Jeho bohatá kariéra je neuveriteľná.
Viete si v našej hokejovej lige predstaviť tínedžera, ktorý by patril medzi najproduktívnejších hráčov celej súťaže? Kým dnes je to takmer utópia, v prvých rokoch samostatnosti bolo viacero nadaných mladíkov, ktorí patrili medzi ozdoby ligy.
Na konci federálnej súťaže to boli Žigmund Pálffy, Branislav Jánoš, Róbert Petrovický a tesne po nich Miroslav Šatan. Na prelome tisícročí k takýmto ojedinelým zjavom patrili Tomáš Surový, Marián Gáborík a Marián Hossa. Práve posledne menovaný dosiahol toho najviac.
Marián Hossa sa narodil 12. januára 1979 v Starej Ľubovni, lenže do sveta veľkého hokeja vstúpil v trenčianskej Dukle. Svoj nesmierny talent začal ukazovať aj v produktivite, keď v ročníku 1995/1996 ako 17-ročný nazbieral v kategórii do 20 rokov úctyhodných 91 bodov.
Sezóna ako z ríše snov
Prelomovou bola pre neho nasledujúca sezóna. Svojimi výkonmi patril medzi najväčšie hviezdy slovenskej ligy, veď prekonal 30-gólovú hranicu a pozbieral v priemere bod na zápas.
Aj vďaka jeho produktivite sa Dukla pod vedením trénera Jaroslava Waltera tešila z majstrovského titulu. Lenže to bola len časť z jeho úspechov. Nadanie mladého útočníka mohli na vlastné oči sledovať až tri generácie jeho krajanov.
Hossa si totiž v jednej sezóne zahral na MS do 18 rokov, na šampionáte za „dvadsiatku" a do seniorského výberu ho povolal vtedajší tréner reprezentácie Jozef Golonka.
Tieto úspechy sa odzrkadlili aj na blížiacom sa drafte. Centrálny servis pre skautov v Toronte o ňom v tom čase napísal: „Rýdzi strelec so skvelým hokejovým zmyslom a výborným pohybom v súboji jeden na jedného." Portál canoe.ca doplnil, že by mohol „v ofenzíve pomôcť tímom ako Buffalo, Carolina, Florida či Los Angeles."
Bolo však jasné, že táto mladučká hviezdička spod Tatier nezamieri ani do jedného z týchto klubov. Marshall Johnston, vtedajší riaditeľ hráčskeho personálu v Ottawe, od začiatku vedel, koho ponúkne vedeniu "Sens" ako prvú draftovú voľbu.
Vzhľadom na to, že šlo o prvý výber Ottawy, nebolo prekvapením, že sa s Hossom v NHL rátalo od začiatku. Klub dokonca vydal stanovisko, v ktorom znelo, že začne ročník v prvej útočnej formácii.
Svoju premiéru medzi elitou si odkrútil 1. októbra 1997 proti Montrealu, prvý bod získal o 11 dní neskôr v dueli s Los Angeles. Tréner Jacques Martin ho v siedmich zápasoch nechal na ľade priemerne 15 minút.
Ani pre jednu zo strán to nebol začiatok, aký by si predstavovali. Ken Hodge, vtedajší manažér Portlandu Winter Hawks, vycítil šancu. „Mohol by byť našim najlepším hráčom," povedal. Ottawa sa rozhodla, že vyhovie žiadosti „zimným jastrabom" a uvoľnila ho do tímu účastníka juniorskej Western Hockey League (WHL).
Zdanie sa potvrdilo, Hossa medzi rovesníkmi žiaril ako kométa a patril medzi najproduktívnejších hráčov Portlandu. Jeho výkony od zápasu k zápasu rástli, až vyvrcholili ziskom Memorial Cupu, z ktorho sa radoval aj jeho krajan Andrej Podkonický a v pozícii asistenta trénera bol na Slovensku úspešný kouč Július Šupler.
Hossa sa však v rozhodujúcom súboji zranil a stretnutie nedohral. Jeho spoluhráči to zvládli a pri oslavách mu pripravili prekvapenie. Pred odovzdaním pohára mu pomohli „odkrivkať" na ľad, aby sa následne po posadení ho na stoličku okolo neho obkolesili.
Vstup do NHL
Famózna sezóna odchovanca vychýrenej značky Dukla v budúcom ročníku už katapultovala priamo do NHL. Zranenie z juniorskej súťaže ho však až do decembra nepustilo do žiadneho zápasu. V drese Ottawy však po návrate na ľad patril medzi piliere. Prvý gól prišiel 9. decembra 1998 proti Floride.
V premiérovej sezóne (predošlá sa nerátala, keďže odohral len sedem duelov) si vyslúžil nomináciu na Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika súťaže. Možno trochu prekvapujúco ju dostal Chris Drury, o tri roky starší od Hossu. V bodovaní nováčikov skončil Slovák druhý.
Premiérový Hossov gól v NHL
Nakoľko predstavy klubu a jeho najväčšej hviezdy ohľadom novej zmluvy boli v iných dimenziách, Thrashers nechceli riskovať, že by sa po sezóne stal voľným hráčom a nezískali by za neho nič. Preto nikoho neprekvapil trejd, ktorého výsledkom bol presun do Pittsburghu.
