Simulácie vypočítali, že v roku 2100 bude v Európe prostredie s potenciálom sedemkrát častejších extrémnych zrážok ako v súčasnosti.
Búrky, aké nedávno zasiahli Nemecko a Belgicko, by sa do konca storočia mohli v Európe vyskytovať štrnásťkrát častejšie. Ukázala to štúdia vedcov z univerzity v anglickom Newcastli, ktorý k takémuto záveru dospeli na základe počítačového modelovania. Išlo zároveň o prvý výskum, ktorý bral do úvahy aj rýchlosť pohybu búrky, píše The Guardian.
Vo všeobecnosti platí: čím pomalšia búrka, tým viac zrážok spadne na dané územie. Už dlhšie je známe, že vyššie teploty vzduchu spojené s klimatickými zmenami, umožňujú zadržiavanie väčšej vlhkosti v atmosfére. Výsledkom sú výdatnejšie dažde. Keď sa spoja tieto dva faktory, nastanú ideálne podmienky pre výskyt extrémnych výkyvov počasia.
Dôvod, prečo sú búrky pomalšie, podľa vedcov treba hľadať v otepľujúcej sa Arktíde. Nárast teploty na severe planéty spomaľuje prúdenie vzduchu v smere zo západu na východ.
„Simulácia naznačila, že môžu prísť ešte horšie veci," uviedol vedúci štúdie Abdulla Kahraman z univerzity v Newcastli.Nové technológie a výkonné počítače podľa neho umožnili podrobnejšie a presnejšie simulácie vývoja búrkových systémov.
Najviac nebezpečných „pomalých búrok" zaznamenali v auguste, no vedcov najviac prekvapilo, že ich zvýšený výskyt pocítili aj chladnejšie severné oblasť Európy vrátane Škandinávie a Británie.
Simulácie vypočítali, že v roku 2100 bude v Európe prostredie s potenciálom sedemkrát častejších extrémnych zrážok ako v súčasnosti. Šanca, že vznikne takmer statická búrka, bude jedenásťnásobne vyššia, na pevnine dokonca až štrnásťkrát viac.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
