Dominika Cibulková je najúspešnejšou slovenskou tenistkou v histórii. Kariéru ukončila v roku 2019. Odvtedy sa nenašla jej nástupkyňa.
Rodáčka z Bratislavy má na konte množstvo kariérnych úspechov. Bola na štvrtom mieste vo svetovom rebríčku, ako jediná Slovenka hrala finále grandslamu, vyhrala Turnaj majsteriek a dlhé roky patrila k stáliciam medzi tenisovou elitou.
Po kariére si založila s manželom Michalom Navarom rodinu. Radosť jej robí starší Jakubko a mladšia Ninka. Podľa vlastných slov sa jej splnilo všetko, ako si predstavovala.
V rozsiahlom rozhovore pre TVNOVINY.sk prezradila, ako vyzerá jej súčasný život, vrátila sa k téme prezidentských volieb a načrtla, čo chystá do budúcnosti.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Už je to 5 rokov, čo ste ukončili kariéru. Veľa vecí sa zmenilo vo vašom živote, stali ste sa dvojnásobnou matkou. Ako vnímate život po tenisovej kariére?
Presne ako hovoríte. V našich životoch sa toho zmenilo veľmi veľa. Občas to delím na život pred deťmi a po deťoch (smiech). Samozrejme, vieme si niekedy nájsť aj ten čas na seba, ale je to úplne iné.
Zmenia sa hodnoty, priority. Keď som nedávno hrala na exhibícii, tak sme sa s ostatnými tenistkami smiali, že ako sme si niekedy mysleli, že po tréningu sme unavené, tak keď nám začali doma lietať dve-tri deti, tak to je len únava (smiech).
Dlhé roky ste nehrali prakticky vôbec, ani žiadne exhibičné zápasy. Čo vás motivovalo v tomto roku sa vrátiť na kurty?
Nehrala som žiadne exhibičné turnaje, odmietala sa pozvánky na rôzne podujatia. Som mama na plný úväzok. Či som bola tehotná alebo som kojila, moja priorita bola byť s deťmi.
Príprava aj na exhibičnú akciu zaberie nejaký čas, musela by som odcestovať od detí, to nie je jednoduché. Pri našom životnom štýle, že stále vymýšľame nejaké aktivity, tak naozaj na to nebol čas. Ani som necítila, že krátko po konci kariéry by som chcela byť opäť na kurte.
Teraz sú už deti väčšie a ja som sa znova dostala do fyzickej formy, s ktorou som spokojná a nehanbím sa vyjsť na kurt. Preto som prijala pozvanie na turnaj legiend na Wimbledone a nedávno som sa zúčastnila exhibície v Luxembursku.
Bolo to super a uvedomila som si, že ma to stále baví, ale len na chvíľku, jeden týždeň. Do aktívneho kolotoča by som sa už nevrátila, ale takto je to príjemne. Tenis je to, čo som robila v živote najlepšie a cítim, že si ma v tom prostredí vážia. Je to veľmi pekné sa do tohto starého života občas vrátiť.
Chceli ste, aby aj vaše deti videli, aká bola mama dobrá tenistka?
Samozrejme, rozprávame sa o tom. Síce moja dcéra má len rok a pol, tej môžem hovoriť čo len chcem, ona to ešte tak nevníma, ale Jakubko už áno. On je veľmi športovo nadaný. Chodí na atletiku, gymnastiku a začal hrať aj tenis.
To bola aj taká moja motivácia, že prečo som sa aj vrátila a prijala som pozvanie na turnaj legiend na Wimbledone.
Vníma teda už Jakubko to, že ste boli veľmi úspešnou tenistkou. Rozprávate sa o tom niekedy?
Manžel mi povedal, aby sme na Wimbledon zobrali aj Jakubka, pretože to už bude vnímať. Chcel, aby ma videl a tým to nabralo aj nový rozmer. Som rada, že bol Jakubko so mnou, bol užasnutý, že videl maminu hrať.
Niekedy mu pustím nejaké moje zápasy, alebo ich pozerá so starou mamou, vidí doma moje trofeje a veľmi sa mu to zapáčilo.
