So slovenskou reprezentáciou zdolal majstrov sveta z Talianska, s odpisovanou Petržalkou veľké Porto v Lige majstrov a v sobotu so Slovanom oslávil šiesty titul v rade. To je len zlomok toho, čo Vladimír Weiss starší, najúspešnejší slovenský tréner v ére samostatnosti, dokázal.
Na tlačovej konferencii po zápase s Dunajskou Stredou pritom priznal, že na stoličke „belasého“ šéfa lavičky už sedieť nemusel.
Za prelomový označil septembrový duel šiesteho kola Niké ligy proti Podbrezovej, respektíve posledné minúty nadstaveného času. Slovan totiž ešte v 92. so „železiarmi“ na Tehelnom poli prehrával 1:2. To všetko iba tri dni po vypadnutí z bojov o Európsku ligu, keď podľahol 2:6 cyperskému Arisu Limassol.
Gólmi Gurama Kašiu a Tigrana Barseghjana v samotnom závere však dokázal stav otočiť. Druhý menovaný sa trafil v 94. minúte. Weiss o ňom pred pár dňami povedal, že je najlepším hráčom celej súťaže.
„Nebyť toho momentu, možno by som tu už nesedel. Slovan by bol možno iný, život by bol iný, veľa vecí by bolo iných,“ skonštatoval 59-ročný tréner.
Jeho zverenci odvtedy za osemnásť kôl stratili len päť bodov, aj preto bol ich náskok na čele tabuľky šesť kôl pred koncom až osemnásťbodový. Ako po sobotňajšom povedal Vladimír Weiss ml, jeho otec si duel Slovana s Dunajskou Stredou mohol užiť s vyloženými nohami. Napriek tomu...
„Od prvej minúty som ho počúval, a to už v podstate bolo rozhodnuté. Je človek, ktorý všetko robí na sto percent. Vždy sa usiluje napredovať, niečo zlepšovať, pomáhať nám. Niekedy nerozumiem, že má v sebe toľko emócií. Nechápem to. Ale zakaždým to myslí dobre a úprimne,“ hovoril o otcovi-trénerovi Weiss junior.
Ešte raz si pozrite najdôležitejšie momenty šlágra medzi Slovanom a Dunajskou Stredou:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
