Legenda slovenského hokeja si zaspomínala aj na začiatky.
Hosťom moderátora Matúša Krnčoka v relácii #tbt bol vynikajúci hokejový reprezentant Marián Gáborík.
Hneď v úvode sa ho Matúš spýtal na jeho začiatky. Ako tvrdí, hokej začal hrávať asi ako trojročný. „Korčuľovať ma učila mama, hokej hrával aj starší brat Braňo, tak som ho chodieval sledovať na štadión. Tešil som sa, keď niekto zlomil hokejku, pretože keď som ju priniesol domov, otec mi ju vždy zlepil," spomína na svoje začiatky už legenda slovenského hokeja.
Gáborík sa nám zdôveril, že nie vždy ho hokej bavil. „Bolo to asi ročné obdobie, kedy ma to nebavilo. Venovali sme sa len korčuľovaniu, nemali sme kontakt s pukom," hovorí Brambor, ako znie jeho prezývka.
Ako mu vlastne toto pomenovanie prischlo? „Ja aj brat sme mali spoločného učiteľa. Keďže on sa volá Braňo, učiteľ si takto odvodil jeho prezývku. Keď následne učil aj mňa, začal ma volať rovnako," hovorí s úsmevom.
Jeden z najtalentovanejších hokejistov, aký sa kedy pod Tatrami narodil, si zaspomínal aj na sezónu 2004/2005, počas ktorej hrával v rodnom Trenčíne. „Keďže v NHL bol štrajk, hrali sme doma aj s Paľom Demitrom a Majom Hossom. Hoci nás v semifinále so Slovanom zarezali rozhodcovia, šlo určite o predčasné finále," dodal.
Vo svojom rodnom meste je známy aj pre to, že v ňom postavil hokejový štadión. „Keď sme v rodine rozprávali, aký prínos by sme dali Trenčínu, rozhodli sme sa pre toto. Tento rok to bude už 15 rokov. Veľmi nám vtedy vyšlo v ústrety mesto, ktoré nám dalo za korunu pozemok," priblížil.
Matúš sa respondenta spýtal aj na to, ako mu život zmenilo narodenie dcérky. „Spočiatku to bolo že „wau", som otcom. Keď však vidím, ako som s ňou každý deň, ako sa smeje, to je niečo neopísateľné. Som rád, že to takto všetko, takpovediac, vyšlo, že nehrám hokej. Je to azda najkrajšie obdobie a veľmi ma teší, že má naň dostatok času," vyznal sa z pocitov Gáborík, stále vôbec najvyššie draftovaný Slovák v histórii NHL.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
