Hokejistov Banskej Bystrice od leta opäť vedie Vladimír Országh. V minulosti elitný hokejista a dnes úspešný tréner má za sebou skvelé pôsobenie v Česku, no nastal čas vrátiť sa domov.
Majster sveta z Göteborgu 2002 začal svoju trénerskú dráhu práve pod Urpínom. Začínal ako asistent trénera a neskôr ako hlavný kormidelník priviedol „baranov“ k zisku dvoch majstrovských titulov.
Následne sa presunul k našim susedom, kde viedol Litvínov a stál aj pri dvoch tituloch Třinca. Po rokoch je späť doma, kde sa snaží opäť pozdvihnúť Banskú Bystricu na úroveň, na ktorej klub zanechal.
V rozsiahlom rozhovore pre TVNOVINY.sk hovoril o anabáze v českej extralige, o ambíciách s Banskou Bystricou a poskytol aj pohľad na to, prečo je v našej lige nedostatok rozdielových slovenských hokejistov.
Po šiestich rokoch ste sa vrátili trénovať do slovenskej extraligy. Vraciate sa z Česka, kde ste trénovali v Litvínove a následne v Třinci. Ako hodnotíte vaše pôsobenie u našich susedov?
Je to veľmi pozitívna skúsenosť. V Litvínove som pôsobil ako hlavný tréner. Zoznámil som sa s extraligou a pochopil som, akú má veľkú kvalitu. V Litvínove som skončil predčasne, to je vec, s ktorou musia tréneri počítať. Následne som dostal ponuku z Třinca ako asistent trénera.
V Třinci som dostal dosť veľké kompetencie. Mal som na starosti útočníkov. S hlavným trénerom Zdeňkom Motákom sme si výborne rozumeli. Som veľmi rád, že som mohol pôsobiť v Třinci dva roky.
Je to jeden z najlepšie fungujúcich klubov v Česku aj v Európe. To, že som tam dvakrát oslavoval majstrovský titul, je čerešnička na torte.
Aký pocit vo vás zanechala samotná česká extraliga?
Je to naozaj veľmi kvalitná súťaž. Rok čo rok sa zlepšuje. Ide tam stále viac a viac peňazí. Do ligy sa vracajú veľmi kvalitní českí hráči, či už z NHL alebo KHL. Aj keď sa niekto v slovenskej extralige ukáže v dobrom svetle, či už je to Slovák alebo zahraničný hráč, okamžite ide do Česka. Je tam obrovská kvalita, som rád, že som tam mohol pôsobiť.
Aj napriek tomu, že česká liga je naozaj veľmi kvalitná a vyrovnaná, Třinec získal titul päťkrát v rade, čo je naozaj unikátny úspech. Čím je špeciálne to mužstvo?
Najväčšou silou je súdržnosť a stabilná kostra mužstva. V tíme sú jasní lídri, ktorí pôsobia v Třinci päť až šesť rokov. Nemení sa veľa hráčov. Každý rok sa vymenia možno dvaja alebo traja, ktorí rýchlo zapadnú. Vždy sa vyberajú typologicky rovnakí hokejisti ako tí, čo odchádzajú.
Samozrejme, je to aj o veľkom šťastí. Veď v predchádzajúcej sezóne sme boli pár desatín sekundy od vyradenia. Medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenká čiara. Ale naozaj klobúk dole pred tými hráčmi. Dokázali sa zomknúť a tituly doslova vybojovať.
Hovorili ste o tom, že kvalitní hráči zo slovenskej extraligy takmer okamžite mieria minimálne do českej extraligy. V čom sú najväčšie rozdiely medzi našou a ich súťažou?
V prvom rade je to ekonomická sila klubov v Českej republike, ktorá je oveľa vyššie ako u nás. Samozrejme, dokážu poskytnúť fantastické podmienky hráčom, majú nové špičkové štadióny, majú skvelé zázemia.
Majitelia či Pardubíc alebo Sparty Praha, oni sa doslova pretekajú, kto hráčovi dá väčší plat. Tie sumy, ktoré tam dnes padajú, sú možno porovnateľné už napríklad so švajčiarskou ligou. Ak sa konkurencia chce udržať, musí investovať stále viac a viac, čo znamená, že prídu kvalitnejší hráči a zvyšuje sa atraktivita súťaže.
Pozrime sa aj na návštevnosť jednotlivých zápasov. Priemerne príde na hokej 4,5 až 5-tisíc fanúšikov. Na Slovensku je to niečo nepredstaviteľné.
V Česku sa vám darilo, napriek tomu ste sa rozhodli vrátiť do rodnej Banskej Bystrice. Čo zohralo najväčšiu rolu?
