Na svojom konte má tituly so Slovanom Bratislava, Duklou Trenčín a tešil sa aj z triumfu v KHL v drese Kazane. Okrem toho má Roman Kukumberg za sebou štyri svetové šampionáty, pričom najmä ten úplne prvý z roku 2004 mu dodnes ostáva v pamäti. Skúsený útočník si najkrajší moment nechal až na úplný záver kariéry.
V poslednom kole základnej časti hokejovej Tipos extraligy sa okrem výsledkov, ktoré rozhodli o konečnom poradí tímov, veľa hovorilo aj o zápase medzi Slovanom Bratislava a Liptovským Mikulášom. Práve v ňom sa lúčil so svojou úspešnou kariérou Roman Kukumberg. Pritom ešte krátko pred zápasom nevedel, či sa rozlúčka podarí zrealizovať.
„Do poslednej chvíle som čakal, či mi bude umožnené nastúpiť. Prišlo to takpovediac z ničoho nič. Ešte aj v deň zápasu bolo okolo toho dosť veľa vybavovania. Museli sme sa ísť dohodnúť s Liptovským Mikulášom, delegátom stretnutia, rozhodcami, aby o všetkom vedeli. Napokon som si to naozaj užil,“ povedal na úvod pre TVNOVINY.sk Roman Kukumberg starší.
V zápase absolvoval jediné striedanie po úvodnom buly, v ktorom si zahral bok po boku so svojím 18-ročným synom Romanom.
„Týmto momentom sa mi splnil sen, aj keď to trvalo len chvíľku a rýchlo to ubehlo. Nestáva sa to často a dúfam, že si to užil aj môj syn,“ uviedol a doplnil, že hoci chcel dať gól, nemohol. Na oficiálnej zápasovej súpiske nefiguroval, a teda by jeho presný zásah neplatil.
Aktuálnu sezónu odohral v drese Trnavy v druhej najvyššej súťaži. Jeho tím skončil na predposlednom 11. mieste a sezóna sa pre neho skončila už po základnej časti. Pred svojím rozlúčkovým zápasom tak bol bez tréningu.
„Bol som týždeň bez ľadu. Na štadión sme prišli spoločne so synom. Na chvíľu som vykorčuľoval na ľad, ale následne sme museli vybaviť všetky potrebné veci a bol okolo toho zhon,“ priblížil.
Posledné striedanie, v ktorom nastúpil, trvalo napokon 37 sekúnd. Pri odchode z ľadu mu tlieskala plná hala.
„Moja rozlúčka dopadla lepšie, ako som si predstavoval. Veľmi si vážim, že sa to podarilo a mohol som sa takto rozlúčiť. Vedel som, že Slovanu v tom zápase išlo o veľa. Nakoniec som odohral viac sekúnd, ako som čakal. Asi desať sekúnd trvalo, kým som sa dostal k puku. Na štadióne bolo približne 7 500 ľudí, ale opticky to vyzeralo, že ich tam je ešte viac. Chcem sa aj touto cestou poďakovať Slovanu, fanúšikom a všetkým ľuďom, ktorí mi túto rozlúčku umožnili,“ povedal.
Spomedzi štyroch titulov, ktoré oslavoval počas svojej kariéry, nevedel vybrať jeden najpamätnejší. Všetky však mali jednu vec spoločnú.
„Každý titul si veľmi cením. Ten prvý, ktorý som získal s Duklou Trenčín, prišiel v čase, kedy som bol dosť mladý. To si človek zapamätá. Je škoda, že ani jeden z tých titulov som nezažil na domácom ľade. Vždy sme ten posledný zápas odohrali u súpera. Chcel by som zažiť tie oslavy aj po domácom zápase, ale nevadí, som vďačný aj za to, čo som dokázal,“ obzrel sa za svojimi úspechmi.
Roman Kukumberg reprezentoval Slovensko na štyroch svetových šampionátoch. Pri svojej premiérovej účasti v roku 2004 bol veľmi blízko k zisku cenného kovu, čo sa napokon nepodarilo. V zápase o bronz sme vtedy podľahli USA po samostatných nájazdoch. Priznal, že tento neúspech ho mrzí dodnes.
„Stále som z toho sklamaný. Často sa ma ľudia pýtajú práve na tento šampionát a tento zápas. Nezáleží na tom, kde a s kým som, ale vždy príde aj na túto tému. Neskutočne ma štve, že sa nám nepodarilo vyhrať a bude to tak navždy,“ povedal Kukumberg.