Tým, že mám tenisovú akadémiu, tak som ho vzala na tréning. Najprv ho to nebavilo, no po Wimbledone ho to úplne vzalo. Raz do týždňa trénuje tenis a veľmi si to užíva.
Je to veľmi inšpiratívne...
Áno, chcem aby moje deti vedeli, že ich mamina bola úspešná a čo všetko za tým bolo. Jakubka, tým že už je väčší a rozumie tomu, vedieme ho tak, že všetko v živote si treba vydrieť a nič nie je zadarmo. Toto sú tie veci, ktoré mu chcem aj skrz šport ukázať, že čo všetko sa dá dosiahnuť, keď človek poctivo pracuje.
Dodávajú vám deti motiváciu?
Je ťažšie na toto odpovedať, keď už nie som profesionálna tenistka. Ale určite im chcem dennodenne na rôznych príkladoch ukazovať, ako som už spomínala, že v živote musia na sebe pracovať. Veľakrát sú nám deti aj zrkadlom a myslím, že deti sú odrazom svojich rodičov.
My sa našim deťom snažíme venovať čo najviac a chceme z nich vychovať dobrých ľudí. Jakubko je v tomto výborný, je to veľmi citlivý a poslušný chlapec. Naozaj veľa vecí rýchlo pochopí, aj keď má len štyri roky. Je to s deťmi naozaj skvelé.
V mamine vidí silnú ženu, vidí, že zvládne veľa vecí. Teraz tomu naozaj rozumie. V minulosti, keď som bola v Let's Dance, tak to videl a ľuďom hovoril, že mamina tancuje (smiech). Zažívame veľa humorných situácií.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Počas tohto kalendárneho roka ste prešli veľkou fyzickou výzvou. Aká bola motivácia? Bol jeden z dôvodov aj to, že ste sa chceli opäť vrátiť na kurt a užívať si exhibičné podujatia s ďalšími bývalými tenistkami?
Tých aspektov bolo viac. Už som sa prestala cítiť dobre vo vlastnom tele. Predsa som bola celý život športovkyňa, bola som celý život fit. Najdôležitejšia bola zdravotná stránka.
Nebola som obézna, ale keď som šla na váhu, vnútrobrušný tuk bol na tom zle a začalo to byť nebezpečné.
Určite svoju rolu zohrala aj vizuálna stránka. Som žena, chcem sa páčiť hlavne sama sebe, svojmu manželovi, chcem dobre vyzerať. Veľmi rada sa pekne obliekam. Keď je človek taký väčší, tak na tom to všetko padá.
Ja som mala dosť jasný plán. Vedela som, že keď dcérku dokojím, tak sa budem chcieť dostať naspäť do formy. Mala som takýto plán, mala som výživovú poradkyňu Zuzanu Líškovú, s ktorou sa mi to už raz predtým podarilo. Po prvom pôrode som zhadzovala kilá a vedela som, že po druhom to pôjde ťažko dole.
Riadila som sa kondičným plánom od svojho trénera, dodržiavala som nutričný plán. Som v tomto taký správny športovec, že keď si niečo zaumienim, tak si idem za tým a kým to nedosiahnem, tak nie som spokojná. Teraz to vyzerá tak, že 21 kilogramov je dole a už to len šperkujem.
Udržiavate po kariére s niektorými tenistkami pravidelný kontakt, zaspomínate si občas spolu na úspešné roky na profesionálnom okruhu?
Áno, s viacerými dievčatami som v kontakte. Či už s českými tenistkami alebo s Muguruzovou, Kerberovou, Radwanskou a ďalšími. Nedávno sme sa na exhibícii stretli s Anou Ivanovičovou po veľmi dlhej dobe. Prvý tréning sme hodinu prerozprávali (úsmev).
Teraz si už vymieňame úplne iné skúsenosti. Ja mám dve deti, Ivanovičová má tri deti, Pennetaová má tri deti. Už máme úplne iné témy ako kedysi, už nie sme súperky ale maminy.
