšou skupinou osôb, ktorá sa cez Bielorusko snaží pretĺcť na Západ, sú Kurdi, a to ako irackí, tak aj sýrski. „Nájdeme tam však aj Afgancov, Arabov z rôznych krajín či Iráncov. Poslednej spomenutej skupine dokonca iránska vláda v reakcii na túto situáciu ponúkla možnosť vyslania lietadla a repatriácie.
Jan Kovář však predostrel aj ďalšie možné riešenie. „V tomto prípade sa núkajú sankcie, ale aj tlak voči aerolíniám z Bieloruska a iných krajín, ktoré sa zúčastňujú 'dovozu' ľudí na bieloruské hranice. Ako najlepšie riešenie sa mi teda javí pretrhnutie „dovoznej“ trasy a ich komerčných aspektov tak, že sa na tieto aerolínie bude vytvárať tlak.“
Déja vu spred šiestich rokov
Mnohým sa v súvislosti so situáciou v Bielorusku vynárajú spomienky na rok 2015, keď Európu zasiahla masívna vlna prílevu migrantov cez Balkán a Stredozemné more.
Podľa Krausa však zatiaľ nie je dôvod na paniku: „Počty sa nateraz radovo líšia. To však neznamená, že predovšetkým politicky nemôže byť situácia rovnako napätá a potenciálne výbušná.“
Vzhľadom na to, že súčasná situácia sa odohráva na území, ktoré nie je až tak vzdialené strednej Európe, je namieste otázka, či môže táto migračná kríza ohroziť aj územie Slovenska.
„V tejto chvíli tomu nič nenasvedčuje. Prvé na rane sú pobaltské krajiny a Poľsko. Migranti nechcú ísť ani tam, ani tam, ale do Nemecka či inam na Západ. Slovenské ani české územie im v tejto trase nestojí, takže pohyb týmto smerom by bol nelogický,“ uviedol Kraus.
Podľa neho by k zmene mohlo dôjsť len z jediného dôvodu. „Ak by sa masa ľudí preliala na bielorusko-ukrajinské hranice s cieľom hľadať alternatívnu cestu na západ,“ nazdáva sa.
Situácia je od začiatku týždňa vážnejšia
Migračná kríza na hraniciach Bieloruska s Lotyšskom, Litvou a Poľskom sa v pondelok (8. 11.) prudko vyostrila.
Niekoľko tisíc ľudí prišlo z bieloruskej strany k poľským hraniciam a odmietajú opustiť pohraničné pásmo. Niektorí z nich sa pokúsili dostať do Poľska zvalením alebo prestrihnutím plotu z ostnatého drôtu.
Aleksandr Lukašenko v utorok (9. 11.) požadoval, aby poľské úrady umožnili migrantom prechod do Poľska. Vysvetlil, že títo ľudia sa chcú usadiť v Nemecku, nie v Poľsku.
Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo kvôli ich konaniu ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou.
V oblasti pri hraniciach s Bieloruskom zahynulo od leta už najmenej desať migrantov - sedem z nich zomrelo podľa novín Gazeta Wyborcza na poľskej strane hraníc.
Od januára poľská pohraničná stráž už zabránila viac ako tridsiatim tisícom pokusov a nelegálnemu prekročeniu poľských hraníc z Bieloruska.
Varšava takisto vyslala na hranice tisíce vojakov, postavila plot z ostnatého drôtu, schválila výstavbu múru a zaviedla v tejto oblasti núdzový stav.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
