Odborníci upozorňujú, že je do volieb ešte ďaleko a situácia sa zrejme bude viackrát meniť.
Štiepenie a spájanie strán na slovenskej politickej scéne je dlhodobým folklórom. Niektoré sú z politologického hľadiska logické, iné už menej.
Jedno z logických, ktoré by sa dalo označiť aj za veľmi pravdepodobné, sa mohlo čoskoro odohrať. Všetko je však inak a namiesto zbližovania si predstavitelia posielajú štipľavé odkazy. Reč je o novovznikajúcom subjekte Hlas a Dobrej voľbe.
Nezhody zrejme vyvolali osobné animozity
Práve predseda Dobrej voľby Tomáš Drucker sa ešte začiatkom augusta ostro vyhranil voči novovznikajúcemu subjektu Petra Pellegriniho, pričom spomenul aj dve konkrétne mená.
„Petra Pellegriniho vnímam ako populárneho a úspešného politika. Rozhodol sa však ísť cestou zakladania Smeru 2 a ja viac k tomu nemám čo povedať. V tejto súvislosti si preto neviem predstaviť, že by som si sadol za stôl s niektorými ľuďmi, ktorí sú tam, ako sú pán Tomáš či pán Žiga," uviedol Drucker.
Koncom minulého týždňa už priamo povedal, že Dobrá voľba sa s Hlasom zlučovať nebude. Zároveň z akejkoľvek spolupráce vylúčil aj Smer a ĽSNS.
V krátkosti sa k možnému (ne)spojeniu cez víkend vrátil bývalý minister hospodárstva Smeru, teraz už zakladajúci členu Hlasu Peter Žiga, ktorý dal jasne najavo, kto bude rozdávať v budúcnosti karty.
„Bola takáto diskusia, ale to je už dosť dávno, možno dva-tri mesiace dozadu, preto to teraz nie je aktuálne. A ja si myslím, že orol muchy nechytá," vyhlásil sebavedomo Žiga v relácii Na telo plus.
Podľa politológa aj táto nerovnosť pri vyjednávaní mohla Tomáša Druckera odradiť od akéhokoľvek zbližovania.
„Nemožno vylúčiť ani tézu, že Drucker sa obáva pohltenia v rámci Hlasu, straty akéhokoľvek vplyvu na stranícke rozhodovanie. Slovensko je, zdá sa, krajinou, v ktorej každý druhý politik túži byť predsedom," myslí si politológ Radoslav Štefančík.
„Na druhej strane Druckera mohla znechutiť skutočnosť, že do strany vstupujú aj ľudia, ktorí sú napojení na bývalých mecenášov Smeru. Ich vplyv v Smere mohol byť dôvodom, prečo svojho času napokon vycúval z ministerského kresla," dodal.
Okolo spájania nemuselo padnúť posledné slovo
Šéf agentúry AKO Václav Hřích si nemyslí, že pri tejto téme padlo posledné slovo. Argumentuje tým, že do volieb je ešte dostatok času.
„V súčasnosti majú obe strany ešte dosť času rozhodnúť sa, či sa potrebujú spájať s ďalším subjektom alebo nie. Dobrá voľba na základe volebného výsledku získala financovanie od štátu, takže ich netlačí ani čas, ani peniaze a prípadne spájanie bude pravdepodobne otázkou až v období pred voľbami," uviedol Hřích.
Navyše Hlas a Dobrá voľba podľa Hřícha bojujú z veľkej časti o rovnakého voliča a strany sa teraz potrebujú vyhraniť. Najprv sa teda musia utriasť preferencie a až na základe nich sa ukáže, či je spájanie vôbec nutné.
„Hlas je aktuálne na začiatku svojej cesty, takže sa predpokladá získanie/nárast preferencií na základe „novosti" tohto subjektu. Vytvorenie novej opozičnej strany bude určite aj z pohľadu médií zaujímavé a získaný mediálny priestor mu pomôže. Keď si za pol roka, rok voliči postupne svoje sympatie zastabilizujú, môže byť správny čas na získavanie nových, a to práve spájaním strán a efektom snehovej gule," dodal Hřích.
Namiesto Pellegriniho Hlina?
Drucker sa však nemusí spájať len s Pellegrinim. Svojho spojenca môže nájsť nečakane aj na opačnom politickom fronte.
„Netreba zabudnúť ani na spoločnú iniciatívu Tomáša Druckera s bývalým šéfom KDH tlačiť opozičné noviny. Drucker teda môže pokojne hľadať spojenca na úplne opačnej strane ideového spektra," pripomenul Štefančík.
Politológ druhým dychom dodáva, že ak chce Pellegrini vyhrať voľby a mať hlavné slovo pri zostavovaní vlády, nemal by ignorovať žiadny voličský hlas. Aj pár hlasov totiž môže rozhodnúť o definitívnom výsledku volieb.
Podľa posledného prieskumu, ktorý uverejnila agentúra AKO v júli, mala strana Hlas podporu takmer 17 percent, pričom Dobrej voľby namerali len niečo vyše 2,5 percenta.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
