Duševné problémy sú v životoch profesionálnych športovcov rovnako časté ako tie fyzické. Svoje o tom vie aj niekdajší český hokejista Petr Míka, ktorý prepadol alkoholu. Oči mu otvorila až susedova manželka.
Patril medzi talentovaných hokejistov. Reprezentoval výber Česka do 18 rokov a prvé skúsenosti v zámorí zbieral v prestížnej juniorskej súťaži OHL.
„Je to obrovská skúsenosť do ďalšieho života. Ešte ako neplnoletý sa človek dostane za oceán, bez rodiny, rodičia nemôžu sadnúť do auta a prísť za ním. Býval som u miestnych bez toho, aby som vedel čokoľvek povedať po anglicky. Musíme si uvedomiť, že v tej dobe neboli rozvinuté internety, žiadny Skype, bol som odrezaný a musel som sa postarať sám o seba,“ hovoril v relácii Příklep na webe sport.cz Míka.
Hokejovo vyrástol v pražskej Slavii, kam pred koncom 90. rokov vrátil, aby sa zoznámil so seniorským hokejom.
Šancu v zámorí dostal opäť na prelome storočí, keď odohral 3 zápasy v najlepšej hokejovej lige sveta v drese New Yorku Islanders.
Po troch vystúpeniach v NHL viac šancí nedostal. Výraznejšie sa presadil v farmárskej AHL, kde pôsobil v troch kluboch - Lowell Lock Monsters, Springfield Falcons a Bridgeport Sound Tigers.
V roku 2002 sa definitívne rozhodol opustiť Severnú Ameriku a vrátil sa domov. To bol moment, kedy sa začali veci zhoršovať.
„Ja som mal za cieľ zahrať si v NHL a neskôr som si uvedomil, že som si zle stanovil cieľ. Mal som tak 14, možno 15 rokov, keď som si to predurčil. Plnil som všetky čiastkové kroky, ktoré k tomu viedli, makal som, drel som, šiel som do zámoria. Trikrát som naskočil do NHL a čau. Bol to zle stanovený cieľ. Taktiež som tam bol v zlom období, keď Islanders nemali vlastnú farmu, ale len delenú s LA Kings,“ spomínal Míka.
To, že sa mu podarilo vôbec dostať na súpisku jedného z tímov zámorskej profiligy, bol preňho splnený sen.
„Nemyslím si však, že išlo o sebauspokojenie. Ku koncu bol farmársky tím Lowellu rozhádaný a keď sa to rozpadlo, mali problém nás rozhádzať do iných tímov. V NHL som debutoval proti Pittsburghu Penguins, bolo to skvelé. V tom čase tam boli Jaromír Jágr, Jan Hrdina či Martin Straka, ale aj Jiří Šlégr alebo Josef Beránek. Jágr bol môj idol a hral som proti nemu. Keď som sedel na striedačke, nechápal som, že toto je realita,“ pokračoval 45-ročný Čech.
Po návrate pražský rodák nedokázal nájsť stabilné zázemie. Za tri roky vystriedal až sedem klubov. Bol to prvý znak, že nie je všetko v poriadku.
„Logicky každému napadlo, že som problémový. Toto nie je normálne. Táto povesť išla so mnou. Začalo sa to v Havířove. Boli sme na ubytovni traja, trochu ublížení a naštvaní, že sme tu a nie niekde inde. Tak sme išli na pivo, potom znova,“ rozprával Míka.
Nočná zábava mu nebola cudzia. Spomenul si na zážitok z pôsobenia vo Vítkoviciach.
„Keď som hrával vo Vítkoviciach, trochu sme sa zdržali na Stodolnej. Tréning som síce zvládol bez problémov, ale niekto nás bonzol, že nás v noci videl. Nebolo to dobré. Ale inak som žiadny problémista nebol.“
Aj keď si to sám nepripúšťal, jeho pitie sa stávalo neúnosným.
„Chutilo mi pivo. Veľmi. Za jeden večer som v istom období vypil aj 17 pív a nespadol som pod stôl. Alkoholikom sa nenarodíte, ale stanete.“
Svoje spomienky na temné životné obdobie poodkryl aj v blogu na stránke bezfrazi.cz.
„Dlho je to zábava. Nádherná súčasť života vrcholového hokejistu. Keď je repre pauza, keď sa niekomu narodí dieťa, ide sa hromadne žúrovať. Na alkohol pútajú reklamy. Ľudia u nás jednoducho chľastajú. Bol víkend, tak sme sa ožrali. Ideme von, ožerieme sa. Pritom alkohol je droga, ktorá má extrémny vplyv na zdravie. Na organizmus aj osobnosť,“ napísal bývalý hokejista.
Situácia sa zhoršila až do takej miery, že mu začalo krachovať manželstvo.
„Človek ide z jedného vianočného večierka do ďalšieho, doma večer často nie je. Aspoň ja som to tak mával. Zažúrovať si, vidieť sa s dôležitými ľuďmi, pokecať si s kamarátmi, s kolegami a nejako sa dostať domov, aspoň trochu pri zmysloch. Za pár dni znova a znova. So susedom sme sa takto vracali taxíkom z jedného takého večierku a ja som mal zlé tušenie, že ma manželka nepustí domov,“ opísal.
Moment, keď si povedal, že stačilo, prišiel, keď musel v zime mrznúť na susedovej záhrade.
„Prišiel som na to hneď, keď som sa neúspešne pokúšal odomknúť dom. Ale sused na mňa zabudol alebo som iba neprišiel na spôsob, ako otvoriť jeho zimnú záhradu. Vhod mi prišiel aspoň ich altánok, kde som prespal napriek zime. Ráno som videl susedovu ženu, nechal som si aspoň urobiť čaj.“
Neskôr v ten deň dostal správu od susedovej manželky, ktorá mu otvorila oči a svojim spôsobom zachránila život.
„To ona mi neskôr v ten deň napísala správu, ktorá ma vyslovene zasiahla. Zhrnula do pár viet všetko to, čo som už nejaký čas počúval zo všetkých strán - od manželky, rodičov aj kamarátov, ktorí mi hovorili, že to s tým chľastaním asi trochu preháňam. Sám som podvedome cítil, že mi to občas uletí, ale čo...“ spomenul si na moment, keď pochopil, že sa rúti z kopca.
Výstražný prst zafungoval a dnes je Petr Míka už šesť rokov triezvy. S alkoholom sa nadobro rozlúčil a je šťastný, že svoj problém začal riešiť včas.
Počas kariéry vymenil mnoho klubov, okrem zámoria skúšal šťastie aj v zahraničí. Bol v nemeckej DEL, vyskúšal si Rakúsko aj HC Slovan Bratislava, za ktorý v sezóne 2005/2006 odohral 4 duely v základnej časti extraligy a 4 duely v play-off.
Martin Pospíšil a Samuel Honzek sa stali obeťami nešetrných zákrokov:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
