Hoci vlastní slovenský pas a jeho otcom je niekdajší výborný reprezentant Milan Bartovič, dres s dvojkrížom na hrudi si Adrien Bartovič nateraz obliecť nemôže. Šestnásťročný rodák z Pardubíc si v týchto dňoch prvýkrát v živote zahral na Slovensku. Ako však prezradil on aj jeho otec, možno to nebolo naposledy.
Pred pár dňami zavesila hokejová Dukla Trenčín grafiku so zostavou tímu na domáci zápas proti Košiciam. Klub jednou vetou v statuse oznámil, že trenčiansky dres si opäť na seba oblečie známe priezvisko Bartovič.
V tomto prípade však nejde o niekdajšieho reprezentanta a strieborného medailistu z MS 2012 Milana Bartoviča, ale o jeho 16-ročného syna Adriena.
Príbeh Bartoviča juniora je zaujímavou story. Narodil sa v Česku, odkiaľ pochádza aj jeho mama a kde prežil časť svojej mládežníckej kariéry. Ostatné dve sezóny cibrí svoj talent vo Švédsku, no a až teraz si prvýkrát zahral v krajine svojho otca.
Ako na úvod prezradil v exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk, všetko začalo neúspechom vo výbere Malmö do 18 rokov, kde Adrien pôsobí.
„Nepodarilo sa nám postúpiť do nadstavbovej časti, a preto posledné zápasy už nemali taký náboj. Rozhodli sme sa preto, že by som šiel do Trenčína na skúšku, aby som trénoval s mužmi a prípadne aj naskočil do hry,“ začal debatu mladík.
S otcom usúdili, že využijú naplno možnosti, aké život priniesol. „Zhodli sme na tom, že kým som mladý, nemal by som strácať čas a využiť každý týždeň na zlepšenie. V Malmö síce z toho spočiatku neboli nadšení, ale potom to pochopili,“ hovorí.
Pod dohľadom otca, ktorý je v súčasnosti asistentom trénera v Trenčíne, odohral Adrien dva zápasy. Ako-takú šancu dostal len v jednom, práve proti Košiciam.
„Neskutočne som si to užil. Bol to môj prvý zápas za mužov vôbec. Veľa ľudí, výborná atmosféra, to dodá človeku obrovskú energiu. Veľmi rýchlo som však zistil, že mužský hokej je úplne iný, než juniorský,“ priznáva.
Na základe jeho slov je jasné, že na vlastnej koži pocítil rozdiely. Najväčšie boli v taktike.
„Medzi rovesníkmi viem často zobrať puk a prejsť cez jedného-dvoch hráčov, kdežto medzi dospelými to ani zďaleka takto nefunguje. Je nutné dodržovať herný systém.“
Posledná veta platí obzvlášť, keď vás z pozície trénera sleduje váš vlastný otec.
„Povedal, že som dobre jazdil, takže bol spokojný. Našiel však aj nejaké chyby, potom sme ich analyzovali na videu. Hoci je každý deň veľmi prísny, nielen v rámci hokeja, ale aj v živote, som za to rád. Len tak môžem napredovať,“ hovorí odhodlane.
Jeho otec Milan Bartovič priznal, že sa snaží držať svojho syna, mimochodom tiež útočníka, nakrátko a robiť z neho čoraz lepšieho hokejistu.
„Pravidelne mu vysvetľujem situácie, ktoré som ja ako hráč zažil a nevyriešil správne. Snažím sa ho už v mladom veku usmerňovať tak, aby sa stal profesionálom. Po každom zápase ho upozorňujem na veci, ktoré viem, že od neho bude na vrcholovej úrovni vyžadovať každý tréner,“ hovorí.
Vzápätí sa opäť chopí slova jeho ratolesť, ktorá vytiahne jednu vlastnosť spájajúcu oboch Bartovičovcov.
„Myslím, že mám po ňom skvelé korčuľovanie, ale to mi nezaručuje úspech. Každý deň sa snažím robiť niečo naviac, aby sa to prejavilo na ľade.“
Odhodlanie a chuť robiť nadprácu sa na šikovného forvarda zrejme nalepili počas pôsobenia na severe Európy. Adrien tam pochopil, že pokiaľ nebude drieť, nemá šancu.
