Odborník má na to jasný názor.
Poliaci vraj majú dni v Európskej únii zrátané. Nedávne rozhodnutie poľského ústavného súdu totiž vyvolalo obavy, že sa ním spúšťa Polexit. Verdikt spochybnil základné zmluvy s Úniou a postavil poľské právo nad spoločné. Zisťovali sme, či by podobný verdikt mohol padnúť aj u nás.
Nedávne rozhodnutie poľského súdu vítala vláda s radosťou. „V Poľsku je najvyšším právnym aktom Ústava, ktorá je európskej legislatíve nadradená,“ vyhlásil predseda strany Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczyński.
Podľa slov štátneho tajomníka rezortu poľskej diplomacie Pawła Jabłońského ústava zvíťazila a považuje to za „veľmi dôležitý verdikt“.
V uliciach sa však zhromaždili davy, ktoré to vidia inak. Nielen poľská opozícia varuje, že verdikt bol rázcestím, na ktoré sa nedá len tak vrátiť. „Súčasná vláda bezpochyby spravila krok smerom k Polexitu,“ tvrdí europoslanec Občianskej platformy/EPP Radosław Sikorski.
Oponuje mu poľský premiér Mateusz Morawiecki „To sú nielen falošné správy, ale aj čosi horšie, je to lož, ktorá chce Úniu oslabiť,“ vyhlásil.
Slovenský europoslanec (RE/PS) Michal Šimečka načrtol tri reálne cesty. „Jedna je teda zmeniť poľskú ústavu, druhá je zmeniť základné zmluvy Európskej únie a tretia, že Poľsko takto nemôže byť členom Únie,“ konštatoval.
Šimečka, ktorý je v týchto témach spravodajcom tvrdí, že trestom pre poľskú vládu môže byť stopnutie štedrých dotácií. „Som presvedčený o tom, že aj Európska únia sa musí brániť, bez tohto by nefungoval ani jednotný trh, ani Schengen, ani nič, bez toho by nefungovala Európska únia a keď to jeden členský štát takto spochybnil, musí prísť reakcia,“ doplnil Šimečka.
S reakciou môže prísť aj protistrana, u nás je to dlhodobo téma pre Kotlebovcov. „Slovenské právo je nadradené právu Európskej únie. Sme zvrchovaný štát a mali by sme sa toho držať. Ale naším cieľom je odstrániť ten spomínaný článok 7 odstavec 2 Ústavy, ktorý tu práve popiera, to čo je uvedené zase v tom článku 1, že sme zvrchovaný suverénny štát,“ konštatoval poslanec ĽSNS Rastislav Schlosár.
Téma pre nich bola kľúčová aj pri vyberaní ústavných sudcov. Žiaden kandidát však ich názorom na ústavnú problematiku nedal za pravdu. Na ústavnom súde by teda zrejme neuspeli a podľa právnika by nepomohla ani zmena ústavy.
„Štát, keď pristupoval do Európskej únie, tak toto sa dlhodobo vedelo, že Súdny dvor Európskej únie hovorí o prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym poriadkom, čiže keby ste teraz aj vypúšťali ten článok, tak tým sa nevymaníte spod pôsobnosti práva Európskej únie a spod svojich záväzkov, ku ktorým ste sa prihlásili,“ povedal ústavný právnik Vincent Bujňák.
Zostáva ešte jedna možnosť, z Únie vystúpiť. V Poľsku by takéto referendum podľa prieskumov nemalo šancu. Aké sú teda ďalšie možnosti ide riešiť Európsky parlament aj summit lídrov.
Téme sa venovala reportérka Gabriela Kajtárová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo