Na majstrovstvách Európy v atletike zaznamenala výsledok, ktorý prekvapil asi každého. Pre Slovensko vybojovala medailu z tohto podujatia po šiestich rokoch. Medzi slovenskými atlétmi je skôr výnimkou, pretože ju trénuje Švajčiar Louis Heyer. Práve jeho prítomnosť v Ríme bola podľa slov bežkyne kľúčová.
Medaila z vrcholného podujatia v atletike pre slovenské farby je skôr výnimkou. Tentoraz ju nezískal Ján Volko, ale podarilo sa to rodáčke z Liptovského Mikuláša Gabriele Gajanovej. Striebro v behu na 800 metrov bolo pre ňu druhým cenným kovom, ktorý získala na pretekoch v Taliansku. Tým prvým bol bronz z majstrovstiev Európy juniorov. Aj s odstupom pár dní je z toho, čo dosiahla, stále v eufórii.
„Pomaly si začínam uvedomovať, čo sa mi podarilo. Stále mám veľkú radosť zo striebornej medaily. V hľadisku bola moja rodina a blízki. V pretekoch všetko vyšlo podľa plánu,“ povedala na úvod pre TVNOVINY.sk Gabriela Gajanová.
Beh na 800 metrov mal jasnú favoritku Kelly Hodgkinsovú, ktorá naplnila predpoklady. Slovenka s ňou však držala krok a v cieli zaostala len o 14 stotín. Víťazka behu patrí k svetovej špičke, jej osobný rekord je na úrovni 1,55 min. a je držiteľkou striebra z olympiády.
„Veľmi ma to posilnilo, získala som vyššiu sebadôveru aj odvahu. Zistila som, že dá sa pretekať aj s takou kvalitnou pretekárkou. Treba však brať do úvahy aj to, že Hodgkinsová nebola v ideálnom rozpoložení. Na druhej strane, keď sa priblížite k pretekárke jej kvalít, veľmi to poteší,“ uznala.
Gabriela absolvovala na kontinentálnom šampionáte tri „osemstovky“ v priebehu troch dní. Vyrovnať sa s takouto intenzitou nie je jednoduché.
„Musela som sa sústrediť na všetky preteky a brať to postupne. Veľmi mi pomohol tréner, ktorý ma po celý čas uisťoval, že som dobre pripravená, aby som to zvládla. Regenerácia prebehla bez problémov aj vďaka tomu, že mám za sebou naozaj kvalitnú prípravu,“ pochvaľovala si.
Koučom Gajanovej je švajčiarsky odborník Louis Heyer, čo je v slovenskej atletike výnimočné. Väčšina z nich spolupracuje so slovenskými trénermi.
„Zmenil celý systém, akým som fungovala pred jeho príchodom. Musela som si zvyknúť na iný štýl tréningov, novú mentalitu aj iný prístup. Zmena mi pomohla, bol to pre mňa nový impulz. Na šampionáte som veľmi ocenila jeho prítomnosť. Komunikovali sme stále a veľmi ma podporoval, dodával mi odvahu,“ priblížila.
Rodáčka z Liptovského Mikuláša sa so svojím trénerom skontaktovala sama. „Napísala som mu na sociálnej sieti. Videla som ho pred pár rokmi na zahraničnom sústredení a veľmi sa mi páčilo, ako to fungovalo v jeho skupine. Oslovila som ho s tým, že by som mala záujem sa k nemu pridať. Okamžite reagoval, komunikácia bola jednoduchá a spojili sme svoje sily,“ popísala začiatky úspešnej spolupráce.
Trénovať pod vedením zahraničného odborníka nie je lacnou záležitosťou a sympatická atlétka si na ňu prispieva aj z vlastných zdrojov.
„Som profesionálna športovkyňa zamestnaná v Dukle Banská Bystrica, takže svoju prípravu financujem z prostriedkov klubu a taktiež mi prispieva aj Slovenský atletický zväz. Musím však zasahovať aj do vlastných úspor, pretože to nie je úplne jednoduché. Príprava vo Švajčiarsku je o niečo drahšia. Často tam za trénerom cestujem, takže to všetko musím pokryť,“ priznala komplikované financovanie.
Podmienky na prípravu vo Švajčiarsku a na Slovensku sa pochopiteľne líšia. Gajanová však priznala, že aj v našich končinách sa to postupom času zlepšuje.
„Myslím si, že podmienky na Slovensku sú lepšie ako v časoch, keď som začínala. Vtedy som trénovala na 250-metrovom ovále. Za posledné roky nám pribudlo viac 400-metrových oválov, čo je veľká výhoda. Napriek tomu je stále vidieť veľké rozdiely v infraštruktúre,“ porovnala.
Veľkým deficitom na Slovensku je absencia atletickej haly. „Vo Švajčiarsku ich tiež nie je veľa, ale snažia sa, aby to tam fungovalo. Najväčší rozdiel vnímam v tréningových metódach,“ uznala.
Tie, ktoré využíva aktuálne, prirovnala k metódam, aké praktizujú aj športovci reprezentujúci atletické veľmoci.
„Podobné metódy ako my využívajú Američania, Francúzi či Nemci. S trénerom využívame nové postupy, ktoré vychádzajú z vedecky podložených výskumov. Keď som trénovala na Slovensku, vychádzala som skôr zo skúseností. Musí to byť mix všetkého, tréner musí vedieť, čo konkrétnemu pretekárovi sedí, ale vo Švajčiarsku je to viac založené na výskumoch,“ porovnala Gajanová.
Slovenská atletika síce napreduje, ale stále je potrebné urobiť veľa práce, aby naši športovci dosahovali podobné úspechy pravidelnejšie.
„Musela som si hľadať trénera. Dovtedy som mala kouča, ktorého som považovala za najlepšieho na Slovensku. Chcela som sa trošku posunúť ďalej a na Slovensku som k tomu nevidela inú možnosť,“ povedala.
V slovenskej atletike Gajanovej chýba väčšia odvaha skúšať niečo nové. „Možno by tu mohla byť väčšia otvorenosť mysle a ochota skúšať nové veci. Naozaj sa dá zobrať si niečo aj od iných krajín,“ uviedla.
Trénuje v skupine so zahraničnými pretekárkami, čo ju takisto posúva dopredu.
„V tréningu je lepšia atmosféra a priamo počas prípravy mám konkurenciu. To mi dodáva vyššiu sebadôveru a odvahu,“ pokračovala.
Medzi súperkami na 800 metrov v Ríme mala aj pretekárky, s ktorými trénuje v jednej skupine: „Tešili sa so mnou, ale aj nechápali, čo sa mi podarilo. Videli, že sa dá dosiahnuť aj takýto úspech.“
Hoci dosiahla druhý najlepší čas v kariére, keď zabehla 1:58.79, hovorí, že stále je čo zlepšovať.
„Som v dobrej forme, čomu nasvedčovali aj všetky tri behy, ktoré som zabehla na majstrovstvách Európy. Stále je tam veľa vecí, na ktorých treba pracovať a verím, že moje top výkony prídu na olympiáde v Paríži,“ zaželala si.
Pred vrcholom sezóny vo Francúzsku sa predstaví aj na majstrovstvách Slovenska.
„V posledných týždňoch som absolvovala viacero pretekov. Poriadna tréningová príprava išla trochu bokom, ale aj na ňu postupne nabehneme. Na majstrovstvách Slovenska v Banskej Bystrici pobežím štyristovku a následne sa presuniem do Švajčiarska, kde absolvujem dlhšiu prípravu,“ uzavrela Gabriela Gajanová.
Pozrite si prvý gól Slovenska na Eure 2024:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo