Zvykol nosiť mikinu s nápisom „odomknite svoje sny“ a v srdci odmalička skrýval jediný klub. Pri pohľade na jeho Facebook, kde mal ešte v roku 2016 namiesto profilovej fotky Allianz Arenu alebo stenu detskej izby, ktorú vypĺňali plagáty Lahma, Müllera či Neuera, rýchlo zistíte aký. No podstatné je, že si dnes, po skúške v milovanom Bayerne, k nim môže pripnúť i svoj vlastný. „Nikdy som to nevzdal,“ s hrdosťou hovorí Artur Vydarený, ktorému sa jeho životný sen skutočne vydaril.
Mal iba štyri roky a majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike sledoval s otvorenými ústami. Už od šiestich nastupoval za Karlovu Ves, v poli, zväčša ako obranca. „Veľmi mi to nešlo,“ úprimne pre TVNOVINY.sk spomína usmiaty Bratislavčan.
Otec mu z Mníchova, kde pracoval, pravidelne nosil nové sady dresov, Artur bol dokonca členom Kids Clubu. S dedom zase rád skladal puzzle, ktoré vyobrazovali celú zostavu Bavorov.
Doktori malému-veľkému fanatikovi však onedlho futbal zatrhli. Mal problémy s rastom, päty sa mu nespájali s chodidlami. Nesmel behať ani vyvíjať akúkoľvek nadmernú fyzickú aktivitu. Z núdze skúsil golf, odohral i dva turnaje. Do lopty kopal potajme, so spolužiakmi v družine. „No pre istotu som sa zakaždým postavil do brány,“ hovorí. A tam sa to začalo.
Keď sa dnes už skoro 190 centimetrov vysoký gólman v desiatich za rok vyšvihol o dvanásť „čísel“, v nemocnici len nechápavo krútili hlavami. Mládežnícki tréneri ho v Dúbravke, dnešnom FKP Bratislava, vítali s nadšením. Čerstvá posila čoskoro i odchytala premiérový zápas, rovno proti Slovanu.
Do roka a do dňa na mestských výberoch padol do oka práve „belasému“ celku a v auguste 2018 odklikol prestup.
„Vďačím najmä výbornému trénerovi Jozefovi Hrošovi, on zo mňa spravil brankára. Viedol reprezentanta Miroslava Hýlla či gólmanov olympijského výberu zo Sydney a vo mne videl to, čo iní nie. Dostal ma tam, kde som dnes,“ nezabudne Artur Vydarený.
V akadémii rekordného slovenského majstra chválili najmä výšku, prácu na čiare a reflexy. Nový zjav sa čoskoro skvele uviedol proti Sparte, Slavii, Janovu či Liverpoolu, v trinástich s jednotkou áčka Dominikom Greifom, už finalistom Španielskeho pohára, točil reklamu na zápas mesiaca a odmietal ďalšie prvoligové ponuky.
„Nebol dôvod meniť klub, no zavážila i škola,“ priznáva študent francúzskeho bilingválneho gymnázia. „Čím viac rečí poznáte, tým viac ľudí zaujmete, aj pomimo futbalu. A ktovie, možno mi raz jeden jazyk navyše pomôže aj v športovej kariére,“ zamýšľa sa.
Zbieral reprezentačné pozvánky, v pätnástich chodil za „sedemnástku“ spolu s Ninom Marcellim a s ročným predstihom ho volali i do U19. No kde preskakoval kategórie, tam rozlet brzdili zranenia. Najprv zlomenina malíčka (2019), potom ľavého palca (2021) i pravého (2022).
„Vždy som sa zranil v lete, čo mi z každého ročníka škrtlo minimálne tretinu. Počas COVID-u sme na reprezentačných zrazoch hrávali len modelované zápasy, medzi sebou. Keď opatrenia konečne poľavili, volal mi tréner Marek Bažík, mal som si odkrútiť debut v Bulharsku. Deň predtým som si však zlomil pravý palec. Ale taký býva futbal, i náročný,“ zľahka si povzdychol.
Za dve sezóny pri staršom doraste neodchytal v najvyššej juniorskej súťaži ani sekundu. Aké-také skúsenosti zbieral v Karlovej Vsi, na striedavom štarte v druhej lige. „Všetko bolo a je, ako má. Nebyť toho, možno by som sa uspokojil, že chytám za Slovan,“ hovorí.
Vysedávanie na lavičke totiž vykresalo iskierku motivačným plameňom. Artura vlani uchvátil dokumentárny seriál o len tri roky starom projekte bavorského giganta – Bayern World Squad (Svetový tím Bayernu). Teda, najmä odkaz na konci poslednej epizódy – neváhajte sa prihlásiť. Bolo však neskoro. Termín milovaného klubu prešvihol.
