Štadardne platí, že ak má choroba ľahký priebeh, netreba ísť k lekárovi.
Žiaci a študenti sa postupne po dlhej dobe pripravujú na návrat do škôl a škôlok. Kvôli epidémii koronavírusu boli ich dvere až na pár výnimočných dní zatvorené od marca. Hlavný hygienik Ján Mikas spolu s tímom epidemiológov rozhodol, že nový školský rok môže začať podľa štandardného plánu a starší žiaci budú mať prvé dva týždne povinné rúška.
Detský imunológ a alergológ Peter Čižnár z Národného ústavu detských chorôb si myslí, že rodičia nemusia zbytočne panikáriť a špeciálne pripravovať dieťa na nadchádzajúcu chrípkovú sezónu.
Odlíšiť koronavírus od sezónnej chrípky je podľa neho na základe vonkajších prejavov nemožné a určite sa nebudú testovať všetky choré deti. Je preto možné, že kolektívom prejdú vírusové ochorenia, ktoré budú mať slabší priebeh a nikto nezistí, či boli deti nakazené koronavírusom, alebo nie.
V rozhovore sa dočítate:
Ako by mali rodičia pripraviť deti na chrípkovú sezónu
Čo by mali robiť školy
Či je vhodné očkovanie proti chrípke
Či a kedy navštíviť detského lekára
Či sú chronicky choré deti v ohrození
Ako zlepšiť imunitu dieťaťa
Blíži sa začiatok školského roka a rodičov trápi, či budú preplnené triedy nebezpečné. Sú deti viac infekčné a ako u nich prebieha nový koronavírus?
V septembri je vo všeobecnosti u detí typický nárast chorobnosti a to najmä od druhého týždňa po nástupe do školy. Postupne sa objavujú najmä infekcie dýchacích ciest, čo súvisí s blízkym kontaktom medzi deťmi. Teraz je to ovplyvnené epidémiou koronavírusu, ale aj zavedenými ochrannými opatreniami. Zatiaľ nevieme povedať, ako opatrenia ovplyvnia priebeh prirodzenej epidemickej situácie, ktorá prebieha každý rok. Čo sa týka koronavírusu, nie je nebezpečnejší pre deti. Vo všeobecnosti deti nie sú rizikovou skupinou. Samozrejme, sú deti, ktoré majú chronické pľúcne ochorenia, alebo poruchy imunity.
Epidemiológovia nariadili povinné rúška pre staršie deti prvé dva týždne školy. Je to preto, lebo prvé dva týždne sa najčastejšie šíria choroby?
Skôr to súvisí s tým, že ak sa niekto vracia zo zahraničia, tak inkubačná doba koronavírusu je dva týždne. Môže sa stať, že nejaké dieťa sa infikuje posledný deň prázdnin a prejaviť sa môže až o dva týždne. Preto sa teraz stanovila táto doba nosenia rúšok, pretože rúško znižuje riziko prenosu infekcie.
Na jeseň je bežné, že medzi deťmi sa šíria vírusy a baktérie. Tento rok sa k tomu ešte pridal SARS-COV-2. Mali by preto robiť tento rok rodičia niečo inak?
Nemyslím si. Opatrenia sú univerzálne, výnimočné sú len rúška, zvýšená hygiena rúk a obmedzené množstvo spoločných aktivít v uzavretých priestoroch. Pri bežnej situácii vidíme, že od druhého týždňa začína postupný nárast ochorení a maximum dosahuje v novembri. To je normálny jav.
Pomôže, ak dajú rodičia zaočkovať deti proti chrípke?
Očkovanie je prevencia. Teraz sa spoločnosť sústreďuje na vývoj vakcíny proti COVID-19, lebo očakávame, že len tá zastaví pandémiu. To isté platí pre chrípku. Keď ju využíva dostatočný počet ľudí, chránia sa aj ľudia, ktorí nemôžu byť zaočkovaní. Je to určite vhodná prevencia aj pre deti.
Tým, že sa tak veľa diskutuje o vakcinácii a vyzývajú k tomu aj politici a osobnosti, očakávate, že to ovplyvní aj očkovanie proti chrípke a zvýši sa počet očkovaní?
Dúfam, že to tak bude. Doteraz boli veľké rozdiely medzi zaočkovanosťou proti chrípke na Slovensku a v krajinách západnej Európy. To sú veľké rozdiely v číslach. Vyplýva to z veľkej nedôvery našej populácie voči očkovaniu, ale aj celkový prístup k zdraviu. Vidíme to aj na tom, ako málo ľudí chodí pravidelne na preventívne prehliadky. Verím že, koronavírusová epidémia bude mať aj pozitívne účinky a ľudia začnú viac dôverovať očkovaniu.
Ak bude na trhu bezpečná a efektívna vakcína voči COVID-19, odporúčate očkovať aj deti?
Ak výrobca garantuje bezpečnosť aj u detí, tak určite áno. Je na výrobcovi, aby to otestoval. Práve v klinickom štádiu, ktoré práve prebieha, sa skúmajú nie len účinnosť, ale aj bezpečnosť a je to veľmi dôležité. Preto tie klinické štúdie trvajú tak dlho. Výroba vakcíny je pomerne rýchla, dlho trvá skúmanie bezpečnosti. Príznaky nemusia byť viditeľné okamžite po podaní vakcíny. Potenciálne následky sa môžu ukázať aj neskôr.
Počas prvej vlny vydalo ministerstvo zdravotníctva odporúčania, aby nechodili ľudia k lekárom osobne, ale telefonicky konzultovali, keď mali nejaké príznaky. Ako to bude na jeseň? Ak bude dieťa choré, mal by rodič radšej volať do ambulancie?
