Ruku na srdce, vedeli by ste na mape Slovenska ukázať, kde sa nachádzajú Lackovce? Ak nie, tak zavolajte poslednej draftovej jednotke, Connorovi Bedardovi, s radosťou vám odpovie.
„Ubytovanie máte vybavené,“ vítali mladého trénera vo švédskom HV71 Jönköping. „A nevadilo by, že s vami bude pár mesiacov bývať jeden Kanaďan?“ dodalo s malou dušičkou vedenie klubu.
„Vôbec som netušil o koho ide, ale rýchlo som zistil,“ povedal na úvod exkluzívne pre TVNOVINY.sk Jakub Hoferica. „Napríklad, keď nám vytopil kúpeľňu alebo za deň minul celý toaleťák,“ smeje sa rodený Lackovčan na margo jedného z najväčších talentov v histórii hokeja.
Ako sa chlapec z Lackoviec dostal do Švédska?
Bol som brankár a chodil na športové gymnázium do Košíc. Následne som na FTVŠ v Bratislave študoval trénerstvo a učiteľstvo so špecializáciou na ľadový hokej a počas toho dva roky na Slovane koučoval ročníky U7 a U8.
Raz na „zimák“ prišiel trénovať jeden Číňan. Nejako sme sa zakecali a dostal som viacero ponúk, zaujímavých najmä z finančného hľadiska. Tak som sa po výške na tri roky odsťahoval do Číny.
V jednom pekinskom novo-začínajúcom klube som vzdelával trénerov a na ľade ako „skills coach“ zdokonaľoval hráčom techniku korčuľovania, prácu s pukom, hokejkou či iné veci. No vypukla korona, tak sme sa spolu so Zuzkou, teraz už mojou manželkou, na štyri mesiace vrátili na Slovensko.
Preruším vás, manželku ste spoznali v Pekingu?
Áno, to je ten bonbónik. Pochádza z Humenného, čo je od Lackoviec asi „desať metrov“, no nikdy predtým sme sa nestretli. A v januári už čakáme bábätko. Sranda, ako vám to niekedy život nadelí.
Po prvej korona-pauze som kontaktoval pár tímov zo SHL, najvyššej švédskej hokejovej súťaže. Chcel som sa posunúť, nájsť si klub, hocijaký, kde sa budem môcť vzdelávať. Mieril som na Švédsko, pretože lepší hokej momentálne v Európe nemáme. Ozvali sa mi tri kluby, jedným z nich bol práve HV71 Jönköping, nech sa prídem ukázať na letný kemp. A hneď po ňom mi ponúkli zmluvu.
Takže ste sa prišli vzdelávať a nakoniec vzdelávate vy.
Áno. Som hlavným trénerom U16 Elite, prvého elitného tímu v rámci mládežníckych kategórií. Čo sa týka skills, mám na starosti osemnástku a dvadsiatku. Celkom pekne to vystrelilo.
Trénerská píšťalka vám teda sedí viac ako lapačka s vyrážačkou?
Určite hej. Kariéra gólmana bola môj životný omyl, vôbec som to netrafil. Keď som v Košiciach videl, že mi to nejde tak, ako by asi malo, vrátil som sa do Humenného, potom som hral v Michalovciach a posledný juniorský ročník strávil v Ružinove. Paradox, že ako bývalý brankár teraz cibrím techniku hráčom.
Za tri roky vo Švédsku ste si už snáď aj zvykli na škandinávsku zimu a tmu.
Áno, ale prvý rok nebol bohviečo. V októbri začalo pršať a prestalo v januári, slnko svietilo dva dni. Celkom šok, je to iné, ale hlavne o zvyku. Rozumiem aj švédsky, no problém mi vie narobiť výslovnosť, takže odpovedám angličtinou, ktorú tu ovládajú všetci.
A na severe sa vám zatiaľ i náramne darí.
Dá sa to tak povedať. Vo Švédsku sa konajú štyri veľké mládežnícke turnaje. Vlani sme s ročníkom 2007 na začiatku septembra ovládli DIF Elite v Štokholme, tiež District Championship, akési majstrovstvá regiónu Småland, kde sa Jönköping nachádza. Len druhý raz v histórii klubu sme vyhrali aj Scandinavium Cup, najprestížnejší švédsky turnaj pre U16, čo je veľký úspech. Tesne nám ušli iba majstrovstvá Švédska, vypadli sme pred bránami finále.
Máte v trénerskom štábe aj ďalších Slovákov?
V štruktúrach klubu nie. Ale za osemnástku hrá jeden Slovák a tiež jeden Čech, Adam Hlinský, kapitán reprezentácie. Ďalší chalan v šestnástke reprezentuje Nemecko, ale má českých rodičov, takže vieme pohotovo pokecať.
A v roku 2020 vám pod ruky prišiel pätnásťročný chlapec, o ktorom už v trinástich povedali, že je budúcnosťou hokeja. Zbadali ste to na prvý pohľad?
No jasné, ale to je tiež historka!
