O život celkovo prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov. Presné čislo nevie dodnes nikto určiť.
Spomienkové pochody, modlitby a nárek. Od masakru v Srebrenici uplynulo 25 rokov. Obete najväčšieho krviprelievania v Európe od druhej svetovej vojny si v Bosne a Hercegovine uctili stovky ľudí.
Vo východobosnianskej Srebrenici zároveň pochovali v sobotu ďalších deväť obetí masakry, ktorú tam pred 25 rokmi spáchali bosnianskosrbské sily. Informovala o tom agentúra DPA.
Telesné pozostatky deviatich mužov, bosnianskych Moslimov, pochovali na cintoríne v pamätníku masakry Srebrenica-Potočari. V tomto areáli tak už našlo posledný odpočinok 6619 obetí, ktoré sa podarilo identifikovať.
Ďalších viac ako 1000 zostáva stále nezvestných. Identifikácia pozostatkov nájdených v masových hroboch je totiž veľmi komplikovaná a nezriedka trvá celé roky.
OSN pri tejto príležitosti priznala, že ona sama aj celé medzinárodne spoločenstvo zlyhali, keď pred 25 rokmi nedokázali zabrániť masakrovaniu bosnianskosrbského obyvateľstva.
"Zabíjanie sa dialo priamo pred očami (príslušníkov síl) OSN a celého sveta," uviedol Adama Dieng, osobitný poradca generálneho tajomníka OSN pre prevenciu genocídy.
Združenie Srebrenických matiek, ktoré stratili počas masakry svojich príbuzných, zverejnilo v deň 25. výročia varovanie určené páchateľom genocídy i tým, ktorí sa ju snažia popierať.
"Budeme vás prenasledovať a nikdy sa nevzdáme. Je to naše právo i povinnosť. Neexistuje miesto, kde by ste sa mohli skryť," vyhlásila v mene Srebrenických matiek Munira Šubašičová.
Medzinárodné spoločenstvo zároveň vyzvala na to, aby podniklo kroky proti popieračom masakry v Srebrenici. "Naozaj dovolíte Rusku, aby na pôde OSN vetovalo každé opatrenie (týkajúce sa Srebrenice)?" spýtala sa Šubašičová. Zároveň apelovala na Srbsko, aby prestalo chrániť a odmeňovať osoby podozrivé z vojnových zločinov spáchaných počas vojen v bývalej Juhoslávii.
Počas ozbrojeného konfliktu v Bosne a Hercegovine došlo v Srebrenici a jej okolí od 11. do 16. júla 1995 k najhoršiemu krviprelievaniu na európskej pôde od druhej svetovej vojny. Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii ho neskôr označil za genocídu.
Krviprelievanie sa začalo 11. júla 1995, keď dobyli Srebrenicu bosnianski Srbi, ktorým velil generál Ratko Mladič. Obyvateľov tejto enklávy chránili slabo vyzbrojení holandskí vojaci mierových síl OSN.
Srbi oddelili ženy a deti od chlapcov a mužov. Približne 23-tisíc žien, detí a starcov odviezli autobusmi na moslimské územie, pričom boli vystavení násiliu vrátane vrážd a znásilnení.
Mužov nemilosrdne likvidovali, pričom ich telá zahrabávali do jám a zahrnuli buldozérmi. O život celkovo prišlo viac ako 8000 bosnianskych Moslimov - nikto však dodnes nevie určiť presný počet obetí tejto masakry. Číslo objavených masových hrobov sa odhaduje na osemdesiat.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
