Bývalý futbalový útočník Tomáš Medveď je známy na domácich aj zahraničných trávnikoch. Počas kariéry vystriedal niekoľko pôsobísk v rôznych kútoch sveta. Aj preto mu prischol prívlastok futbalový svetobežník. Ako sám priznáva, prechod zo športového života do toho bežného je veľakrát ťažší ako sa zdá a preto sa po kariére venuje pomoci futbalistom, aby sa čo najjednoduchšie zaradili do kolotoča prostých dní.
Tomáš Medveď sa narodil v Košiciach. Do profesionálneho futbalu vstúpil v drese Banskej Bystrice, neskôr obliekal dres Slovana Bratislava, Interu Bratislava či Petržalky. Okrem pôsobenia na Slovensku si vyskúšal angažmány v Nemecku, Maďarsku, Česku či Číne.
Kariéru ukončil v roku 2008 v drese Senca. Obdobie, keď futbalista „zavesí kopačky na klinec“, označuje za jedno z najnáročnejších.
„Bublina odrazu spľasne. Nikto vás nepotrebuje. Futbal je pre hráča ako droga a zrazu ju nemáte. Aj ja som sa musel zamestnať a ľudia sa ma pýtali, že čo robím v práci,“ hovorí pre TVNOVINY.sk niekdajší kanonier.
Na futbalovom dôchodku sa začal venovať rôznym aktivitám, ktorými sa snaží pomáhať a skrášľovať život elitným futbalistom z časov minulých, ktorí zmizli z povedomia spoločnosti, aj napriek obrovským úspechom či už za čias Československa alebo samostatnej republiky.
Tomáš Medveď aktívne pracuje na tom, aby elitní futbalisti nezostali zabudnutí. Jednou z jeho prvých iniciatív bol vstup do riadenia Klubu ligových kanonierov, kam patria futbalisti, ktorí v najvyššej slovenskej súťaži strelili aspoň 100 gólov.
„Klub ligových kanonierov zanikol po rozdelení republík a znovu začal fungovať v roku 2013, kde ho oživili futbaloví nadšenci Peter Bzduch, Peter Divéky a Gregor Mareš. Následne som tam vstúpil a neskôr sa pridal Peter Šurin. Klub ligových kanonierov začal nanovo fungovať, dostal právnu formu a stal sa občianskym združením a prisruženým členom SFZ. Paralelne s tým som začal pracovať na Lige na ochranu slovenských športovcov (LOSS), kde poskytujeme športovcom nielen právnu, ale aj psychickú a zdravotnú pomoc. Taktiež cez LOSS dbáme na to, aby sa športovci vzdelávali,“ opísal Tomáš Medveď v skratke projekty, ktorým sa venuje.
Tomáš Medveď je tiež členom výkonného výboru SFZ a venuje sa internacionálom – bývalým futbalistom, ktorí aspoň raz nastúpili v drese národného mužstva. Klub internacionálov založili momentálny prezident Ladislav Petráš spolu s trénermi Dušanom Galisom a nebohým Jozefom Adamcom.
„Participujem vo všetkých štyroch spomenutých subjektoch. Skrz tieto projekty pripomíname, že profesionálna kariéra je síce veľmi krásna a náročná, ale to najťažšie nás, futbalistov alebo športovcov celkovo, čaká po jej skončení,“ zdôraznil Medveď.
Pred dvomi rokmi sa symbolicky spojili Klub ligových kanonierov a Klub internacionálov pod vedením Tomáša Medveďa, ktorý bol poverený riadením týchto subjektov.
„Chceli sme tieto projekty spojiť, aby sme ich mohli efektívne viesť jedným smerom. Organizujeme podujatia pod hlavičkou Slovenského futbalového zväzu. Začali sme hrávať exhibičné zápasy na Slovensku aj v zahraničí. Najdôležitejšie je, že opäť dostávajú priestor legendy československého a slovenského futbalu, ktoré sa tak dostávajú do povedomia mladých. Postupne sa totiž na velikánov s veľkými úspechmi začalo zabúdať,“ konštatoval útočník, ktorý v najvyššej slovenskej súťaži strelil úctyhodných 103 gólov.
V záujme Tomáša Medveďa a jeho kolegov je, aby futbalisti nezostali v ústraní ani po ukončení kariéry.
„Vraciame bývalých futbalistov na svetlo sveta. Vypĺňame im čas a plníme si sny. Ideme proti trendu zabúdania na legendy. Pomáha nám Slovenský futbalový zväz, Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR a ďalší partneri,“ uviedol Medveď.
Kariéra futbalistu býva často krásna, no je časovo ohraničená. Pre hráčov je náročné zaradiť sa zo dňa na deň do bežného života. Tomáš Medveď zdôrazňuje, že v našich končinách nie je raritou, ak sa futbalista po kariére zmieta v problémoch a neľahké životné situácie končia tragédiou.
„Určite je viac horších ako lepších osudov po konci kariéry. Finančné odmeny napríklad pre majstrov Európy z roku 1976 boli smiešne. Veľa tých ľudí si nezabezpečilo rezervy a nie sú na tom tak dobre, aby si mohli užívať dôchodok ako slávni futbalisti,“ spomenul si Medveď na generáciu futbalistov, ktorá v roku 1976 v Belehrade vybojovala titul majstrov Európy.
