Na linku sa ozývajú aj deti, ktoré nemajú internet a cítia sa izolované.
Druhá vlna koronavírusu zatvorila stredné školy a druhý stupeň základných škôl. Spolu s nimi ostávajú zatvorené aj umelecké školy či internáty. Strach z aktuálnej situácie cítia aj deti a odzrkadľuje sa to aj na zvýšenom počte telefonátov a emailov na Linku detskej istoty.
Spočiatku sa žiaci báli o zdravie svojich rodičov či starých rodičov. Neskôr pribudli aj hovory o smútku, depresii a samote. Dopady izolácie budú mladí pociťovať aj po skončení epidémie. Podľa psychologičky z Linky detskej istoty Kataríny Trlicovej a koordinátorky dištančného poradenstva linky Táni Ivanič Rybanskej sa musia dospelí na toto obdobie dobre pripraviť.
V priebehu prvého decembrového týždňa majú školáci nastúpiť naspäť do škôl. Súhlasíte s týmto nápadom?
Táňa Ivanič Rybanská: Pre zdravý vývin detí a mládeže je škola a vzdelávanie veľmi dôležité. Ide o proces bio-psycho-sociálneho a edukatívneho pôsobenia na ich rozvoj. Preto návrat detí a mládeže do škôl je významne dôležitý, ale len v prípade, ak je pre ne v školskom prostredí zabezpečená dostatočná ochrana v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Školy sú s prestávkami zatvorené od marca. Viete popísať, s akými problémami sa stretávali deti v jednotlivých fázach epidémie?
Katarína Trlicová: Zatvorenie škôl v prvej vlne pandémie prinieslo neštandardnú situáciu, s ktorou spoločnosť nemala žiadnu minulú skúsenosť, teda ani deti a mládež. Prvotné skúsenosti s deťmi, ktoré nás kontaktovali na Linke detskej istoty, boli rôzne. Bolo to o niečom neznámom, o nejasnostiach z pandémie, o strachu z ochorenia, strachu o rodičov, starých rodičov, ako to bude ďalej, o adaptačných problémoch, ako sa prispôsobiť novej situácii, o absencii reálnych kontaktov s rovesníkmi, o strate každodenného režimu a hľadania nových pravidiel v rodine, o tom, ako zvládajú učenie dištančnou formou. Postupne sa obsah hovorov, četov a emailov na našej Linke pre deti a mládež dopĺňal o citlivé rodinné témy hlavne konflikty a násilie v rodine a strach z budúcnosti. Deti a mladí ľudia tak riešili svoje prežívanie, ale aj minulé nespracované zážitky v rodine a v škole, najčastejšie rôzne psychické zranenia, krivdy, ubližovanie, kyberšikanovanie, straty priateľov a podobne. Zvýšil sa počet hovorov o smútku, depresii, o demotivácii k záujmom a o osobnostných problémoch. Potrebu sa niekomu vyrozprávať a zdôveriť mali aj deti volajúce z detských domovov a centier, ktoré nám hovorili o tom, ako ťažko nesú izoláciu. Ozývali sa nám často tiež deti z rómskych osád, ktoré sa cítili karanténou veľmi obmedzované.
Letné mesiace, v ktorých pandémia bola mierne utlmená, prinášali jednak škálu bežných problémov detí a mladých ľudí, ale často aj hovory o zmenách prežívania prázdnin. Mnohým deťom chýbali starí rodičia, dovolenky, cítili sa obmedzované pre rôzne, i keď miernejšie opatrenia.
Čo ich trápilo na jeseň, keď prišla druhá vlna?
Táňa Ivanič Rybanská: S nástupom druhej vlny pandémie koronavírusu COVID-19 sme zaznamenali napríklad viac protichodných názorov detí a mladých ľudí ohľadom dištančného vzdelávania. Časť detí túto formu celkom dobre zvláda, ale niektorí žiaci i študenti sa sťažujú, že im nevyhovuje dištančná forma výučby, považujú ju za oveľa náročnejšiu a vyčerpávajúcejšiu. Sťažovali sa aj na priveľa úloh, na zvýšený stres zo školy a rozprávali tiež o tom, že im veľmi chýba priamy kontakt so spolužiakmi v triede a aj s pedagógmi.
Stretli ste sa aj s prípadom, že deti trápilo nedostatočné technické vybavenie, ktoré potrebujú na domácu výučbu?
Táňa Ivanič Rybanská: Áno, volali nám deti, ktoré nemajú doma možnosť učiť sa cez počítač, nemajú internetové pripojenie a cítia sa tak ešte viac vylúčené z kolektívu. Osamelosť, nedostatok sociálneho kontaktu, neistotu, nespokojnosť a depresiu postupne v mesiacoch od vypuknutia pandémie riešilo s nami na Linke pre deti a mládež stále viac detí a mladých ľudí. Predpokladá sa, že následky tohto náročného obdobia na psychiku detí a mladých ľudí budú v telefonátoch, na četoch a v emailoch rezonovať na Linkách pomoci ešte veľmi dlho.
Zaregistrovali ste počas epidémie zvýšený počet telefonátov oproti obdobiu pred epidémiou?
