"Hatrlo" zomrel 24. decembra predpoludním v trnavskej nemocnici vo veku 76 rokov
Popri rodine, priateľoch a známych z futbalových kruhov sa s Jozefom Adamcom prišli v piatok na Štadión Antona Malatinského v Trnave naposledy rozlúčiť aj zhruba štyri tisícky jeho fanúšikov a obdivovateľov.
Pri rakve s telesnými pozostatkami legendárneho útočníka a držiteľa piatich majstrovských titulov Spartaka Trnava, ktorý zomrel 24. decembra predpoludním v trnavskej nemocnici vo veku 76 rokov, sa v hojnom počte pristavovali smútoční hostia s kvetinovými darmi. Nechýbali medzi nimi prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik, donedávna dlhoročný akcionár Spartaka a Adamcov blízky priateľ Vladimír Poór, bývalý prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, expremiér Robert Fico či primátor Trnavy Peter Bročka.
Na poslednej rozlúčke s druhým najlepším slovenským futbalistom storočia zazneli smútočné prejavy riaditeľa trnavského klubu Mareka Ondrejku, šéfa slovenského futbalu a na záver Adamcovej dcéry Jany.
"Jozef Adamec sa stal žijúcou legendou a symbolom futbalového umenia spojeného s vlastenectvom a láskou k svojmu rodisku. Jeho výsledkom boli nezabudnuteľné góly, skvelé výkony na ihrisku a po skončení hráčskej aj dlhoročná trénerská kariéra, ktorej vrchol bol na reprezentačnej lavičke svojej krajiny. Jozef Adamec miloval futbal a miloval život. Bolo pre mňa cťou, že som v jeho spoločnosti mohol stráviť veľa chvíľ pri stretnutiach futbalových internacionálov, keď rozdával radosť na ihriskách a štadiónoch po celom Slovensku. Bol som jeho obdivovateľ i priateľ. Naposledy sme sa videli 11. decembra, keď sme ho boli s Lacom Petrášom pozrieť v nemocnici. Bola to emocionálna a súčasne chlapská rozlúčka. Nikdy na ňu nezabudnem. Jozef Adamec zostane navždy v našich srdciach. Česť jeho pamiatke," znel úryvok z príhovoru prezidenta SFZ, ktorý za Jána Kováčika prečítal generálny sekretár Jozef Kliment.
Legendy sú večné
Po obľúbených skladbách Jednoho dne se vrátiš od Věry Špinarovej, Volám ťa láska od Karola Duchoňa a Ave Maria od Lucii Bílej nasledoval cirkevný obrad, ktorý celebroval rímskokatolícky arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Mons. Ján Orosch. Na záver zaznela skladba Il Silenzio, počas ktorej fanúšikovia "andelov" predviedli veľkolepú choreografiu a zapálili bengálske ohne.
Na tribúne tiež vyvesili špeciálny transparent s nápisom "Legendy sú večné! Jozef 'Hatrlo' Adamec", venovaný ich obľúbenej trnavskej "desine". Rakva s Jozefom Adamcom následne za sprievodu súčasných i bývalých futbalistov a hostí opustila trnavský štadión. Pietnu scénu dotvorila veľká fotografia zosnulej legendy, dres s číslom 10, mládežnícki hráči Spartaka s vlajkami a dokrútky na veľkoplošných obrazovkách.
Nebezpečná ľavačka a hetrik proti Brazílii
Adamec debutoval v najvyššej československej súťaži pod vedením trénera Antona Malatinského ako 17-ročný v marci 1959. Postupne si zoradil do vitríny sedem majstrovských titulov. Dvakrát sa tešil z celkového triumfu počas základnej vojenskej služby v Dukle Praha, päť prvenstiev dosiahol v Spartaku Trnava. Pochváliť sa mohol aj rovnakým počtom ocenení v desiatke najlepších futbalistov ČSSR (3. miesto 1968, 1969). Zisk Čs. pohára si so spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch (1961 v Dukle, 1967, 1971, 1975 v Spartaku).
V bývalom federálnom štáte Čechov a Slovákov si prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Celkovo skóroval v lige 170-krát (Spartak 138, Dukla 17, Slovan 15). Brankárov súpera väčšinou prekonával nebezpečnou ľavačkou, ktorú si vytrénoval ešte v detstve, keď s pravou nohou dlhší čas "premaródil". V jednom pamätnom majstrovskom súboji s Třincom strelil v drese bratislavského Slovana dokonca šesť gólov z ôsmich.
Nastúpil v 44 medzištátnych stretnutiach (1960 - 1974, 14 gólov), ale o ešte lepšiu osobnú štatistiku ho pripravili občasné disciplinárne priestupky. V pamätnom meraní síl s Brazíliou (23. júna 1968, 3:2) na bratislavskom Tehelnom poli pred beznádejne zaplneným 60-tisícovým hľadiskom dosiahol hetrik do siete brazílskeho brankára Félixa. "Hatrlo" štartoval dvakrát aj na majstrovstvách sveta, z Čile 1962 sa vrátil ako vicemajster sveta, z Mexika 1970 so sklamaním.
Absolvent FTVŠ pokračoval plynule po skončení aktívnej kariéry ako tréner. Druhý najlepší slovenský futbalista storočia po Jánovi Popluhárovi to dotiahol okrem klubovej úrovne do slovenskej reprezentácie, s ktorou však nepostúpil na záverečný turnaj.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