Po príchode do Jönköpingu nám s manželkou povedali, že máme zabezpečené ubytovanie, no či by nevadilo, ak sa dva-tri mesiace postaráme o jedného Kanaďana. Hovorím jasné, žiadny problém. Všetky súťaže boli kvôli korone stopnuté, švédske však nie a Connor potreboval hrať, preto prišiel do klubu. Vôbec som nevedel o koho ide, ale rýchlo som zistil.
Už tri mesiace sledujeme ako vyniká medzi seniormi a dobíja NHL. Tak ako veľmi Bedard vyčnieval medzi rovesníkmi?
Najskôr sme rátali, že sa pridá k osemnástke, no už po prvom tréningu bolo jasné, že ho rovno môžeme poslať vyššie. Bol neskutočný, mal pätnásť a valcoval dvadsaťročných.
Jeho rodičia tvrdia, že individuálne trénoval aj osem hodín denne, v podstate od svitu do mrku. Bedardovcom vraj po kuchyni odmalička lietali len puky, malý Connor kvôli hokeju odmietol trebárs Disneyland, korčule si zbalil aj na Havaj. Myslel vôbec mimo ľadu na niečo iné ako na hokej?
On nežil život, ale hokej, neviem, či mimo ľadu vôbec trávil nejaký čas. Keďže víril covid a nemusel chodiť do školy, bol na štadióne zavretý nonstop, odbehol maximálne na obed. Tréningy mávame ráno a poobede, Connor si po ich konci vzal puky a poďho do „strelnice“.
Keď sa vrátil domov, zobral valec a robil strečing alebo si páskoval hokejky. Ako starý profík, a to mal pätnásť. Nasťahoval sa k nám aj so staršou sestrou Madisen, tá bola taktiež skvelá. Starala sa oňho, chystala mu raňajky, všetko, prosto kompletný servis.
Kanadskí novinári sa smejú, že má čepeľ vybavenú laserom. Koľko bol za tréning schopný napáliť gólov?
Neviem, aký majú hráči priemer, aby sme to mohli porovnať, poviem len toľko, že na streľbe bol niekde úplne inde. Góly dával s ľahkosťou, aj proti brankárom ako do prázdnej, mal neuveriteľne vymakanú strelu, minimálne na úrovni dvadsaťročných. Vedel sa presadiť z hocičoho aj z ničoho, neskutočný rozdiel.
Koľko ich teda napálil denne? Netrúfam si odhadnúť, ale minimálne každá tretia skončila v sieti. Navyše, po tréningu si na „strelnicu“ brával aj 400 pukov. Takže štyristo gólov za deň strelil určite.
Bedard je vraj i brutálne poverčivý, jeho hokejky sa pred zápasom nemôže nik dotknúť.
To sme nejako nevnímali. Možno dnes už na hokejky háklivý je, ale u nás v klube som si nič také nevšimol.
Keď sme pri hokejke, pred premiérou v NHL si ju zabudol v šatni, na ľad vybehol s prázdnymi rukami.
Zabúdal aj iné veci? Alebo čo to o ňom vypovedá?
Neviem, či ho zaujímajú povinnosti typu, že doma treba upratovať, žehliť, variť, asi toľko. Hlavu mal ponorenú iba v hokeji, to bolo preňho všetko.
Jeho hra vyzerá ako naprogramovaná. Kde iní panikária, on vezme puk, prejde troch a aj z gólmana spraví štatistu. Bolo mu vôbec treba čosi prízvukovať alebo vysvetľovať?
Pred zápasmi vždy dávame dokopy herný systém, ciele, bavíme sa o detailoch. On sa v tom vedel hýbať už ako pätnásťročný, rozumel tomu, čo robí. Preto sme mu nechávali priestor, voľnosť, aby ukázal čo v sebe má, nechceli sme nijako limitovať taký talent. Dostal len jeden pokyn – hraj svoje! - a šikovne si na ľade robil čo chcel, aj v dvadsiatke. A to je reč o najkvalitnejšej juniorskej súťaži v Európe, kde navyše lietal s o päť rokov staršími protihráčmi.
Je pravda, že ho (bez hokejky) nebaví korčuľovanie?
To žiadneho hokejistu. Korčuliarske tréningy všeobecne nie sú hobby, ale povinnosť.
Bedard nikdy v živote nejedol fastfood. Aký mal teda jedálniček, večierku či iné zásady?
Ráno sa 6:30 stretávame na štadióne, 6:45 začína suchý tréning a o ôsmej ideme na ľad. Životosprávu mal výbornú, nikdy neponocoval, ani so vstávaním neboli žiadne komplikácie. Aby meškal? To vôbec. Čo sa týka stravy, nešiel do extrémov ani vegánskej či inej. Jedol zdravo a všetko. Pamätám si, že mal alergiu na arašidové maslo.
A vraj bol za deň schopný minúť celý toaletný papier.
Keď sa so sestrou nasťahovali, bolo to úsmevné. Nemali nič pripravené, ani nestihli zájsť do obchodu, tak sme im povedali, že môžu používať čokoľvek z našich vecí. Akurát sme nechápali, keď nám doslova pred očami začal miznúť toaleťák. A áno, na jednu spotrebu ho dokázal minúť celý, to som ešte v živote nevidel. Ale tu túto debatu radšej stopnime a ostaňme pri tom, že je to perfektný hokejista (smiech).
