Viktor Bielik o správnom stravovaní a cvičení detí i dospelých, ale aj o projekte HÝBSA Slovensko.
Obezita u detí, ale aj dospelých sa stala v posledných rokoch závažným celospoločenským problémom. Športový fyziológ Viktor Bielik za tým vidí jednoznačne málo pohybu a zlé stravovanie. Dotkol sa však aj rôznych stravovacích trendov či detoxov, ktoré označil len za obyčajný marketing.
Dospelých, ale aj deti čoraz viacej trápi obezita. Prečo je na Slovensku, ale aj vo svete taký rastúci trend?
Vieme, že človek má najviac pohybu v predškolskom veku a v tomto období života ťažko nájdeme nejaké dieťa obézne. Potom prichádza povinná školská dochádzka a dieťa sa posadí do lavice. Okrem toho, že v škole celý deň sedí, možno s výnimkou predmetu Telesná a športová výchova, tak sedí v aute aj smerom do školy aj smerom zo školy. Následne doma sedí nad školskými povinnosťami. To znamená, že dieťa podstatnú časť dňa trávi v pasívnom stave.
Opísali ste denný režim dieťaťa, ale podobný bol aj v minulosti a nebolo toľko obéznych detí.
V minulosti to až tak nebolo. Predtým nebolo vôbec bežné, že by rodičia vozili svoje deti do školy autami. Teda minimálne transport detí do školy a z nej bol aktívny. Navyše počas veľkých prestávok sa deti v minulosti povinne prechádzali. Samozrejme, netvrdím, že by sa mali nasilu prechádzať aj teraz, ale za ten čas sa dajú vymyslieť rôzne pohybové aktivity. Faktom teda ostáva, že deti v súčasnosti nemajú dostatočne veľa telesného pohybu v rámci voľnočasových aktivít.
Viktor Bielik pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Odbornú prax vykonáva na klinike športovej medicíny. Je odborným konzultantom viacerých slovenských vrcholových športovcov v oblasti športovej výživy, diagnostiky trénovanosti a športového tréningu.
S týmto problémom možno súvisí aj predmet Telesná športová výchova na školách, ktorá je často braná ako oddychový predmet. Deti sa veľakrát z hodiny ospravedlňujú, niekedy aj za podpory rodičov. Je problém v ľuďoch alebo v zlom nastavenom systéme?
Myslím si, že tento problém je celospoločenský, lebo záujem ľudí o šport, o telesný pohyb nie je dostačujúci. Aj keby sme navýšili hodiny telesnej výchovy na tri hodiny týždenne, tak to neznamená, že zrazu budú všetky deti chudé. Telesnú výchovu treba brať ako nástroj, pomocou ktorého sa dieťa niečo naučí a potom je veľmi dôležité, aby to praktizovalo v rámci svojho voľného času.
A tie ospravedlnenky? Dnes sú rôzne spôsoby ako integrovať deti s telesným oslabením a je len mizivé percento detí , ktoré sú opodstatnene oslobodené od hodín telesnej výchovy.
Je úplne v poriadku, keď dieťa robí tri aj štyri športy naraz
Aký je zdravý režim pre deti? Koľkokrát týždenne by mali cvičiť?
Rozdeľme si skôr pohyb do troch základných úrovní. Môže byť mierna intenzita pohybu, čo je napríklad chôdza do školy. Dieťa pri nej dokáže plynule rozprávať aj spievať. Potom je stredná intenzita, kedy dieťa dokáže ešte komunikovať, ale už nedokáže spievať. Posledná je vyššia intenzita, kedy je už dieťa tak zadýchane, že dokáže povedať len pár slov. A všetkých týchto aktivít dokopy by malo byť 90 minút za deň.
Môžu deti pri cvičení používať činky alebo by mali skôr cvičiť s vlastnou váhou?
Ak má dieťa päť kíl nadváhu a vykonáva zlé cviky, tak vlastná hmotnosť môže mať ďaleko väčšie následky, ako keby sme mu dali do ruky polkilovú činku. Takže nie je len otázkou s čím dieťa cvičí, ale či daný cvik vykonáva správne.
Vieme povedať, ktorý šport, možno skupina športov, je pre vývin dieťaťa najvhodnejšia?
Najhoršie, čo môžeme dieťaťu spraviť je, že ho obmedzíme na jeden šport. Dieťa by malo robiť všetko, lebo musí rozvíjať rýchlosť, obratnosť, silu aj vytrvalosť. Takže je úplne v poriadku, keď dieťa robí tri aj štyri športy naraz.
S pohybom súvisia aj rôzne celospoločenské aktivity, ako je napríklad projekt HÝBSA Slovensko, v ktorom sa angažujete. Za akým účelom vznikol?