Zažili sme ten život predtým a dnes je to veľmi cenné zdieľať medzi sebou každodenné radosti a starosti ohľadom života po tenise.
Po vašom konci sa nenašla na Slovensku tenistka, ktorá by napodobnila Vaše úspechy. Čo podľa Vás chýba či už našim tenistkám alebo tenistom, aby dosahovali výraznejšie úspechy?
Nehodnotím to rada. Viem o mladej Mii Pohánkovej, Renátu Jamrichovú poznám osobne, videla som jej zápasy. Obom im veľmi fandím. Verím, že sa im podarí napodobniť veľké slovenské úspechy. Tenis na Slovensku si zaslúži byť v popredí. V minulosti sme mali množstvo úžasných tenistov a verím, že ich odkaz pôjde ďalej.
Nechcem však hodnotiť, čo terajším tenistkám a tenistom chýba. Ja som mala vždy krédo, že učiť sa treba od najlepších a odkukávať to, čo robia.
Ale ak mám niečo teda vypichnúť, tak je to toto. Nevravím, že by mali tých najlepších kopírovať, každý je odlišný. Ale pamätám si, že som bola malá, trénovala som na Slovane.
Dominik Hrbatý bol vtedy desiaty na svete a môj ocino chodil za pánom Hrbatým a pýtal si rady. Druhá vec sú podľa mňa ambície. Človek musí mať v sebe motiváciu a chcieť niečo dosiahnuť. To mi asi tak chýba v dnešnom slovenskom tenise.
Máte aj vlastnú tenisovú akadémiu. Ako sa tomuto projektu darí?
Moja tenisová akadémia je niečo, na čo som veľmi hrdá. Chodia k nám deti z celej Európy, máme výborných trénerov so skvelým prístupom. Vždy si to u nás veľmi pochvaľujú.
Chodia k nám ľudia, ktorí mali skúsenosti so známymi svetovými akadémiami. Zázemím sa takým akadémiám nemôžeme rovnať, ale prístupom vždy nadchneme tých, ktorí k nám prichádzajú.
Ľudia sa k nám radi vracajú. Počas leta máme kempy. Počas roka máme vlastný klub. Máme veľa Slovákov, ponúkame aj detský tenis. Som šťastná a hrdá, keď sú na nás dobré referencie. Stále však na tom treba pracovať a venovať sa tomu naplno.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Tento rok ste sa zapojili aj do spoločenského diania na Slovensku počas prezidentských volieb. Aké boli reakcie na váš krok?
Samozrejme, reakcie boli rôzne. Vždy sú dva tábory. Veľmi som to neanalyzovala. Čakala som aj dobré aj zlé reakcie. Tak to v živote je, nemôžete sa páčiť všetkým, keď vyjadrujete svoj názor.
Paradoxom bolo, keď ma nasledujúce dni ľudia stretávali v uliciach, obchodoch či na semaforoch, stretávala som sa len s pozitívnou spätnou väzbou.
Určite okolo mňa chodili aj ľudia, ktorí nesúhlasili, ale vonku som sa stretávala iba s pozitívnymi odozvami. Hejt a negatívne reakcie sa objavili len na sociálnych sieťach. V tomto naozaj vidno, že veľa ľudí sa vie hrdinsky správať len anonymne na internete.
Som naučená nerobiť si názor zo sociálnych sietí či komentárov v online prostredí, pretože v skutočnom živote sú veci úplne iné.
Bol to mix reakcií. Cítila som, že chcem vyjadriť svoj názor. Prezidentská kampaň bola dosť vyostrená, Slovensko tým žilo a mala som takú potrebu, že to chcem povedať.
Výsledok ma potešil a potom, ako som sa vyjadrila, som cítila, že veľa mladých ľudí sa nebálo povedať si svoj názor, aj keď bol „opačný“.
Je podľa vás dôležité, aby sa športovci zapájali do spoločenského diania?
Je to veľmi ťažké takto paušalizovať. Každý má svoju vlastnú osobnosť. My športovci sme takí, že všetko v živote sme oddreli, odmakali a naše úspechy sú zaslúžené. V športe sa nedá nič kúpiť. Športovci sú po celom svete maximálne rešpektovaní a tak to funguje v každej krajine.