Aby ste boli v obraze - šesťnásobný šampión Ligy majstrov takto dáva príležitosť talentom z celého sveta (mimo Nemecka), ktoré čaká posledný ročník v doraste (a mladším), prihlásiť sa na akýsi veľkolepý konkurz. Spomedzi všetkých uchádzačov následne vyskladá 23-členný káder, ktorý v klube absolvuje mesačné sústredenie. To vyvrcholí duelom proti „devätnástke“ Bayernu. Vybraní hráči tak majú 30 dní na to, aby vedenie jednej z najlepších futbalových škôl na svete presvedčili, že si zaslúžia kontrakt. Taká, povedzme, životná šanca.
A tú si Vydarený tento rok už ujsť nenechal. Ako ďalších 10-tisíc futbalistov z celej planéty vyplnil formulár, sám si zostrihal i 90-sekundové video. Jeho zákroky či hru nohou si v Mníchove púšťali s úžasom.
„Ozvali sa cez jarné prázdniny, vraj som sa dostal medzi top 40 kandidátov (z toho šesť brankárov) a chcú mi zavolať. Pýtali sa na moje začiatky, zranenia, reprezentáciu, alebo čo by pre mňa znamenala pozvánka do Svetového tímu. Okrem futbalových daností ich zaujímali tiež osobnostné vlastnosti, komunikačné schopnosti či disciplína. Bol som nesmierne šťastný a vôbec som nečakal, že môžem zájsť ešte ďalej. No dva dni pred písomnou maturitou mi píplo – berieme ťa. A tak to, o čom som odmalička sníval, bola odrazu realita,“ spomína.
Keď na Tehelné pole prišiel so žiadosťou o súhlas, v Slovane takmer odpadli. Chlapec, ktorého pár mesiacov dozadu poslali na striedavý štart do druhej ligy, teraz v desaťtisícovej konkurencii okúzlil Bayern.
V role šéfa lavičky legendárny holandský fantóm Roy Makaay, v úlohe asistenta ďalšia bavorská ikona Diego Contento a pod ich velením hráči z krajín od Argentíny a Brazílie, cez JAR či Nigériu, až po Kanadu, Južnú Kóreu, Japonsko alebo Austráliu. Projekt mníchovského veľkoklubu bol skutočne svetový.
„Národnostné či etnické rozdiely nezmažete, bol to obrovský mix, no tímový duch sa dal dokopy rýchlo, už po prvom, maximálne druhom tréningu sme boli kamaráti. Chceli sme sa spoznať, bez čudných konverzácií, a navzájom sa rešpektovali, k čomu nás viedli i vynikajúci tréneri. Z Roya i Diega sršala na ihrisku aj mimo neho absolútna profesionalita. Po každom cvičení ukazovali, čo a ako môžeme zlepšiť, boli veľmi kamarátski a nijako sa nepovyšovali, veľmi nám chceli pomôcť. Rovnako ako kouč brankárov Bernd Dreher,“ nadýchol sa a pokračoval.
„Kedysi robil dvojku Oliverovi Kahnovi a v Schalke viedol Manuela Neuera, približne v mojom veku. Tamojšia technika chytania bola úplne odlišná než na Slovensku alebo v Slovane. Bol som prekvapený a vlastne ,nútený‘ zmeniť, čo som zvykol robiť osem rokov. No Bernd nám prízvukoval, že aj Neuer po prvom tréningu frflal, načo robíme toto a prečo zase tamto. Vravel, tak ako jemu, že to pocítime o dva - tri týždne. A stalo sa,“ uznal 18-ročný Bratislavčan, medzi žrďami sa pretekajúci s Luisom Gomezom z Mexika i Kristiánom Řezaninom z Česka.
„S Kikom sme spolu aj bývali a zbierali pochvaly za najčistejšiu izbu. Myslím, že sme všetci traja lapali na rovnakej úrovni, tak to demonštrovali i tréneri. Vraveli, že tento ročník bol vo voľbe jednotky najťažší. Preto nás točili vyrovnane, po polčasoch.“
Dvadsaťtričlenná výprava už o štyri dni odletela na dvojtýždňové sústredenie do Ameriky, za „veľkou mlákou“ odštartovala turnajom v Severnej Karolíne. „Hral na ňom Sergio Agüero, Nani, Ricardinho (možno najlepší futsalista všetkých čias) či Roman Weidenfeller. Po vzájomnom stretnutí sme prehodili pár slov, pýtal sa, odkiaľ som, a že mi drží palce,“ povedal.
Na Floride udržal čisté konto proti rovesníkom z Interu Miami a do konca kempu už neinkasoval. „Duel pre obrovské búrky a výstrahy pred povodňami presunuli obdeň, na skoro ráno. Ak si Lionel Messi s Davidom Beckhamom privstali, možno ma videli,“ zažartoval.
S novými spoluhráčmi sa po zápasoch „povinne“, no s radosťou, venovali médiám či fanúšikom, videli Biely dom, Sochu slobody i Rockefellerovo centrum, vo Washingtone vyzvali DC United, trénovali v Central parku, bývali tri minúty od Times Square a pod záštitou Nemeckej futbalovej asociácie v New Yorku okúsili dokonca aj futbal na streche. A to všetko s logom Bayernu na drese.