Ak chceme, aby ľudia začali inak vnímať športovú aktivitu, tak musíme začať s deťmi. Preto vznikol aj projekt HÝBSA, aby sme vytvorili celodenné športové podujatie, ktoré bude len pre deti. Tento projekt nie je o tom, aby sme našli nového olympionika, ale o tom, aby sme z toho urobili celospoločenskú aktivitu.
Možno sa stane, že príde otecko s nadváhou a zrazu uvidí, že to dieťa ten šport baví. Inšpiruje sa a začne aj on niečo robiť. Navyše tam budeme robiť aj osvetu ohľadom výživy, a keď sa dieťa začne inak stravovať, tak sa možno začnú zdravšie stravovať aj ich rodičia.
Hlavnou myšlienkou projektu HÝBSA Slovensko je dať hravým, nenúteným a zábavným spôsobom základný návod rodičom, ako vychovávať aktívne a zdravé deti. Motivovať ich, aby súčasťou ich spoločných rodinných chvíľ boli rôzne športové aktivity. Ukázať im, ako dbať na stravu, resp. výživu svojich detí. V rámci tohto projektu sa už túto sobotu (13.5.) v Bratislave na dostihovej dráhe v Petržalke uskutoční veľká akcia HYBSA Days.
Cvičiť priamo v zamestnaní? Nič nie je lepšie ako chôdza
Poďme teraz k dospelým. Sedavá práca, málo času či stres. To sú všetko veci, ktoré zle vplývajú na našu kondíciu. Nemali by aj zamestnávatelia vytvárať priestor na šport pre svojich zamestnancov?
Inteligentné firmy to už robia. Pochopili, že ak chcú, aby ich zamestnanci boli duševne výkonní, tak musia byť výkonní aj fyzicky. Takže im vytvárajú rôzne edukačné prednášky, zakladajú firemné tímy a organizujú firemné hry. A viem aj z vlastnej skúsenosti, že už viacero firiem na Slovensko sa ubralo týmto smerom.
Ktorý z jednoduchých cvikov je vhodný pre človeka aj priamo v zamestnaní?
Nie je nič lepšie ako chôdza. Stačí napríklad prejsť z jednej kancelárie do druhej alebo vyjsť po schodoch na ďalšie poschodie. Potom sú rôzne kompenzačné cvičenia, ktoré slúžia na ponaťahovanie svalov. Tie sú dobré napríklad pri celodennej práci za počítačom.
Niektorí odborníci hovoria, že cvičiť je najlepšie ráno, iný zas, že poobede. Kde je teda pravda?
Na týmto si vôbec netreba lámať hlavu, lebo záleží od toho, ako je človek nastavený. Samozrejme, neodporúča sa, aby bol človek v záťaži neskoro večer, ale ani zas hneď po prebudení.
Cvičeniu sa nechcú vzdať ani ženy v tehotenstve. Je to vhodné? Ak áno, do ktorého mesiaca?
Nie som gynekológ, ale faktom je, že tehotenstvo nie je choroba. Ak ide o mamičku, ktorá bola vždy aktívna, tak to nie je až taký problém. Samozrejme, musí byť ale pod dozorom svojho gynekológa. Najhoršie je, keď žena celý život nič nerobila a v tehotenstve sa rozhodne, že ide pre seba, ale aj dieťa niečo urobiť a začne „hurá systémom" cvičiť.
Od Antiky sa v stravovaní nič nezmenilo
Najmä v mestách vidíme, že mladí ľudia sa riadia rôznymi trendmi ako je crossfit či rôzne formy stravovania (raw, bio, vegetariánstvo). Je to badať už aj na zdraví populácie alebo je to len facebooková bublina?
Ak ostaneme v oblasti výživy, tak narážame na legislatívny problém - ktokoľvek môže byť odborník na výživu bez toho, aby bol napadnuteľný. Takže zlým a neodborným poradenstvom si môže človek poškodiť. Pravdou je, že takéto trendy ovplyvňujú populáciu, ale veľakrát je problémom to, že sú ľudia dezorientovaní a nevedia, komu majú veriť.
Mimochodom, od Antiky sa v stravovaní v základe nič nezmenilo. Diéty preto vnímam ako prípravu na maratón. Človek sa polroka venuje len príprave a obetuje pre ňu všetko, aby dosiahol svoj životný cieľ. Ale ak po maratóne prestane behať, tak stratí svoju výkonnosť. A presne tak sú nastavené diéty, že v nich sa nedá donekonečna pokračovať.
Akú úlohu pri udržaní si kondície zohráva strava?
Strava zohráva obrovskú úlohu. Ak človek bude mať len telesnú záťaž a neprispôsobí tomu aj stravovanie, tak nedosiahne pokles hmotnosti.