Počas svojej dlhoročnej kariéry zažil množstvo nezabudnuteľných momentov, ale najviac si užil podľa vlastných slov práve ten posledný.
„Bolo veľa krásnych chvíľ, ale za ten najkrajší moment považujem práve to posledné striedanie, ktoré som odohral spolu so svojím synom,“ uznal.
Ako to už býva, tie pekné momenty striedajú chvíle, na ktoré by sme najradšej zabudli. Hokejový život nie je výnimkou a skúsený útočník hneď vedel povedať, ktoré dva ročníky boli pre neho najťažšie.
„Zažil som dve veľmi nevydarené sezóny. Tá úplne najhoršia bola v Kanade, keď som pôsobil v AHL. Dodnes som z toho sklamaný. Prišiel som tam po šesťmesačnom zranení, kedy som nemohol absolvovať žiadnu kondičnú prípravu ani tréningy na ľade,“ spomínal.
Následne priblížil, prečo práve táto sezóna v ňom zanechala také negatívne pocity.
„Počas celého kempu som vôbec nemal tréningy a celé som to len sledoval z tribúny. Nemal som absolútne žiadny pohyb. Na ľad som sa dostal až počas rozbehnutej sezóny. Trénoval som päť dní po 20 minút a hneď som išiel do zápasu. Každý vie, že to sa jednoducho nedá,“ poznamenal.
Doplnil, že ho stále trápili bolesti kolena, čo bolo mimoriadne obmedzujúce. V podstate hneď vzápätí prišlo ďalšie zranenie a nútená pauza.
„Po mesiaci, keď som sa už do toho začal pomaly dostávať, som si zlomil päť rebier, keď som dostal krosček. Znova som bol dlhšiu dobu mimo a takto sa to ťahalo celú sezónu. Som si istý, že ak by som tam išiel po klasickej letnej príprave, dopadlo by to úplne inak,“ vrátil sa k náročnému obdobiu.
V tíme Toronta Marlies, kde pôsobil, mali o jeho služby aj naďalej záujem a Slovák sa rozhodoval, čo urobí ďalej. Napokon dal prednosť návratu do Európy.
„Mal som vtedy 26 rokov a chvíľu som váhal, ale potom som si povedal, že čo ak mi to náhodou nevyjde. V tej dobe ešte AHL nemala takú pozíciu, akú má dnes. Keď niekto hrával v tejto súťaži, tak na Slovensku sa o ňom v podstate ani nevedelo. Mali sme vtedy veľa vynikajúcich hráčov v NHL. Preto to vzhľadom na budúcnosť nebolo príliš zaujímavé, a tak som sa rozhodol ísť naspäť a strávil som rok v Slovane,“ povedal.
Následne sa presunul do Nižnekamska, kde si privodil zranenie ešte pred štartom súťaže.
„Zlomil som si vtedy lakťovú kosť a musel som absolvovať štyri operácie. Nastúpil som až na posledné zápasy základnej časti,“ priblížil rodák z Bratislavy.
Okrem spomínaných dvoch nevydarených ročníkov má Roman Kukumberg na konte veľké množstvo zápasov v Európe. V KHL získal Gagarinov pohár v drese Kazane. Okrem toho pôsobil aj v Lade Togliati, Amure Chabarovsk či v Čeliabinsku. Medzi rokmi 2014 - 2019 strávil päť sezón v Hradci Králové. Úspešnú kariéru svojho otca chce napodobniť aj jeho syn, ktorý má predpoklady na to, aby sa vo veľkom hokeji dokázal presadiť. V napredovaní sa mu snaží pomôcť aj otec, ktorý je jeho najväčším kritikom.
„Vždy mu poviem viac negatívnych vecí ako pozitívnych. Keď si všimnem v jeho hre nejaký nedostatok, chcem, aby o tom vedel, čo ho v konečnom dôsledku posunie dopredu,“ uznal.
Na záver nám prezradil, v čom sú prednosti jeho syna, a, naopak, na čom musí z jeho pohľadu najviac popracovať.
„Má výborné korčuľovanie, dobrú strelu a nebojí sa ísť do súbojov. Určite si musí viac veriť, aby zobral veci na seba. Väčšinou hrával vo vyšších kategóriách, kde bol viac stiahnutý. Musí byť v niektorých situáciách na ľade odvážnejší,“ uzavrel Roman Kukumberg.
Hneď vo štvrťfinále sa stretli veľkí rivali HC Košice a HC Slovan Bratislava. Pozrite si reportáž.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