„V Česku, a myslím, že aj na Slovensku, sú v tíme napríklad dvaja-traja hráči, ktorí sa koncentrujú na hokej na viac než sto percent, zatiaľ čo zvyšok je viacmenej zmierený s tým, že sa hokejom asi živiť nebude. Vo Švédsku je to naopak, tam väčšina si ide za svojim cieľom a robí pre to úplne všetko. Z chalanov je priam cítiť, že chcú niečo dokázať,“ okomentoval.
Cesty otca a syna sa však opäť na istý čas rozídu. Pre Adriena sa slovenská anabáza nateraz končí.
„Vraciam sa do Švédska, kde budem pôsobiť v juniorke klubu, keďže nás čaká play off. Mám s Malmö ešte na rok zmluvu, ale uvidíme, či tam zostanem tak dlho,“ načrtol svoju budúcnosť rodák z českých Pardubíc.
Bartovič senior však bol o čosi konkrétnejší.
„Okrem pôsobenia v prvom tíme Dukly je v hre aj jeho zotrvanie v Malmö. Vedenie klubu už avizovalo, že mu chce v nasledujúcom ročníku tiež dať priestor medzi dospelými. Nie je však vylúčená ani možnosť, že by sa presunul do zámorskej juniorky. Pár tímov už totiž o neho prejavilo záujem.“
Pôsobenie pod Čákovým hradom by mohlo byť na osoh aj z ďalšieho hľadiska, než len hrať doma a byť pod krídlami otca. Adriena síce dávnejšie povolali do kempu slovenskej reprezentácie do 16 rokov, no následne sa zistilo, že nespĺňa podmienky na reprezentovanie svojej druhej krajiny.
„Intenzívnejšie sme o tom začali hovoriť pred pár mesiacmi a hoci sme o tom doma rozmýšľali, musel by som na Slovensku pobudnúť určitý čas,“ ozrejmil Adrien.
Následne vniesol viac svetla do celého prípadu jeho otec. Priznáva, že podrobne sondoval situáciu okolo svojho syna.
„Zbieral som všetky potrebné informácie, ako od slovenského zväzu, tak aj od Medzinárodnej hokejovej federácie. Bohužiaľ, pri súčasných pravidlách by nemohol hrať za Slovensko ani na tohtoročných MS do 18 rokov, a ani o rok, čo bude jeho nosný ročník 2007.“
Dopĺňa, že Adrien síce vlastný slovenský pas, ale nikdy doteraz nebol registrovaný v žiadnom slovenskom klube.
„Musel by tu preto odohrať najmenej 16 mesiacov. Ak by sme možno na to mysleli skôr, už by si mohol obliekať slovenský dres. Človek však nikdy nevie, možno tu odohrá dve sezóny a podmienka bude splnená,“ skonštatoval.
Nasledujúca sezóna 2024/2025 bude pre Adriena zatiaľ najdôležitejšou v kariére. Bude totiž vekovo oprávnený na to, aby sa objavil na NHL drafte. Ako sme si už zvykli, v posledných rokoch sa povedomie slovenskej ligy prudko zvýšilo.
Šimon Nemec, Samuel Honzek, Filip Mešár, Adam Sýkora či Martin Mišiak totiž šli na drafte v najvyšších kolách. Bartovič mladší priznal, že táto cesta je pre neho motiváciou.
„Rozhodne nevylučujem aj túto možnosť, keďže sa viacerým chalanom podarilo dostať na draft aj zo Slovenska. Ak by mi tréneri dávali priestor na ľade a podával by som dobré výkony, verím, že mám šancu,“ zaželal si.
Adrien si veľmi dobre uvedomuje rýchlosť času, ako tvrdí, pre úspech je pripravený urobiť maximum.
„Snažím sa trénovať aj individuálne, nad rámec tímových tréningov. Ani sa nenazdám a draft bude predo dvermi, rok ujde veľmi rýchlo. Mojím snom je hrať v NHL a draft je prvým krokom,“ vyhlásil veľký obdivovateľ Alexandra Ovečkina.
Nie je to však len ruská legenda, ku ktorej Adrien vzhliada. „Podrobne sledujem všetky súčasné superhviezdy, či už Connora McDavida, Connora Bedarda a ďalších,“ vysvetlil inak veľký fanúšik Toronta.
Ako na záver povedal, nie sú to len vyššie spomenutí hokejisti, ktorých považuje za svoje vzory.
„Tým najväčším je určite môj otec. Som mu vďačný za všetku jeho starostlivosť, podporu a rady.“
V júli 2023 prešiel rok od momentu, keď bol Juraj Slafkovský draftovaný ako jednotka:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