Ako by mala vyzerať strava dieťaťa vo vývine (6-10 rokov)?
Strava by nemala obsahovať obrovské množstvo jednoduchých cukrov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by tieto cukry mali tvoriť len desať percent zo stravy. Toto je veľký problém zabezpečiť, keďže sem sa nerátajú len klasické sladkosti, ale aj sladené nápoje, ovocné šťavy či dokonca kečup.
Dieťa by malo hlavne jesť potraviny, ktoré sú čo najmenej chemicky upravované. To znamená, aby v nich nebolo veľa stabilizátorov či konzervantov. Potraviny by mali byť čerstvé a jedálniček by mal obsahovať veľa zeleniny, ovocia, obilnín, ale aj mliečne výrobky s aktívnou zložkou.
Umelými sladidlami len klameme telo
Spomenuli ste jednoduché cukry. Aké sú podľa vás ideálne náhrady cukru v strave?
Určite by som neodporúčal dať dieťaťu umelé sladidlo, aby bolo pre neho jedlo prijateľné, pretože len klamem telo, ale problém s tým neriešim.
Keď ale dieťa športuje, tak ten organizmus si ten cukor doslova vypýta. Čo robiť vtedy?
Toto je prirodzený proces, že si telo po športovaní začne pýtať cukor. Treba urobiť ale kompromis a dajme ho dieťaťu s niečím, čo telo potrebuje. Napríklad banán, ktorý obsahuje okrem cukru aj minerálne látky, draslík, vitamíny, ktoré dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje.
S týmto súvisia aj potraviny s prívlastkom light. Sú naozaj zdravšie?
Takéto potraviny vo všeobecnosti obsahujú umelé sladidlá. Takže organizmus zase len nejakým spôsobom klameme. Ľudia, ktorí ich jedia, majú najväčšie problémy so stabilnou hmotnosťou.
V jedálničku by nemala chýbať zelenina a ani ovocie. Aká je odporúčaná minimálna denná dávka? A kedy by sa mali počas dňa konzumovať?
Vždy, keď je na to príležitosť. Podľa štatistík zje dospelý človek za deň len okolo 150 g čerstvej zeleniny, čo je strašne málo. Dohromady by mal zjesť aspoň 500g ovocia a zeleniny rozdelených do viacerých porcií.
Okrem jedla je veľmi dôležitý aj príjem tekutín. Koľko vody by mal denne vypiť muž a koľko žena?
Na toto nevie nikto správe odpovedať. Je to preto, lebo každý z nás má iné telesné straty tekutín. Takže to závisí od toho, akí sme aktívni a koľko toho vypotíme. Z môjho pohľadu je najhoršie niekomu prikazovať, že má piť. V živočíšnej ríši je potrebné počúvať pocit smädu, a nie je to vôbec alarmujúci stav pre organizmus, ale úplne prirodzený.
Detoxy sú len jeden veľký marketing
Veľmi obľúbené sú aj jarné detoxy a množstvo ľudí funguje na smoothies a iných koktailoch. Je správne ich praktizovať?
Detox je jeden veľký marketing. Zase je to len niečo, ako uľahčiť ľuďom robotu. Ak má človek zlú životosprávu a má v tele látky, ktoré sú nežiaduce, tak sa ich nedokážeme za dva-tri dni zbaviť. Detoxy prirovnávam k tomu, ako keď človek celý rok nič nerobí, potom ide na dovolenku a na nej celý čas športuje, aby dohnal zvyšok roka. Tak toto fungovať nemôže.
Slováci od nepamäti jedia slaninu, klobásu, hurku atď. Minulý rok vyšla správa, že obsahujú karcinogénne látky, teda by sme ich jesť nemali. Naozaj, je to tak zlé a mali by sme si tieto naše tradičné jedlá vyškrtnúť z jedálnička?
Slováci nejedli od nepamäti slaninu a údené výrobky, ale podľa etnológov sú kašovitý národ. Na našom území sa jedli krúpy, pšeno, obilniny či strukoviny. Neskôr, keď prišli zabíjačky, tak ľudia jedli mäso len raz za týždeň.
Ak má človek potrebu dať si nejakú údeninu, napríklad slaninu na halušky, ktoré si dá raz za mesiac, tak v poriadku. Ale určite to nie je na bežné jedenie.
Vo viacerých krajinách proti nezdravým jedlám bojujú aj zvýšenými daňami. Zdanili by ste väčšou mierou nezdravé jedlá a nápoje?
Neprikazujme ľuďom, čo majú robiť. Skúsme ich pozitívne ovplyvniť a skôr by som bol za osvetu, hlavne u detí.
Viktor Bielik rozhovor autorizoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
