Patrí medzi obrovské talenty slovenského tenisu. Svoj obrovský potenciál potvrdila na juniorskom Australian Open, ktorý vyhrala, a následne sa usadila na čele svetového rebríčka svojej vekovej kategórie. Renáta Jamrichová má iba 16 rokov, no už teraz právom patrí na našom športovom nebi medzi zjavy. Napriek enormnému záujmu médií sa ona a jej rodina snažia držať si od nich odstup. Jej otec však pre nás spravil výnimku.
Mnohí ju považujú za obrovský talent slovenského tenisu a jej výsledky z posledného obdobia tento názor len podčiarkujú. Renáta Jamrichová ovládla juniorský Australian Open a krátko po tomto úspechu prišiel ďalší významný míľnik.
Rodáčka z Trnavy sa totiž prvýkrát v kariére stala juniorskou svetovou jednotkou. Napriek nepochybnému záujmu verejnosti a médií sa však jej rodina snaží držať ju čo najviac od pozornosti kamier a záujemcov o rozhovor.
Jej otec Milan Jamrich však pre TVNOVINY.sk urobil výnimku a exkluzívne nám porozprával o svojej mimoriadne nadanej ratolesti.
„Nechcem veľmi dávať rozhovory, veď Renátka v podstate ešte nič prevratné nedokázala,“ začína veľmi skromne debatu respondent.
Po pár sekundách sa mu však pri bilancovaní austrálskeho grandslamu predsa len na tvári vyčarí úsmev.
„Celý tím, samozrejme, z toho máme veľkú radosť. Je to vyústenie dlhoročného snaženia a akési zadosťučinenie. Na druhej strane, tieto úspechy neprišli skokovo, ale postupne. Predtým sa prebojovala už do semifinále, bola tretia vo svetovom juniorskom rebríčku. Ako sa hovorí, cesta je cieľ. A keď sú počas nej aj nejaké úspechy, je to krásne,“ hovorí.
Ako však dodal, ihneď prišiel stret s realitou: „Život športovca je však taký, že na druhý deň sa už nikto nepýta, čo a kde ste vyhrali. Pár dní po víťazstve na Australian Open šla na ďalší turnaj nižšej kategórie proti seniorkám. Žiadna veľká kulisa, už jej nemal kto doslova ani podať loptičku. Je tam jeden tréner, päť divákov, pomaly nikto sa o vás nestará.“
Úspech u „protinožcov“ pomohol Renáte aj v rebríčku, keďže je novou svetovou juniorskou líderkou rebríčka. Otca však hreje pri srdci čosi iné.
„Najviac asi to, keď som ju videl v Austrálii v zápasoch, kde bolo vidno jej ľudský a hráčsky progres. To je pre rodiča najlepší pocit. Bolo evidentné, že zápasy prežívala v dobrom rozpoložení. Nie je to jednoduché. Vyvíja sa na ňu tlak, človek chce víťaziť a ľahko podľahne strachu. Lenže to, že vidíte svoje dieťa, ako je spokojné a robí to, čo ho baví, je na nezaplatenie,“ priznáva.
Jeho slová znásobuje fakt, že Renáta väčšiu časť turnaja absolvovala s veľkým sebazaprením. Od tretieho kola ju trápili problémy s brušným svalom. Na jeho pravej strane totiž našli osemmilimetrovú trhlinu.
„Zrejme to je jej predispozícia. Nemala to prvýkrát. Nejde síce o nič vážne, ale je to dosť obmedzujúce najmä pri podávaní, kde sú rýchlosť a švih veľmi dôležité. Tam je záťaž na tieto brušné svaly extrémna. Po treťom kole v Melbourne už zacítila v tejto oblasti bolesť,“ hovorí.
Ako ozrejmil, vzhľadom na predošlé skúsenosti pristupovala ku každému zápasu s menšou dušičkou.
„Vedeli sme, že ak by to prerástlo do obrovských bolestí alebo blokovania pohybu, ďalej to nepôjde. Má však už nacvičené nejaké postupy. Uvoľňuje si to, robí dychové cvičenia, dostala medikamenty, dala si na to tejp. Takto to fungovalo a napokon bola schopná to dohrať až do víťazného konca,“ pokračuje.
