Na červenej planéte má vo štvrtok večer pristáť robotické vozidlo Perseverance.
Celý svet bude s veľkým napätím sledovať pristátie robotického vozidla Perseverance na Marse, ku ktorému by malo dôjsť vo štvrtok (18.2.) okolo 22.00 SEČ.
Ako v prípade vesmíru, tak aj ohľadom Marsu vedci stále nepoznajú odpovede na viaceré otázky. Azda najväčšou je to, či na jeho povrchu niekedy vznikol život, prípadne či sa tam vyskytoval.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Svet s napätím čaká na misiu na Marse. O všetkom rozhodne "sedem minút hrôzy"
„Dnes vieme, že na Marse určitý čas panovali podmienky, ktoré, ako vieme zo Zeme, by životu vyhovovali. Nevieme však, ako dlho tam panovali a teda, či tam život mal šancu vzniknúť a rozvíjať sa tam," povedal Petr Brož z Geofyzikálneho ústavu českej Akadémie vied.
Práve to má zistiť rover Perseverance. „Má preskúmať oblasť, u ktorej sa domnievame, že sa tam po nejaký čas musela nachádzať kvapalná voda. Na jednej strane krátera je totiž kanál a delta, čo svedčí o prietoku vody a na druhej strane krátera je kanál, kadiaľ voda odtekala. Okrem toho ide o oblasť starú 3,5 až štyri miliardy rokov, čo odpovedá dobe, kedy si myslíme, že na Marse panovali pre život omnoho prívetivejšie podmienky ako dnes," dodal Brož.
Súbežne s tým sa natíska otázka, ako dlho na červenej planéte existovali podmienky umožňujúce existenciu kvapalnej vody na povrchu. Vedci aj v tomto prípade vkladajú nádeje do roveru. „Bol to z pohľadu geológie okamih, trebárs stovky tisíc rokov, alebo to trvalo dlhší čas, napríklad desiatky až stovky miliónov rokov? Nevieme," doplnil odborník.
Treťou nevysvetlenou záhadou je, či má Mars vo vnútri stále dostatok tepla na to, aby niekedy v budúcnosti mohol na povrchu prebiehať vulkanizmus. „Vďaka dostatku tepla by sa potenciálne dokázala zahrievať rozsiahla kryosféra a vznikali podzemné priestory s kvapalnou vodou. Teda oblasti, ktoré by zas mohli byť zaujímavé pre život, ale aj pre ďalší vývoj Marsu," priblížil Brož.
Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave doplnil ďalšiu nezodpovedanú otázku. „Nevieme, prečo, pokiaľ Mars mal podmienky pre život, si ich neudržal. To by mohlo súvisieť so zaniknutým magnetickým polom. Práve štúdium zániku magnetosféry Marsu je jednou z veľkých otázok dnešnej vedy."
Pristátie roveru na Marse vám NAŽIVO prinesieme na našom webe tvnoviny.sk.
S červenou planétou sa však spájajú aj viaceré hoaxy. „Jeden populárny je, že Mars bude v čase opozície rovnako veľký ako Mesiac v splne. Opozícia nastáva vtedy, keď sa nejaký objekt nachádza na opačnej strane oblohy ako Slnko. Vtedy je viditeľný počas celej noci a zároveň je aj k Zemi najbližšie. V prípade Marsu je to niečo viac ako dva roky. Aj pri najväčšom priblížení bude Mars stále uhlovo približne 80-krát menší ako Mesiac v splne," uzavrel Patrik Čechvala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