Dve sklamania po sebe
"Tučniaci", na čele s hviezdami ako Crosby, Malkin, Gončar či Fleury, sa prebojovali až do finále play-off, v ktorom bol Hossa tretím najproduktívnejším v celej lige. Ani jeho a Crosbyho bodové hody však na absolútny vrchol nestačili. Nad sily Penguins bol oponent z Detroitu.
Hossovi sa po sezóne skončila trojročná zmluva, ktorú uzavrel ešte s Ottawou, a stal sa neobmedzeným voľným hráčom. Z mnohých ponúk ho najviac zaujala tá od čerstvého šampióna. Klub z mekky automobilového priemyslu mu ponúkol zmluvu na jeden rok.
So 40 gólmi bol najlepším strelcom "červených krídel", ktoré sa opäť dostali až do finále. V ňom partia okolo legendárneho kapitána Nicklasa Lidströma zisk slávneho pohára nedokázala obhájiť.
Pre Hossu šlo o veľmi bolestivú skúsenosť, nakoľko jeho súpermi boli hráči, s ktorými ešte rok predtým hrával. „Je to veľmi frustrujúce. Celá tá cesta, všetky tie náročné zápasy. Bez ohľadu na to, akou silnou osobnosťou ste, bolí vás to, škrie vás to. Je veľmi ťažké sa cez to dostať," povedal Marián.
Karta sa obrátila
Rozčarovanie z uplynulých dvoch ročníkov chcel odčiniť v novom pôsobisku. Gigantickú 12-ročnú zmluvu v hodnote 62,8 milióna dolárov uzavrel s Chicagom, kde mal patriť medzi ťahúňov.
Predpoklady naplnil, ba čo viac, aj vďaka nemu sa "jastrabi" dostali do finále, pre neho tretie v rade. Staré známe "do tretice všetko dobré" platilo aj v prípade Slováka, ktorý až na tretí pokus získal najcennejšiu klubovú trofej na svete.
"Zažil som krásne okamihy, na oslavy v Chicagu nikdy nezabudnem. Toľko fanúšikov, čo prišlo na oslavy, to bol nádherný pohľad, ktorý mnohých hráčov poriadne rozcitlivel. Niektorí sa neubránili ani slzám. Som nesmierne šťastný, že sa mi podarilo získať tento triumf, o ktorom som vždy sníval. Vyhrať Stanley Cup, to sú chvíle, na ktoré sa nedá zabudnúť," povedal dojatý víťaz.
Hoci jeho produktivita pozvoľna klesala, výkony klubu gradovali. Vyvrcholili v sezónach 2012/2013 a 2014/2015, v ktorých sa Chicago aj s Hossom radovalo z tretieho zisku Stanleyho pohára za posledných šesť rokov.
"Hoss", ako ho v Chicagu nazvali jeho spoluhráči, je stelesnením tohto trojitého zlatého úspechu klubu, spolu s hráčmi ako Jonathan Toews, Patrick Kane, či Duncan Keith. Aj napriek pribúdajúcemu veku nespadli jeho čísla kamsi do tmy.
Nečakaný koniec jeho úspešnej kariéry
Sezónu 2016/2017 zakončil vo veku 38 rokov so 45 bodmi v 73 zápasoch. To už prekonal 500-gólovú hranicu. Vtedy azda ani on netušil, že ide o jeho posledný ročník. V lete 2017 vyšla správa, že pre kožné ochorenie vynechá celú nasledujúcu sezónu. Hossa mal rozsiahle alergické reakcie na výstroj.
Špekulácie o tom, že si korčule už nikdy neobuje, sa potvrdili v máji tohto roka. "Hokej už hrať nebudem. Mám síce s Chicagom platný kontrakt na ďalšie tri roky, ale zdravie mám len jedno a to mi návrat neumožňuje," povedal Hossa, ktorý tak definitívne ukončil svoju bohatú kariéru aj nariek tomu, že mal stále zmluvu s Chicagom.
V júli Hossove práva získala vo výmene Arizona. Chicago sa tak zbavilo zmluvy pre Hossu, ktorá mala trvať až do roku 2021 a strop zaťažovala sumou 5,275 milióna amerických dolárov.
Je viac než isté, že tohto legendárneho krídelníka v súťažnom zápase už neuvidíme. Hoci patrí medzi najväčšie postavy ako nášho hokeja, tak aj v histórii Ottawy, je trochu na škodu, že sa nikdy nedočkal žiadneho individuálneho ocenenia.
Paradoxne, nemá ani jednu zo štyroch medailí, ktoré Slovensko vybojovalo na svetových šampionátoch. Najbližšie k nej bol v súboji o bronz na OH vo Vancouveri 2010, lenže nad sily našich chlapcov boli Fíni.
K istote účasti v Sieni slávy NHL mu chýba nejaké osobné ocenenie, lenže jeho štatistiky by mu na vstup medzi nesmrteľných mohli stačiť. V celkovo 19 sezónach odohral 1309 duelov, v ktorých strelil 525 gólov a celkovo získal 1134 bodov.
Marián Hossa je velikán, aký sa v našich zemepisných šírkach neobjavuje pravidelne. Preto si vážme, že máme na Slovensku takúto obrovskú legendu.
Zdroj: YouTube/Matt Dubinski
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
