Slovenská futbalová reprezentácia ani pod vedením nového trénera Francesca Calzonu nepredvádza výkony a najmä výsledky, ktoré by svedčali o náprave. Naopak, dva hanebné rezultáty proti Azerbajdžanu (1:2) a Bielorusku (1:1) v Lige národov znamenajú, že náš výber klesol až do piateho výkonnostného koša.
Nielen laická verejnosť, ale aj odbornáci len cez prsty pozerajú na systém hry, aký hráči s dvojkrížom na hrudi predvádzali v oboch spomenutých stretnutiach.
„Do nižšieho koša nespadlo len naše áčko, ale celý slovenský futbal. Z futbalovej praxe sa totiž u nás stáva futbalová teória. Strašne veľa sa odborne hovorí o presingu a z môjho pohľadu sa používajú absolútne choré myšlienkové frázy typu ‚posúvajme si loptu dopredu, nech behá súper‘ alebo ‚hrajme na istotu‘ a podobné nezmysly,“ povedal na úvod pre TVNOVINY.sk dlhoročný kouč Vladimír Goffa.
To sa podľa neho vsugerovalo vo všetkých leveloch. „Školenie trénerov je úplne zlé. Rozhodne treba mať naštudovanú futbalovú metodiku, ale nemôžeme ju preceňovať. Všetko je to o dátach, algoritmoch, o schémach. Ideme podľa mňa zlou cestou,“ nazdáva sa.
„Stále to je, pri všetkej úcte k predošlým reprezentačným trénerom, akési asistentské, pomocné. Chýbajú mi autority ako Vlado Weiss, ktorý prišiel z praxe a vedel, ako má s hráčmi pracovať, ako ich navigovať, ako z nich vyžmýkať maximum,“ ozrejmil Goffa.
Podľa neho kompetentní dávajú veľmi málo priestoru mladým trénerom. „Oni sú tými, ktorí vedia priniesť nové myšlienky. Nezavrhoval by som mená ako Martin Ševela či Adrián Guľa. Trénujú moderne a perspektívne a boli by podľa mňa pre náš výber prínosom.“
Goffovi pri našom reprezentačnom výbere absentuje odvaha. „Vadí mi bojazlivosť a alibizmus ísť do ofenzívy. Nečudo, že sa potom na našu hru nedá pozerať. To potom nikoho z divákov nebaví. Tak to asi celé treba prekopať, aby sme netrénovali hádzanú okolo šestnástky.“
Veľká časť verejnosti neraz hromžila nad tým, že sa v základnej zostave neraz objavujú hráči, ktorí vo svojich kluboch sedia. Goffa v tom až taký problém nevidí.
„Taktiku určujú tréneri. V našom ponímaní ide o tú, ktorá bola aktuálna pred desiatimi či 15 rokmi, teda držanie lopty, veľa lôpt, alibitistické prihrávanie si. My však nevieme, čo je to protiútok, čo je prečíslenie, nemáme signály na štandardné situácie,“ vysvetlil.
Pálčivou otázkou v prípade „sokolov“ je post útočníka.
„Táto pozícia je v slovenskom tíme zbytočná, útočník nám v zápase len zavadzia. Prečo sa bojíme prihrať na obsadeného hráča? Prečo sa bojíme nakopnúť loptu dopredu a zbierať odrazené lopty? Prečo sa bojíme hrať na dvoch útočníkov? Dlho sme nevideli gól rybičkou a podobne, teraz gól Zreľáka proti Bielorusku bola svetlá výnimka. Takto si predstavujem hrať futbal,“ spresnil.
Zásadný problém však vidí skúsený lodivod aj pri súčasnom trénerovi Calzonovi.
„Aj napriek krátkosti času mohol dať mužstvu svoje vedomosti. Ak by hráči robili niečo iné, tak mal stáť na čiare, kričať a gestikulovať. Ja som nič také nevidel. Len to, že občas niečo zakričal. Nezachytil som, že by bol nespokojný s tým, ako mužstvo pôsobí,“ zdôraznil.
Celkový dojem z hry zverencov talianskeho kormidelníka bol preto podľa Goffu chladný.
„Chýbala mi túžba, nasadenie, ochota, sebavedomie. Toto je ako sedenie v triede a písanie seminárnej práce. Všetko nám povedia, ale nejdeme na ihrisko. My sme spokojní s tým, čo vieme pri tabuli,“ uzavrel.
K výkonom a výsledkom tímu SR sa vyjadrili aj viaceré osobnosti, ich slová si môžete pozrieť v nasledujúcej reportáži.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