„Ako pravé svetové hviezdy,“ utrúsil s veľkou hrdosťou i vďakou Artur Vydarený, ktorý po návrate do Európy „utekal“ z mníchovského letiska vlakom rovno na ústnu maturitu do Bratislavy.
„Z USA sme odlietali o pol šiestej tamojšieho času a pristáli o pol ôsmej tunajšieho, bol som totálne mimo. Ak nerátam tých pár chvíľ, keď som v Amerike pozrel do zošita, na učenie mi zostal jeden deň,“ spomína si.
Zo slovenčiny napriek tomu obstál výborne, z francúzštiny chválitebne, dva dni nato už v Bayerne zožal potlesk za „nulu“ proti Innsbrucku a užíval si ďalšie tréningy na populárnej Säbener Straße. Tam, kde do plných zarezávajú Manuel Neuer, Thomas Müller, Joshua Kimmich, Jamal Musiala či Leroy Sané.
„Úžasné, akoby to ani nebola realita. Trénuje tam výhradne áčko, len veľmi zriedka rezerva a teraz ja? Podal som si ruku so Sergeom Gnabrym, väčšina mužstva ešte bojovala na Eure. Celý komplex je perfektne prepracovaný, zamestnáva viac než tisíc ľudí a vyzerá ako labyrint, z ktorého sa väčšina ukrýva v podzemí. Keby ma niekto nesprevádzal, určite sa stratím,“ priznáva Vydarený.
Trénerský štáb na čele s Makaayom vychvaľoval jeho postavu i povahu, nohu aj šikovnosť na čiare. V záverečnej „skúške“ proti Bayernu U19 však dostal prednosť Mexičan Gomez.
„Povedali, že to bolo ich najťažšie rozhodnutie vôbec. Bol som trocha sklamaný, no už len byť súčasťou Bayernu je viac než splnený sen. Podpísali napokon iba o dva roky mladšieho Maycona z Brazílie,“ skonštatoval neveselo. Odkaz slávnych trénerov ho však mohol iba potešiť.
„Pred koncom kempu sa s každým hráčom stretli medzi štyrmi očami. Popriali mi veľa šťastia a hovorili, že ma chcú naďalej sledovať, všetko nechávajú otvorené a nevylučujú opätovný kontakt. Ak nie priamo s Bayernom, tak s nejakým partnerským klubom v Nemecku či Rakúsku.“
A tak sa na stenách detskej izby v Bratislave, kde si kedysi malý chlapec lepil plagáty opôr Bayernu, mihocú aj tri bavorské dresy – s potlačou Vydarený na chrbte. No už nie tie fanúšikovské, aké mu z Mníchova zvykol nosievať otec. „Všetky si dám zarámovať, určite,“ vyhŕkol gólman, ktorý sa po návrate zo Svetového tímu o svoju budúcnosť opäť bije v Slovane. A opäť medzi staršími, o stupeň vyššie.
„Posunuli ma rovno do ,dvadsaťjednotky‘, v príprave som hneď i odohral dva zápasy. Či nie som nahnevaný, že som mohol radšej chytať v doraste, než takto čakať na šancu? Jedno aj druhé má svoje plusy i mínusy, no partia okolo trénera Gálu je výborná a tréningy s mužmi mi predsa len dajú viac. Minimálne si rýchlejšie zvyknem na seniorský futbal, po fyzickej i taktickej stránke. Takže som spokojný.“
Zmena pôsobiska preto v lete nepripadá do úvahy. „Na striedavom štarte som zvažoval kadečo, no Bayern moju pozíciu otočil o 180 stupňov. Prinavrátil mi stratené sebavedomie, ktoré znovu viem zužitkovať na ihrisku. Tréneri aj spoluhráči už ku mne pristupujú s úplne iným rešpektom, no ja k nim takisto. Hoci ma vybrali do Svetového tímu, stále sa učím a som ten istý Artur, ktorý polroka dozadu chytal za Karlovku,“ hovorí s pokorou.
Šanca od Bavorov je zápis do životopisu, akým sa zďaleka nemôže pýšiť hocikto. Preto sa hlučne natíska otázka, či by vysokému mladíkovi nemali ponúknuť podobnú i v „belasom“ áčku.
„Úprimne? Áno, mohli by, no je to, samozrejme, na nich, vidia ma pracovať každý deň. Po príchode Dominika Takáča je tu enormný pretlak, ostávam však trpezlivý a dúfam, že sa tam čoskoro zjavím, aspoň na tréningu, a pokúsim sa zahviezdiť. Maxo Mateáš i Nino Marcelli sú dôkazom, že práca s mládežou v Slovane napreduje a šancu dostávajú i odchovanci. A ja verím, že ich kroky napodobním,“ uzavrel s nadhľadom Artur Vydarený – skvelý s rukavicami i v lavici – ktorého popri futbale láka tiež architektúra, geografia a právo.
Vráťte sa s nami do osemfinále majstrovstiev Európy a ešte raz si vychutnajte zostrih zápasu Anglicko - Slovensko:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
