Ženský futbal zažíva momentálne v Európe obrovský progres, no nie všetky krajiny napredujú rovnako rýchlo. Zatiaľ čo v niektorých sú ligy už plne profesionalizované, iným vrátane Slovenska ešte zostáva zdolať dlhú cestu. Ako to presne vyzerá v top ženských ligách v porovnaní s tou našou? Podmienky špičkovej španielskej súťaže priblížila jedna z líderiek našej reprezentácie Patrícia Hmírová.
S futbalom začínala v časoch, keď boli ženské tímy u nás raritou, najmä pre tie najmladšie dievčatá. Poháňaná vášňou pre futbalovú loptu a trávnik však od útleho veku hľadala spôsoby, ako si obuť kopačky a hrať súťažne.
„Akosi som sa s tým už narodila, odmalička som si rada kopala na dvore alebo s kamarátmi na školskom ihrisku. Vtedy však asi ani neexistovali ženské tímy pre malé dievčatá, alebo minimálne som o nich nevedela. Roky som tak hrávala v chlapčenských tímoch," začína s referátom svojho futbalového príbehu Paťa.
S chlapcami v istom bode už pokračovať nemohla, no chuť a odhodlanie hrať futbal ju neopustili. Kysučanka sa tak musela poobzerať po možnostiach pokračovania. Podarilo sa jej nájsť si dievčenský tím v Žiline, no dobre vedela, že ak to má byť s ňou a futbalom vážne, bude musieť čo najskôr prekročiť naše hranice. Napokon jej pomohla aj šťastena a vybrala sa k našim severným susedom.
„Spoluhráčka zo Žiliny raz dostala ponuku z Katovíc a z klubu sa na ňu boli pozrieť na jeden reprezentačný zápas. Zaujala som ich tam aj ja, a keďže žilinský ženský tím sa akurát rozpadal, tak ma oslovili a hneď som tú ponuku zobrala. V podstate som vlastne čakala na takú šancu," priznáva rodáčka z Lieskovca.
Odtiaľ to už bola jazda iba nahor. V poľskej Ekstraklase vystriedala až štyri tímy a na sezónu si vyskúšala aj švajčiarsku ligu, aby v ročníku 2021-22 okúsila dokonca aj Cyprus. S Apollonom Limasol získala treble a zahrala si aj v Lige majstrov, no ostrov v Stredomorí bol pre ňu iba poslednou prestupnou stanicou pred presunom do skutočnej top súťaže.
V lete 2022 si ju vyhliadla španielska prvoligová Huelva, akurát v momente, kedy sa Liga F plne profesionalizovala a zacementovala tak svoj status ako jednej z najlepších súťaží v Európe. Ako teda vyzerá taká plne profesionalizovaná ženská liga?
„V prvom rade všetky hráčky musia byť full-time futbalistkami a už neexistuje, že by mali ešte nejaké práce popritom, s čím som sa dosť stretávala v mojich minulých pôsobiskách. No samozrejme, stále majú tie peniaze ďaleko od mužských výplat, aspoň vo väčšine tímov," vraví Kysučanka a následne priblíži aj podmienky, aké majú hráčky v Lige F.
„Kluby samozrejme zabezpečujú hráčkam bývanie, regeneráciu či sústredenia. Pokiaľ ide o realizačné tímy, napríklad u nás máme desať ľudí, vrátane kustódov, fyzioterapeutov či nutričného poradcu. Jedna platená služba streamuje každý zápas v lige a v Huelve nám dokonca práve stavajú vlastný štadión čisto pre ženský tím."
To už pripomína úroveň nejednej kvalitnej európskej mužskej súťaže. Pre porovnanie, v slovenskej ženskej lige si kluby nemôžu dovoliť vyplácať hráčkam mesačnú mzdu. Sústredenia sú raritou, v minulej sezóne bol streamovaný iba jeden majstrovský zápas a najväčší realizačný tím v lige s piatimi členmi má Slovan Bratislava.
To všetko je z veľkej časti samozrejme záležitosť celkového rozdielneho rozpočtu futbalových zväzov v oboch krajinách. Na Slovensku by sme si však mohli brať príklad aj z diváckej účasti na štadiónoch či spolupráce medzi mužskými a ženskými tímami.
„Na zápasy tu v priemere príde podľa mňa tak tisíc až 2000 divákov, teda keď to nie je žiadne derby alebo niečo skutočne prestížne. Pokiaľ viem, viacero tímov je zastrešených tými mužskými, vrátane tých top ako sú Barcelona či Atlético Madrid. Sporting Huelva je, ako jeden z mála, čisto ženský tím od začiatku svojho pôsobenia. Pre zaujímavosť, aj niektoré čerstvé majsterky sveta v ňom začínali s futbalom. V Huelve máme aj mužský tím Recreativo de Huelva a hoci nie sme ten istý klub a máme aj odlišný názov, niekedy si pomôžeme."
Ženský futbal na Slovensku sa nepochybne taktiež posúva, veď oproti časom, keď Paťa s futbalom začínala, je to ako deň a noc. Dnes už majú aj tie najmenšie dievčatá u nás pestré možnosti pridania sa k ženskému tímu či hrania turnajov s rovesníčkami. Tie staršie zase majú otvorenejšiu cestu do zahraničia.
„Sledujeme obrovský nárast agentúr u nás, v podstate dnes takmer každá hráčka, čo ide do zahraničia, už má agenta. Skauting celkovo v ženskom futbale sa zlepšil, takže aj možnosť zaujať zahraničné celky je ľahšia. Kedysi žiaden skauting ani agenti v ženskom futbale neboli, všetko sa riešilo po známostiach. Maximálne sa ľudia chodili pozrieť na nejaký reprezentačný zápas alebo turnaj."
Je to však práve ľahší odchod našich najlepších hráčok do zahraničia, ktorý, paradoxne, brzdí rozvoj ženského futbalu u nás. Zlepšený systém v mládežníckych kategóriách vyprodukuje viac talentov ako kedysi, no tieto hráčky následne pri prvej príležitosti zamieria do cudziny. Prečo je tomu tak?
„V mládežníckych kategóriách určite vidím posun. Dievčat je stále viac, no problém sa začína, keď sú staršie a vyberajú si univerzitu. Žiaľ, na Slovensku to nie je také jednoduché zosúladiť. Z klubov nedostanú žiadnu podporu a ak chcete hrať futbal profesionálne, tak je treba dochádzať na tréning aj každý deň,“ vysvetľuje jedna z najlepších futbalistiek spod Tatier a vzápätí prezrádza, aké je podľa nej riešenie.
„Treba zväčšiť dotácie do ženského futbalu. Kluby potrebujú viac peňazí, aby si dievčatá hrajúce v nich mohli niečo zarobiť. Každá schopná hráčka odchádza hneď do zahraničia, lebo u nás sa jej hrať jednoducho neoplatí. Druhá vec je potom zlepšenie medializácie a propagácie nášho ženského futbalu, kde máme taktiež ešte veľké rezervy. Verím ale, že sa to bude postupne meniť a budem sa aj ja sama v budúcnosti snažiť prispieť k zlepšeniu," uzavrela Patrícia Hmírová.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