Milan Jamrich priblížil, že tieto peripetie sledujú veľmi podrobne: „Objavuje sa jej to v priemere každého trištvrte roka. Má doktora, ktorý sa jej stará o diagnostiku. So svojím fyzioterapeutom tiež pracujú na zmene postúry tela a na hlbokom stabilizačnom systéme.“
Podľa jeho slov by však tieto problémy nemali byť vážne: „Je to povrchové porušenie svalových snopcov, nejde to do vnútornej štruktúry svalu. Má to pár milimetrov, čiže nejde o zásadnú trhlinu. Ide o štandardné zranenie, ktoré si vyžaduje dva - tri týždne voľna.“
Kométu slovenského tenisu tieto zdravotné patálie netrápia odmalička. Telo totiž začala zaťažovať postupne, s pribúdajúcim vekom.
„V mladosti sme to vôbec nepreháňali, skôr naopak. Hrávala veľmi málo turnajov, ani na tréningy nechodievala nejako veľmi často. Chceli sme, aby rástla prirodzene, bez urýchľovania vecí. Vždy sme sa snažili rešpektovať, že je to mladé dievča. Ešte ako ôsmačka chodila pravidelne do školy, čo v prípade jej rovesníčok bolo neobvyklé. Mnohé mali individuálny plán aj od prvého stupňa základnej školy. Aj tréner zvolil správny prístup, neuplatňoval na ňu nejaké štandardné rámce,“ spomína Milan Jamrich.
A to sa vraj jeho šikovná dcéra dostala k bielemu športu náhodne.
„Renátke šiel basketbal, futbal, ale aj atletika. Dlho som ju prehováral, aby pri nej zostala. Jedného dňa ju oslovila spolužiačka zo základnej školy, či by s ňou nešla na tenisový tréning na lokálne kurty v Trnave. Chodila raz, potom dvakrát týždenne. S jej trénerkou ju to bavilo,“ konštatuje rodič.
Všetko bolo ideálne do chvíle, kým trénerka nezomrela. „Museli sme nečakane hľadať niekoho iného, aby v tenise mohla pokračovať. Napokon sme našli. Jej druhý tréner Miroslav Volešíni s ňou fantasticky pracoval, hoci sa jej v začiatkoch výsledkovo príliš nedarilo. V prvom zápase kariéry asi ako deväťročná prehrala 0 : 12. Keďže netrénovala tak často a omnoho skôr ako ostatné rovesníčky, veľa zápasov prehrávala. Nikdy však s tenisom nechcela skončiť,“ tvrdí.
Následne si ju vzal pod ochranné krídla súčasný kouč Ján Matúš a Renáta aj vďaka fyzickému dozrievaniu bola čoraz lepšia.
„Čím bola staršia, tým častejšie začala víťaziť na turnajoch. Postupne sa začali navyšovať aj tréningové dávky. Bola silnejšia, väčšia, jej schopnosti sa rozvíjali. Začalo sa to meniť aj výsledkovo k lepšiemu. Postupne sme dbali na to, aby bola jej príprava pestrá. Máva tiež bežecké tréningy, pláva, skúša slackline (chodenie na napnutom lane, pozn. red.), pracuje s loptou,“ vymenoval.
Ako rodič túži po tom, aby jeho dcéra bola zdravá fyzicky, ale aj duševne. „Aj ona sama sa snaží na sebe mentálne pracovať, aby bola stále lepším človekom a zároveň, aby sa vedela vyrovnať s narastajúcim tlakom. Je však inteligentná a myslím, že v týchto veciach to má v hlave správne nastavené,“ domnieva sa.
Jeho dcéra však nemá čo-to len v rukách, ale aj v hlave. „Veľmi dobre jej to páli. Skĺbiť gymnázium so športom vôbec nie je jednoduché. Idú jej matematika a fyzika, a tak nemá po tréningoch problém riešiť nejaké náročné rébusy,“ doplnil otec veľkej fanúšičky legendárneho Rogera Federera.
„Kedysi ho s nadšením sledovala, ale čím je staršia, tým častejšie opakuje, že nemá žiadny konkrétny vzor. Inšpiráciou je pre ňu každá hráčka, ktorá sa dokáže udržať v top 100 svetového rebríčka. Každá z dievčat má podľa nej svoj jedinečný príbeh, každá musela niečo obetovať a každá vie niečo iné ako ostatné,“ hovorí.
Milan Jamrich na záverečnú otázku o cieľoch povedal, že jeho dcéra už nemusí vyhrať ani jeden zápas.
„Ona má určite veľa mét, ako sa posúvať v rebríčkoch, hrať na čo najlepších turnajoch a podobne. Ja však nemám žiadne. Chcem len, aby bola spokojná a aby z nej bol dobrý človek,“ uzavrel.
Pozrite si reportáž o jej triumfe na juniorskom Australian Open:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