Už aj v minulosti pri chrípkových ochoreniach sa odporúčalo, že netreba chodiť s každým príznakom k lekárovi. Ak máte nekomplikované chrípkové ochorenie, stačí vám symptomatická liečba, to znamená liečba, ktorá potláča symptómy. To sú lieky proti horúčke, tekutiny, vitamín C a kľudový režim. Teda všetko dostupné lieky bez lekárskeho predpisu. V takomto prípade sa neodporúča chodiť k lekárovi, kde môžete nakaziť iných pacientov, alebo sa vy sami môžete nakaziť ešte iným ochorením. Okrem toho, pohybová aktivita počas ochorenia zvyšuje riziko komplikácií. Takže, v prvom rade musíte ležať. Lekár je nevyhnutný v prípade, ak dôjde ku komplikáciám. Keď sa nedarí znížiť horúčku ani po pár dňoch, keď dieťa vracia, alebo má hnačky, alebo ho bolí brucho, alebo má kožnú vyrážku. Rovnako to platí aj pre koronavírus. Väčšina pacientov nemá príznaky a prekonajú ochorenie spontánne v priebehu niekoľkých dní a nevyžadujú špeciálnu liečbu.
Keď ale dôjde ku komplikáciám, odporúčate telefonovať lekárovi, alebo ho navštíviť?
To už nechávam na rodičoch. Sú aj formy, že lekár príde za dieťaťom. Je to na dohode.
Príznaky chrípky sú podobné príznakom koronavírusu. Sú lekári schopní rozlišovať tieto ochorenia a prípadne aj rovno tie deti testovať?
Ani na chrípku netestujeme každého pacienta. Nekomplikované prípady sa budú hlásiť ako chrípkové ochorenia. Je len na úrade verejného zdravotníctva do akej miery sa rozhodne testovať pacientov. Môže sa stať, že nariadia testovanie dieťaťa na koronavírus, len ak má v rodine niekoho nakazeného, alebo je tam podozrenie na COVID-19 z nejakých konkrétnych dôvodov. To je určite rozumné. Ale nemyslím si, že je nevyhnutné testovať každé dieťa, ktoré príde s príznakmi nádchy a bude mať teplotu. Nepredpokladám, že túto formu zvolia epidemiológovia.
Pýtam sa preto, lebo minister zdravotníctva Marek Krajčí aj hlavný hygienik Ján Mikas hovoria, že otvoria školy a uvidí sa, ako sa vyvinie situácia a tam, kde vypukne ohnisko, zatvoria školu alebo školy v danej lokalite. Ako budú vedieť odlíšiť chrípku od koronavírusu, keď deti, ktoré majú príznaky nebudú automaticky testované?
Odlíšiť chrípku od koronavírusu je klinicky nemožné. Na základe vonkajších znakov sa to nedá. U dospelých sú náznaky ako napríklad včasná strata čuchu, ale ani to nie je stopercentné. U detí takéto znaky neexistujú. Predpokladám, že komplikované prípady sa budú testovať, tak ako aj teraz. Hygienik sa môže rozhodnúť, že sa budú testovať všetci pacienti, ale to je také veľké množstvo testov, že pochybujem, že do toho pôjdeme a ani v tom nevidím zmysel. Ak vypukne ohnisko, samozrejme treba otestovať všetkých ohrozených.
Takže, pokojne sa môže stať, že kolektív si prejde chorobou s ľahkým priebehom, bude sa to hlásiť ako chrípka, ale v skutočnosti mali deti koronavírus, ale nebudeme to mať zaevidované.
Áno, je to možné. Tak či tak, opatrenia vedú k izolácii. Ak je dieťa choré a nakazí aj rodičov, je potrebné, aby ostali všetci v karanténe. Ale ak sa zistí, že čo i len jedno dieťa má koronavírus, je vysoko pravdepodobné, že sa rozšíril aj na iné deti a trieda či škola by sa mali zavrieť a všetky deti a ich rodičia majú ostať v karanténe.
Rúška, odstupy a dezinfekcia rúk sa stali už našou každodennou súčasťou. Sú ale odporúčania, ktoré by ste poradili špeciálne školám?
Vždy sú rizikové hromadné podujatia v uzavretých priestoroch. Práve na jeseň sa často stáva, že deti sa už menej hrajú von a aktivity sa presúvajú dovnútra. Toto by mali školy zvážiť a nahradiť to inou formou. Mali by tráviť viac času von.
V kolektívoch sú aj deti s autoimunitnými ochoreniami. Majú sa teraz o ne rodičia viac báť a prípadne zvážiť, či je pre ne návrat do kolektívu vhodný?
Nejde len o deti s autoimunitným ochorením. Nazval by som ich skôr rizikové deti. Tam spadajú aj deti s chronickými pľúcnymi chorobami, alebo s poruchou imunity. Deti s reumou berú imunosupresíva, ktoré ešte aj potláčajú imunitu. Dokonca aj cukrovka môže spôsobiť komplikácie pri koronavíruse. Neexistuje univerzálna rada pre rodičov týchto detí. Určite by to mali konzultovať s lekármi, ktorí sa o ich deti starajú a oni dajú odporúčanie, či nastúpiť do školy, alebo radšej pristúpiť na individuálny študijný plán.
Čo by ste poradili rodičom pred začiatkom chrípkovej sezóny?
Všeobecne pomáha pohyb po vonku a pestrá strava. Naša populácia má dlhodobo nedostatok vitamínov D a C a tie je možné nahradiť doplnkami. To je základ, ktorý funguje na posilnenie imunity.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
