Na nedávno skončených majstrovstvách sveta hokejistov do 20 rokov slovenský výber opäť neprekročil svoj tieň a s turnajom sa rozlúčil vo štvrťfinále. Výbornú jazdu predviedol český tím, ktorý opäť po roku získal bronzové medaily.
Zverenci trénera Ivana Feneša neprelomili desaťročné čakanie na postup do semifinále. Naposledy sa to nášmu výberu do 20 rokov podarilo ešte v roku 2015, keď juniori vedení Ernestom Bokrošom vybojovali tretie miesto.
Naopak, českí hokejisti pod taktovkou Patrika Augustu zopakovali úspech z roku 2024 a tešili sa z bronzu. Rok predtým dokonca získali striebro. Vtedy viedol mužstvo do 20 rokov ešte Radim Rulík.
O skvelých výsledkoch českej reprezentácie aj o súčasnom stave mládežníckeho hokeja na Slovensku sme sa rozprávali práve s Radimom Rulíkom, ktorý v súčasnosti vedie český seniorský výber, a s niekdajším skvelým a dlhoročným slovenským reprezentantom Michalom Handzušom, ktorý pracoval aj na Slovenskom zväze ľadového hokeja (SZĽH).
U našich susedov sa tešia z progresu v mládežníckom hokeji. Neprišlo to však zo dňa na deň. Za všetkým je systematická práca.
„Najväčšiu zásluhu na posledných dvoch medailách reprezentácie do 20 rokov má tréner Patrik Augusta a jeho realizačný tím. Po tom, čo som prešiel k národnému A-mužstvu, som však chcel, aby sme spolupracovali a tvorili koncepciu a jednotlivé kategórie na seba nadväzovali,“ povedal na úvod Radim Rulík.
„Pracujeme na tom, aby sme od najmladšej reprezentácie do 16 rokov až po seniorský výber mali veľmi podobný herný systém. Máme jednoznačnú filozofiu, ktorú učíme mladých hokejistov. Zmenili sme oproti minulosti prístup. Predtým sme sa prispôsobovali súperovi, podľa toho vytvárali taktiku, veľa sme bránili. Zhodli sme sa však, že to pre mládežnícke výbery nie je správny prístup. My veríme, že úspech prinesie aktívny a agresívny hokej,“ ozrejmil Rulík myšlienku, ktorú vštepujú českým mladíkom.
Podobne to vníma aj Michal Handzuš, legendárny slovenský hokejista, ktorý sa v rodnej Banskej Bystrici venuje mládeži. Podľa jeho slov je dôležité pri mladých chlapcoch dbať na každý detail.
„Hokej sa posunul. Hráči musia byť rýchli a zároveň zruční s pukom. Príprava je špecifická. Do desiatich rokov treba dbať aj na takzvanú suchú prípravu, sledovať, ako sú deti pohybovo nadané. Ak chce byť hokejista zručný a rýchly na ľade, najprv je dôležité, aby vynikal ako atlét, aby bol dobrý športovec, a potom hokejista. To sa snažíme vštepovať aj mladým hráčom u nás,“ povedal.
Vychovávať potenciálnych reprezentantov na Slovensku nie je jednoduché. Aj napriek tomu, že máme ambície sa približovať k elitným hokejovým krajinám, nie je tajomstvom, že z hľadiska podmienok sme na tom neporovnateľne horšie.
„Chýbajú nám kvalitnejší hokejisti v našich dorasteneckých a juniorských súťažiach. Podľa SZĽH je zhruba 250 hráčov vo vekovom rozmedzí 15 - 19 rokov v zahraničí. To nám strašne chýba, či už v tréningoch alebo v mládežníckych súťažiach. Ubližuje to kvalite súťaží. Avšak na Slovensku nedokážeme hráčom poskytnúť také podmienky ako na severe Európy či v Severnej Amerike. To je dôvod, prečo nám hráči odchádzajú a nerozvíjajú sa ďalej tu. Tí najlepší taktiež hľadajú väčšiu konkurenciu, ktorú u nás nenájdu,“ vysvetlil Handzuš.
Ani v Českej republike sa nedokážu úplne vyhnúť odlivu hráčov do rôznych zahraničných destinácií, no Rulík uviedol, že sa snažia, aby sa počty odídencov znižovali.
„U nás hovoríme, že v mládežníckych akadémiách nemáme vysokú kvalitu. To si však nemyslím. S Patrikom Augustom, Tomášom Plekancom a Ondřejom Pavelcom sme začali v akadémiách predvádzať ukážkové tréningy, aby aj mladí chlapci a tréneri v akadémiách videli, ako fungujeme. Chceme tu udržať čo najviac hráčov. Nechceme, aby prioritne odchádzali do Severnej Ameriky či na sever Európy,“ povedal.