Vrátil som sa hlavne kvôli rodine. Bol som takmer šesť rokov preč. Rodina bola vždy tu. Mám 13-ročnú dcéru, ktorá dospieva. Potrebujem byť viac s rodinou. Rodina mi chýbala počas sezóny v zahraničí, bol som tam sám. Uvedomil som si, že keď niektoré veci v živote zmeškám, už ich nevrátim naspäť.
Trénovať môžem ďalších 20 rokov, ak budem zdravý a mať do toho chuť. Teraz bol ten správny čas, aby som bol doma, aby sme boli spolu ako rodina a aby som mohol byť pri dcére, keď ma bude potrebovať. Som rád, že som urobil tento krok.
S Banskou Bystricou sa držíte v hornej časti tabuľky aj napriek tomu, že finančné možnosti klubu nie sú v porovnaní s inými klubmi na takej vysokej úrovni. Čo je základom doterajšieho úspechu mužstva?
Treba povedať, že slovenská extraliga je veľmi vyrovnaná. Môžete vyhrať tri zápasy a ste na špici, môžete prehrať tri zápasy a ste dole. Tie bodové rozdiely sú minimálne. Nám sa darí vyhrávať zápasy, ktoré sú vyrovnané. Niekoľkokrát sme duely otočili. To nám dodáva sebavedomie.
Každý zápas je naozaj boj. Mám skupinu chalanov, ktorí chcú pracovať, o to ľahšie je to pre mňa. Vidíme aj veľa mínusov, na ktorých stále pracujeme, ale zatiaľ sme tam, kde sme a hlavne nemôžeme zaspať na vavrínoch.
Príde určite aj kríza, to sa stane každému tímu minimálne raz, dvakrát v sezóne. My v Banskej Bystrici budeme robiť všetko pre to, aby sme sa z prípadnej krízy čo najrýchlejšie dostali.
Fungujeme na filozofii, že keď sa vyhráva, neskáčeme veľmi vysoko, ale keď sa prehráva, nepadáme veľmi nízko. Snažíme sa udržiavať v určitých „mantineloch“ a sme radi za to, kde zatiaľ sme.
V minulosti ste získali s Banskou Bystricou dva majstrovské tituly. Aké sú ambície so súčasným kádrom?
Samozrejme, cieľom je bojovať o prvú šestku. O týchto šesť miest však bude hrať prakticky deväť mužstiev. Vyňal by som možno Košice, ktoré sú kvalitatívne inde, a Spišskú Novú Ves, ktorá má výborných hráčov na presilovky a tam rozhoduje veľa zápasov.
Ďalších sedem mužstiev je absolútne vyrovnaných. Čaká nás tesný súboj. Rozhodnú detaily, ktorý tím akú bude mať formu, zranenia či výkony brankárov. My berieme každý zápas ako play off. Napriek tomu, že držíme krok so špičkou, bude to veľmi náročné.
Pri skladaní kádra Banskej Bystrice pre novú sezónu sa vám podarilo dotiahnuť kvalitných zahraničných hráčov, ktorí ťahajú mužstvo. Čo je pre vás najdôležitejším faktorom pri výbere importov?
Predovšetkým je to o tom, aké sú finančné možnosti klubu. Základ je, či sa dokážeme zmestiť do finančných požiadaviek hráča. V lige je minimálne päť - šesť klubov, s ktorými nemôžeme finančne súperiť. Pokiaľ však vieme, že hráč je podľa našich finančných možností dostupný, hľadáme takého, ktorý má dobrý charakter a hokejovú kvalitu.
Máme veľmi slušný skauting. Na starosti to má Ľuboš Pisár, ktorý hľadá možnosti a posúva to nám, trénerom. Máme nejaký povinný základ zložený zo slovenských hráčov a tých sa snažíme vhodne doplniť zahraničnými hokejistami, ktorí mužstvu chýbajú.
Tomáš Záborský označil zahraničných hokejistov v našej lige za druhotriednych a tlačených do zostavy či pri presilovkách alebo oslabeniach. Tvrdil, že jednoducho musia hrať. Čo hovoríte na toto tvrdenie?
Absolútne s tým nesúhlasím. Možno to tak mali v Poprade alebo Trenčíne. To si musí Záborský vyjasniť sám.