Ja vnímam veľa vecí, ktoré sa dejú u nás aj vo svete. Nie som však človek, ktorý sa bude ku všetkému vyjadrovať, aj keď mám svoj názor.
Prezidentské voľby však boli moment, pri ktorom som si povedala, že sa chcem vyjadriť a povedať, aký názor mám. Mala som pocit, že verejná mienka mladých ľudí sa ťahá len jednou stranou a nebola som s tým stotožnená.
Ak sa môžu vyjadrovať k politickej situácii rôzni ľudia, napríklad herci a majú o nej rovnaký rozhľad ako my, športovci, tak by som určite neurčovala, že kto sa k tomu môže vyjadrovať a kto nie.
Napadli mi herci, bolo v tom však zainteresovaných veľa skupín, nie iba herci. Nikomu by nemalo byť povedané, že čo môže a nemôže hovoriť. Ak sa chce niekto vyjadriť, malo by to byť samozrejme slušné, bez urážok a malo by to mať hlavu a pätu. Ja keď si poviem svoj názor, akceptujem, ak s ním druhí nesúhlasia.
Ako sa pozeráte na spoločenskú situáciu na Slovensku?
Spoločnosť je stále dosť polarizovaná. Nemám rada extrémy. Nemám rada, keď sa na niečo poukazuje, že len toto alebo toto je najlepšie a zároveň ani z tej druhej strany, že toto alebo toto je najhoršie. Snažím sa veľa počúvať, veľa vnímať a z toho si tvorím závery.
Nepáči sa mi, keď sú niektoré slovenské médiá až posadnuté niektorými ľuďmi. Veľakrát informácie filtrujem a dohľadávam si ich po vlastnej osi. Nechcem, aby som bola zavádzaná niektorými polovičnými informáciami.
Je veľa nekontrolovateľných informácií, veľa sa toho objavuje na sociálnych sieťach a ľudia dokážu uveriť mnohým nepravdám. To ma na tejto dobe mrzí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako dnes vyzerá Váš bežný deň?
Vždy si robím srandu, že som mamina na materskej a na dôchodku (smiech). Som veľmi vyťažená. Venujem sa rôznym reklamným aktivitám, často kvôli tomu musím vycestovať. Môj Instagram zaberá dosť veľa času.
Aktuálne pracujem na veľkom projekte, trvá to už skoro rok. Keď to dokončím, tak si myslím, že to bude pecka. Ľudia uvidia ročnú robotu na veľkom projekte a teším sa, keď to predstavím fanúšikom.
V októbri som poriadne nemala ani čas ísť do akadémie. Podarilo sa mi to až na konci. Prišli nám noví kempoví hráči, chcela som ich pozdraviť. Posledné mesiace sú naozaj nabité. Snažíme sa skĺbiť prácu a rodinu a popritom si vedieť aj oddýchnuť.
Aké máte plány do budúcnosti, budeme Vás ešte vídavať aktívne na tenisových dvorcoch ako napríklad na exhibičnej wimbledonskej štvorhre, ktorú sa Vám podarilo vyhrať?
Keď som skončila s kariérou, nemala som presný plán, chcela som si chvíľu užiť a mať rodinu. Mali sme šťastie, že sa nám všetko splnilo. Aj teraz je to tak, že tie správne veci, projekty a ľudia mi chodia do života a som za to veľmi vďačná.
Teraz som sa po piatich rokoch vrátila na kurty. Budem sa venovať aj týmto veciam. Stretla som mnohé známe tváre, potešilo ma to a začínajú prichádzať rôzne ponuky. Ozvali sa mi aj z WTA, či by som nechcela byť súčasťou nejakých turnajov. Ako hovorím, všetko si ma nájde v ten správny čas.
Rebecca Šramková nedosiahla na svoj druhý singlový titul na okruhu WTA. Vo finále v Ťiang-si podľahla Golubicovej. Reportáž si pozrite vo VIDEU:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
