Júlový rozpočtový summit môže byť najdlhší v histórii EÚ.
Lídri Európskej únie sa ani po nočnom rokovaní nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Stanoviská štátov sa do pondelkového rána - napriek niekoľkým kompromisným návrhom z dielne predsedu Európskej komisie Charlesa Michela - nepodarilo zjednotiť a šéfovia štátov tak budú rokovať aj v pondelok popoludní. Informoval o tom na sociálnej sieti hovorca predsedu Európskej komisie Barend Leyts.
Júlový rozpočtový samit sa tak zaradí k najdlhším v histórii. Rokovanie lídrov krajín EÚ o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a o fonde obnovy, sa počas troch dní postupne vyvíjalo a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej komisie Charlesa Michela. Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.
Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur. Štáty šetrnej štvorky Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali pokles výšky grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať.
Rozpory zostali napríklad v možnostiach štátov ovplyvňovať vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy. Holandský premiér Mark Rutte chcel, aby preplatenie prostriedkov museli schváliť všetky krajiny, a nie iba Európska komisia. Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ.
Kontroverzným bodom v Michelovom návrhu, najmä pre Maďarsko a Poľsko, bolo naviazanie vyplatenie financií na plnení kritérií právneho štátu. Pre veľkú časť štátov však išlo o zásadnú otázku a nechceli tento bod z pripravovanej dohody vypustiť. Francúzsky prezident Emanuel Macron pred nedeľňajším rokovaním k tejto téme uviedol, že existuje "veľký konsenzus, ktorý hovorí, že sa (tejto témy) nesmieme vzdať".
Práve tému právneho štátu podľa internetového portálu politico.eu využívali štáty F4 počas nočného rokovania, aby odvrátili diskusiu o výške grantov z fondu obnovy. Postoj týchto štátov však podľa portálu už nebol jednotný a proti grantom na obnovu európskej ekonomiky naďalej vystupovali najmä Holandsko a Rakúsko. Ďalšie spoločné zasadnutie hláv štátov EÚ je naplánované na 16.00 hod.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