Vrátim sa k tomu, ako sa skladajú mužstvá. Hľadáte to, čo mužstvu chýba. Ak je na súpiske päť Slovákov, ktorí hrajú výborne presilovku, zahraničných hráčov nepotrebujete. Ak však kvalitní Slováci chýbajú, musíte tieto miesta doplniť. Ja som predtým v Banskej Bystrici pôsobil spolu šesť sezón. Zahraniční hokejisti boli vždy dôležití. Pozrime sa aj na bodovanie v lige, sú produktívni. Dostávajú viac šancí, pretože sú od nich veľké očakávania. Importov beriete na určité pozície, na ktorých sú kvalitní. Ak sa však nechytia, vymeníte ich.
To, že v tabuľke produktivity boli v minulej sezóne v prvej tridsiatke len dvaja Slováci, nie je preto, lebo sú legionári pretláčaní, ale jednoducho majú svoju kvalitu. Netvrdím, že všetci sú rozdieloví, ale to už je starosť jednotlivých klubov, ako si dokážu vybrať. Ak vám nevyjde výber správnych legionárov, nastáva veľký problém a hráte o záchranu. Príkladom sú Nové Zámky, ktoré už obtočili všetkých importov. Tréner musí vycítiť, keď zahraničný hokejista nie je dostatočne kvalitný. Vtedy ho do zostavy nedá a vymení ho buď za Slováka, alebo zalepí dieru ďalším importom.
Nadštandardne kvalitných Slovákov je však v našej súťaži minimum. Väčšinou sú to starší hráči, ktorí sa vracajú zo zahraničia.
Šéf Spišskej Novej Vsi Richard Rapáč hovoril o uzatvorení extraligy. Bolo by to dostačujúce, aby z klubov spadol veľký tlak na získavanie bodov a zväčšil by sa priestor pre mladých hokejistov?
Uzavrieť ligu je jedna z možností. Problém je však úplne niekde inde. Mladí hráči sa často nedostávajú ani do juniorky, pretože už v dorasteneckom veku odchádzajú mimo Slovenska. Lákajú ich akadémie v Česku, vo Švédsku, Fínsku či pôsobenie v Amerike. Sú to kvalitnejšie mládežnícke súťaže, hráči tak pochopiteľne odchádzajú do väčšej konkurencie.
Toto je najväčší problém. To nie je o tom, že máme sedem cudzincov na súpiskách. Je to o tom, že tu chýbajú mladí slovenskí hokejisti, ktorých môžeme použiť v našej extralige. Ak tréner chce siahnuť do juniorky, často nemá koho vybrať. Nie je to len o tom, že hráč je mladý, tak automaticky bude hrať. Musí byť aj dostatočne kvalitný. Áno, nejaká kvalita tu je, tí ktorí zostanú a majú na to hrať v extralige, šancu vždy dostanú, ale povedzme si pravdu, tí najlepší už sú v zahraničí.
Ak by sme nedávali šancu mladíkom, išli by sme proti sebe. To sú domáci hráči, ktorí sú zadarmo.
Koreň problému je teda v tom, že pre najkvalitnejších mladých hokejistov tu nie sú dostatočné podmienky na rast?
My na Slovensku nedokážeme vytvoriť dostatočné podmienky v mládeži, nemáme akadémie a to musím povedať, že mládežnícki tréneri v kluboch a reprezentáciách v posledných rokoch urobili obrovský kus práce. Nové talenty rastú, to vidíme na draftoch NHL.
Ekonomicky však na Slovensku nie sme takí silní, aby sme dlhodobo mladých hráčov udržali v mládežníckych kategóriách na Slovensku. Je normálne, že mladý hráč chce odísť tam, kde vidí najväčšiu perspektívu na zlepšovanie. Je to začarovaný kruh.
Po posledných majstrovstvách sveta visela vo vzduchu otázka, či nie je čas na zmenu pri reprezentačnom kormidle. Prebehli medzi vami a Miroslavom Šatanom nejaké rozhovory?
Zatiaľ to nebolo nič oficiálne. Samozrejme, v minulosti sme o tom hovorili, ale bolo to zatiaľ na takej kamarátskej báze. Nikdy som nedostal oficiálnu ponuku viesť národný tím.
Bolo by to však s vašimi skúsenosťami a úspechmi prirodzené, že by ste mali ambíciu viesť reprezentáciu...
Myslím, že pre každého hráča aj trénera je asi národné mužstvo to najviac, čo môže dosiahnuť. Treba na to však čas. Zatiaľ som spokojný na klubovej úrovni, môžem tu dennodenne pracovať s hráčmi, každý deň som na ľade, som nútený sa každý deň pripravovať a stále komunikujem s hráčmi. Zatiaľ mi vyhovuje táto pozícia.
Vladimír Országh sa po šiestich rokoch vrátil do Banskej Bystrice. Pozrite si reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