Po zmene režimu v roku 1989 futbalisti už zarábali viac, no mnohí z nich o peniaze prišli.
„Hráči, ktorí žiarili na trávnikoch v 80. a 90. rokoch, už začali zarábať podstatne viac, ale tak, ako k peniazom prišli, ich aj rýchlo stratili. Jednoducho neboli poučení a nemali znalosť, ako s peniazmi narábať. Osobnosti z týchto rokov majú veľké problémy so zaradením sa do života,“ opísal bývalý zakončovateľ.
Známy je smutný príbeh Mariána Masného, majstra Európy z Belehradu, ktorý po kariére na istý čas skončil na ulici. V bližšej minulosti zarezonovali samovraždy Milana Malatinského, Juraja Halenára či Radoslava Kunza, ktorí sa nedokázali vyrovnať s ťarchou na svojich ramenách.
„To sú chalani, ktorí skončili zle alebo nás opustili pre finančné či psychické problémy. Nemali dostatok vedomostí ani pomoci, ako sa snažíme poskytnúť dnes,“ smutne skonštatoval Medveď.
Pomoc pre subjekty, ktoré sa zaoberajú futbalistami po skončení kariéry, prichádza v určitej miere zo strany SFZ aj Ministerstva cestovného ruchu a športu. Podľa Tomáša Medveďa však tomu chýba systematickosť.
„Pomoc sa lepší, ale chýba tomu koncepčná robota. V rámci ministerstva by som si vedel predstaviť jedno oddelenie, ktoré by sa venovalo sociálnym otázkam, ako napríklad trojpilierový dôchodok pre športovcov či rôzne benefity, ako zdravotná starostlivosť. Futbalistom chýbajú sociálne istoty, ktoré by sa čiastočne vyriešili, ak by boli futbalisti znovu zamestnancami klubov. To nie sú veci, ktoré by boli až tak finančne náročné. Nemôže to fungovať len tak, že sa raz za čas rozdajú peniaze, aj za to vďačíme, ale malo by to mať koncepciu, bez toho sa ďalej nepohneme.“
Pre športovca, ktorý ukončí profesionálnu kariéru, je najdôležitejšie, aby sa necítil nepotrebný.
„Legendy treba zapájať do rôznych akcií, besied či prezentácií pre mladých, aby nemali pocit, že sú zbytoční,“ pokračoval Medveď.
Svetové veľkokluby bežne organizujú akcie, do ktorých zakomponujú svoje najväčšie hviezdy z minulosti. Na Slovensku je však podobných aktivít veľmi málo.
„Dobre finančne situovaných klubov je u nás málo. Niektoré sú radi, že vôbec prežijú, a nejakí starí futbalisti ich nezaujímajú. Je to samozrejme alarmujúce. Tie kluby v minulosti žili z tých hráčov a dnes sa k nim stavajú úplne apaticky,“ kriticky uviedol Medveď.
Benefitov, ktoré kluby poskytujú svojim niekdajším úspešným hráčom, je málo.
„Občas im dajú voľné lístky na zápas, niekedy im požičajú dresy, v ktorých môžu starí páni odohrať zápas, ale to je tak všetko. Aj tu chýba systematická robota.“
Príkladom pri práci s futbalovými osobnosťami môžu byť giganti zo západnej Európy. Ich práca s bývalými oporami je na vysokej úrovni.
„Skvele to majú podchytené v Barcelone, Liverpoole či Reale Madrid. Samozrejme, viem, že s týmito tímami sa na Slovensku nemôžeme rovnať, ale môžeme si zobrať príklad z toho, ako to robia, a aspoň čiastočne sa im priblížiť,“ dodal Medveď.
Nedávno odohral Slovan Bratislava zápas Ligy majstrov proti slávnemu AC Milánu. Duel týchto mužstiev sa konal aj v roku 1992. Zo strany Slovana však pred zápasom zaznelo len minimum správ o velikánoch, ktorí vtedy nastúpili v drese „belasých“.
„Presne o tomto hovorím – vytráca sa úcta k veľkým úspechom. Rýchlo sa zabudlo, aký veľkoklub Slovan kedysi bol vo svetovom meradle. Hráči, ktorí ho vtedy reprezentovali, sú stále medzi nami. Keď sa s nimi rozprávam, počúvam, akí sú sklamaní, cítia sa odstrčení a zabudnutí,“ vysvetlil Medveď.
Rovnaké iniciatívy sa snažia vyvíjať aj v Česku. Avšak ani tam nie je situácia bývalých futbalistov najružovejšia.
„Je tam viac financií oproti Slovensku. Tým najväčším legendám pomáhajú zdravotne napríklad pri vážnejších operáciách. Avšak, rovnako ako u nás, stále to nie je tak dobre systematicky vymyslené. Krajiny západnej Európy sú popredu,“ ozrejmil Medveď situáciu u našich susedov.
Medveď však nezúfa a legendám nášho futbalu bude ďalej pomáhať.
„Budeme robiť všetko pre to, my internacionáli a Klub ligových kanonierov, aby sa táto téma dostala do popredia a aby kompetentné subjekty pristúpili s plnou vážnosťou, nech sú legendy opäť na piedestále, na ktorý nepochybne patria,“ uzavrel Medveď v pozitívnom duchu.
Slovenskí futbalisti spoznali svojich súperov na budúcoročných ME do 21 rokov. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