Plánom Čechov je v budúcnosti zvýšiť počet mládežníckych reprezentantov z domácich súťaží. Teraz ich na súpiske bronzového výberu do 20 rokov bolo osem: „Chceme dosiahnuť vyššie čísla. V budúcnosti chceme, aby ich bolo možno 12 až 14.“
Už dekádu nehrali naši mládežnícki reprezentanti do 20 rokov na majstrovstvách sveta v semifinále. Michal Handzuš to označil ako realitu hokeja na Slovensku.
„Myslím, že naše umiestnenia na juniorských šampionátoch a podujatiach sú odrazom reality. Nemôžeme očakávať pravidelné prieniky do semifinále šampionátu do 20 rokov, keď nemáme vytvorené podmienky na rast hráčov, či už sú to členské základne, zimné štadióny alebo financie v kluboch. Pri tom, ako to na Slovensku je a aké podmienky máme k dispozícii, sa stabilne držíme medzi mládežníckou elitou, nevypadávame, bojujeme pravidelne vo štvrťfinále o postup, a preto si myslím, že môžeme byť za to radi. Samozrejme, všetci máme ambíciu porovnávať sa s tými najlepšími, ale musíme byť realisti,“ skonštatoval bývalý elitný útočník NHL.
V súčasnosti na Slovensku funguje len jedna mládežnícka hokejová akadémia v Trenčíne. Naopak, v Českej republike ich je od 1. mája minulého roka až 31.
„Ak sa chceme ťahať k najlepším, sú tri veci, ktorými by sme mali začať. Prvá je infraštruktúra – viac malých tréningových štadiónov, čo by nám pomohlo zvýšiť členskú základňu. Druhá, lepšie podmienky v kritických ročníkoch vo veku 14 - 19 rokov. Hovorilo sa o zväzových akadémiách. Zatiaľ máme len jednu v Trenčíne. Potrebovali by sme 8 až 10 takýchto akadémií, ktoré by boli tak financované, že by sme vedeli vytvoriť špičkové podmienky pre rozvoj najtalentovanejších hráčov. Pomohlo by nám to udržať viac hráčov na Slovensku, čo by hneď zvýšilo kvalitu a konkurenciu v dorasteneckých a juniorských súťažiach. A tretia sú kvalitnejšie súťaže už od žiackych kategórií,“ poukázal na problém Handzuš.
Pre mladého hokejistu, ktorý sa rozhodne hokejovo dospievať na Slovensku, nie je v aktuálnej situácii našej extraligy a 1. ligy jednoduché sa prebojovať do A-mužstva niektorého z klubov.
Ani jedna zo súťaží nie je totiž uzavretá, posledný celok tabuľky automaticky vypadáva a tlak na výsledky je enormný.
„Kluby v extralige sú pod výsledkovým tlakom. Nemajú trpezlivosť dávať šancu a rozvíjať mladých hráčov. Na pomoc talentovaným hokejistom by mala slúžiť 1. liga, ale, bohužiaľ, úplne nám to nefunguje ani tam. Niektoré kluby pracujú s perspektívnymi hráčmi lepšie, niektorí horšie. Negatívom je, keď mladý hráč dostane šancu v A-mužstve, no hrá päť minút, to mu skôr uškodí, ako pomôže,“ pokračoval Handzuš.
Vybraní hráči do 18 rokov majú ešte možnosť zdokonaľovať svoj talent v projekte Slovensko 18.
„V minulosti sme mali projekt Slovensko 20, teraz je to Slovensko 18. Je to vždy na individuálne posúdenie. Pre niektorých hráčov je lepšie zostať v klube a rozvíjať sa tam, iným zase v projekte reprezentácie. Myslím, že projekt je lepší pre brankárov a pre obrancov. Keďže hrajú proti mužom, sú nútení viac do defenzívnej činnosti než do ofenzívy. Pre ofenzívne ladených hráčov je to možno náročnejšie prostredie na rozvoj. Skvele sa môžu pripraviť brankári, veď nám aj kvalitní gólmani vyrastajú. Na druhej strane, opäť to berie hráčov z juniorských súťaží, čo nie je ideálne,“ poskytol na záver Handzuš pohľad aj na tento variant, ktorý pripravuje hokejistov na pôsobenie aj v národnom drese.
Černák odohral 400. duel v NHL. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