Táňa Ivanič Rybanská: Áno, už počas prvej vlny pandémie koronavírusu COVID-19 za mesiace marec, apríl, máj, jún 2020 sa na našej Linke pomoci pre deti a mládež zvýšil počet kontaktov až o 85 percent v porovnaní s mesiacmi pred pandémiou. Téma koronavírusu a s tým súvisiacich tém rezonovala až v 90 percentách našich hovorov na Linke. Naši špeciálne vyškolení psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni a liečební pedagógovia neúnavne podávali informácie, sprevádzali volajúcich, poskytovali poradenstvo, riešili prevenciu a v tých najzávažnejších prípadoch aj krízovú intervenciu. Žiaľ, potvrdil sa predpoklad odborníkov a od vypuknutia pandémie v nasledujúcich mesiacoch, nielen u nás na Linke detskej istoty, ale i kolegovia a kolegyne na ďalších Linkách pomoci. Všetci zaznamenávame konštantný nárast kontaktov a výrazne zvýšený nápor na naše linky v súvislosti s koronavírusom a s následkami pandémie.
Majú rôzne staré deti aj odlišné problémy, s ktorými sa na vás obracajú?
Katarína Trlicová: Áno. S vekom prichádzajú aj rôzne problémy a potreby detí a mladých ľudí. Najskôr však treba zdôrazniť, že väčšinu tematických okruhov riešime vo všetkých vekových obdobiach. Napríklad problém rodinnej krízy, problémy s učením, kamarátske vzťahy, šikanovanie, problémy vo virtuálnom prostredí, situačné témy, syndróm CAN (trvalé poškodenie vývoja dieťaťa v dôsledku násilia, pozn. red.), sociálne problémy, smrť blízkej osoby a trúchlenie, či porušovanie práv detí. Znamená to, že napríklad krízu v rodine alebo šikanovanie či problém s učením alebo situáciu s covidom-19 prežíva a chce riešiť aj desaťročné dieťa, ale aj sedemnásťročný mladý človek. Odlišnosť je však v komunikácii, v poskytnutých informáciách a v procese sprevádzania pri hľadaní riešenia. Medzi okruhy tém, ktoré sú špecifické pre určitý vek, patria napríklad v rannom školskom veku vzdelávacie ťažkosti (dysleksia, dysgrafia) a kamarátske vzťahy, u pätnásťročných je to napríklad voľba pokračujúceho štúdia, v období dospievania sú to aj témy ako prvé lásky, partnerské problémy, sexuálne dozrievanie a otázky spojené so závislosťami.
Ako je to so vzťahmi tínedžerov? Škola je pre nich väčšinou jediným miestom, ako nadväzovať vzťahy, prvé lásky, v čase epidémie v podstate nemajú súkromie, vlastný priestor, nemôžu ísť ani do kina, kaviarne. Má to teda negatívny dopad aj v tomto smere?
Katarína Trlicová: Odrezanie od školy prináša tínedžerom aj emocionálne problémy súvisiace s kamarátskymi aj partnerskými vzťahmi. Je to aj obdobie určitého bilancovania, čo v psychickej nepohode môže viesť k horším úsudkom, dekompenzácii, izolácii, k únikom do nevhodného virtuálneho prostredia, k depresii až k seba ubližovaniu. Na Linke pre deti a mládež sa nám za posledné mesiace značne zvýšil počet hovorov na tému kyberšikanovania, zneužitia osobných údajov, ochrany súkromia, ale aj sexuálneho obťažovania, nevyžiadaného a neželaného kontaktu od cudzích. Pýtajú pomoc aj pohľadom on-line priateľstiev, vzťahov a lásky.
Táňa Ivanič Rybanská:Práve v súvislosti s kyberšikanou sme radi, že sme nadviazali spoluprácu s Nadáciou Markíza s názvom ODPÍŠEME TI, ktorý s nimi spoločne od 1. októbra 2020 realizujeme aj v spolupráci s ministerstvom školstva. Hneď v prvých mesiacoch po odštartovaní projektu sme na Linke pre deti a mládež zaznamenali nárast kontaktov - telefonátov, četov aj emailov s témou kyberšikanovania. Tešíme sa, že samotné deti, mladí ľudia ale i dospelí, či už rodičia, starí rodičia, ďalší príbuzní ako i učitelia, vychovávatelia, psychológovia, riaditelia škôl sa obracajú s dôverou na Linku detskej istoty a chcú šikanu riešiť a zastaviť.
Dá sa povedať, že deti, ktoré sa dnes učia dištančne, budú v budúcnosti vykazovať podobné črty? Bude sa to odzrkadľovať na ich vzťahoch či prístupe k práci?
Katarína Trlicová: Dôsledky sa ešte nedajú presne odhadnúť, ale určite si nasledujúce obdobie bude vyžadovať viesť deti a mladých ľudí k obnoveniu školského režimu, k dodržiavaniu pravidiel, zodpovedne ich viesť k učeniu, pomôcť im prekonávať určité pochybnosti o ich vedomostiach a byť im oporou pri prekonávaní celej škály pocitov od strachu, obáv, neistôt až po radosť z návratu ku kamarátom a prirodzeným zážitkom zo školského života. Určite si táto situácia bude vyžadovať zo strany dospelých veľa pozornosti, pokojného prístupu, toleranciu a citlivú komunikáciu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
