Za mesiac „zjeme" jednu zubnú kefku.
Počas jedného mesiaca zje človek asi 2-tisíc mikroplastov, čo predstavuje veľkosť približne jednej zubnej kefky. Vyplýva to zo štúdie vedcov z austrálskej Univerzity v Newcastle. Šokujúce je, že ich hlavným zdrojom v ľudskom tele, je voda z kohútika, ale aj balená vo fľašiach.
„Plasty sú všeobecne pre človeka nestráviteľné, navyše môžu byť nosičom chemického a mikrobiologického znečistenia, ktoré sa môže po požití uvoľniť do požívateľa," povedal nám Tomáš Mackulák, ktorý sa venuje výskumu mikroplastov.
Aký veľký vplyv majú na zdravie, zatiaľ nie je známe. Všetko je predmetom skúmania. Isté je len to, že sa môžu kumulovať v našom tele. Zarážajúca je aj informácia, že sa nachádzajú v pitnej vode, keďže čističky odpadových vôd ich nedokážu všetky zachytiť.
„Naša domáca národná legislatíva zatiaľ nevyžaduje zisťovanie mikroplastov vo vode, takže za Slovensko nemáme presné dáta," uviedla Andrea Hajdúchová z World Wide Fund for Nature Slovensko, teda zo slovenskej pobočky organizácie, ktorá zverejnila spomínaný prieskum.
Mikroplasty sú všade okolo nás, môže ich obsahovať akákoľvek potravina
Na druhej strane, ak sú tieto častice prítomné v pitnej vode, tak sa potom môžu nachádzať aj vo všetkom, čo jeme.
„Mikroplasty sú v rôznych koncentráciách všade okolo nás. Môžu teda kontaminovať aj našu stravu. Jedná sa však o veľmi malé koncentrácie častíc či mikrovlákien," vysvetlil Mackulák.
Mikroplasty môžu byť v našich riekach, ale bodovým zdrojom sú aj skládky komunálneho odpadu a ich okolie. V domácnosti je takýto zdroj napríklad pranie alebo žmýkanie bielizne, čím sa dostávajú do odpadových vôd.
„Problém však je aj v tom, že mikroplasty v životnom prostredí bežne vznikajú pri rozklade plastov (slnečné žiarenie a iné faktory), opotrebovaní pneumatík atď.," doplnil Mackulák.
Sto miliónov ton plastov ročne skončí v prírode
Ľudia by sa preto mali vo všeobecnosti plastom vyhýbať a výrazne obmedziť ich spotrebu. Podľa odborníka by sa nad situáciou mali zamyslieť aj politické špičky po celom svete, keďže ide o globálny problém.
„Je nutné obmedziť ich skládkovanie a skorej hľadať separačné techniky či technológie, ktoré ich budú po ich doslúžení vedieť ďalej zužitkovať. Problémom je aj nadprodukcia takzvaných jednorazových plastov hojne používaných obalovým priemyslom," uviedol Mackulák.
Výkričníkom a výzvou zároveň je teda pre ľudstvo asi 100 miliónov ton plastového odpadu, ktoré každoročne končia vo voľnej prírode.
„Plasty sa už našli v telách viac ako 240 druhov živočíchov a často pre plasty zomierajú. A teraz vidíme, že sa po rozpade na mikroplasty dostávajú už aj do našich tiel," uzavrela Hajdúchová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