Vytiahnete aj ďalšiu zaujímavosť, o ktorej iní nevedia?
Raz keď sa sprchoval, vytopil nám kúpeľňu. Bývali sme chôdzou asi dvadsať minút od štadióna, on si aj v zime, mrazoch, dal šľapky, šortky a cestoval bicyklom. Zastavoval sa nám rozum, ale tak, pochádza z Kanady.
Minulú zimu sa ako najmladší v tíme stal historicky najproduktívnejším Kanaďanom na juniorských MS 20. No keď dvíhal nad hlavu víťaznú trofej, odmietol hovoriť o sebe, za úspechom videl celý tím. Je draftová jednotka taká skromná aj v súkromí? Akú má povahu?
Strašne skromný chalanisko. Práve pokora a pracovitosť ho doviedli tam, kde je dnes. Ide to zrejme od rodičov. Jeho otec pracoval v lese, starala sa o nich mamina, s ňou si aj dnes sem-tam napíšeme. Connor od nej dostal neskutočne dobrú výchovu. Nikdy sa nevyvyšoval nad ostatnými, iba stopercentne sústredený pracoval na tom, aby niečo dokázal, či už na ľade alebo mimo neho. Jeden z najmotivovanejších hráčov, akého som stretol. Tréning nikdy neoklamal. Keď potreboval pomoc, tak sa opýtal, ale na to, že sme spolu bývali, tak nás naozaj „obťažoval“ minimálne – aby som to vysvetlil, nepýtal sa na každú blbosť, veci sa snažil riešiť sám.
A s Connorom ešte v kontakte ste?
Párkrát sme si napísali, napríklad keď mu vyšiel šampionát. Ale že by sme boli v kontakte nonstop, to teraz už nie.
Povedal, že pôsobenie v Škandinávii z neho spravilo lepšieho hokejistu. Spravil nejakým spôsobom aj on z vás, povedzme, lepšieho trénera?
Áno. Ako šéf lavičky sa veľmi veľa naučíte len sledovaním hráčov. A tým, že Connor bol extra talent, svetový, ponúkol vám možnosť vidieť veci, aké iní chalani v jeho veku nemajú. Počas analýz som hráčom často dával za príklad práve jeho videá. Hocakú situáciu vedel rozlúsknuť na prvú. A to je ten talent.
Meria 175 centimetrov, čo zďaleka nie sú miery borcov NHL. Nemyslíte si, že mu vo veľkej kariére môže, azda jeho jediný hendikep, uškodiť?
Toto bola téma, ktorú rozoberali asi všetci skauti a tréneri. Podľa mňa to je atribút, ktorý mu neskôr môže jemne znížiť kredit. Ale tým, že má supertalent a hokejové myslenie rozvinuté ako len hŕstka už hotových hráčov na svete, určite si dokáže poradiť.
Vidíte v Jönköpingu aj v iných chlapcoch taký potenciál, ako mal Bedard? Alebo aspoň podobný.
Práve v ročníku 2007, ktorý som viedol počas ušlej sezóny, máme pár extrémnych talentov, ale taký špecifický ako bol Connor nie. No v klube je aj chlapec narodený v roku 2010, ktorého porovnávajú s Crosbym a hovoria, že práve od jeho čias, takto v trinástich nedominoval nik. Jeden skaut sa dokonca vyjadril, že je od Crosbyho lepší. Volá sa Isak Alvudd.
Pod rukami vám prešiel možno jeden z najväčších talentov v histórii hokeja, ale na Slovensku ste skôr neznáma. Zaregistrovali ste nejakú trénerskú ponuku aj z domova?
Áno, ale rozprávali sme sa viac-menej o mládeži. Aby som niečo zo Slovenska zvažoval, muselo by to kariérne znamenať krok vpred, teda povedzme, ponuka z mužského hokeja. Vo Švédsku ma najviac fascinuje práve to, že narábam so svetovými hráčmi, každoročne máme draftovaných dvoch-troch, a to sa bavíme čisto o HV. Hokej sa tu nonstop mení, posúva, takže sa neustále pohybujete v trendoch a medzi špičkou Európy. Z tohto hľadiska, perfektná ponuka by ma možno presvedčila, ale možno ani nie. Aj s manželkou sme sa bavili, že chceme zostať tu.
A čo napríklad by spĺňalo požiadavky „perfektnej ponuky“? Dajme tomu, že sa naskytne možnosť šéfovať áčku Slovana, zvažovali by ste?
Áno, ale ako ste povedali, tým, že som na Slovensku trénoval len dva roky, ľudia o mne príliš nevedia. Možno pomaly zisťujú, ale nie dostatočne na to, aby som pre nich bol zaujímavý.
Pozrite si reportáž z prvého súboja posledných dvoch draftových jednotiek - Juraja Slafkovského a Connora Bedarda:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
