Člen Ústredného krízového štábu v rozhovore priblížil aj to, aké scenáre nás čakajú pri očkovaní.
O pár týždňov čaká Slovensko veľké uvoľňovanie protipandemických opatrení a nasledovať bude priaznivé letné obdobie. Myslí si to profesor Vladimír Krčméry, ktorý je členom Ústredného krízového štábu. V rozhovore priblížil, že koniec pandémie to však ešte neznamená. Po teplých mesiacoch totiž očakáva ešte dve epidémie, ktoré zasiahnu svet i Slovensko. „Veľká globalizácia, cestovanie, spomínané exotické jedlá a nízka zaočkovanosť sú, žiaľ, garantom ďalších vĺn,“ tvrdí.
V rozhovore sa dozviete aj:
Kedy prídu ďalšie vlny koronavírusu
Prečo by sme nemali zabúdať na kritické chvíle pandémie
Či je dovolenka na Slovensku stále bezpečná
Čo ešte môže ľudí motivovať na očkovanie
Je omikron poslednou silnou vlnou tejto pandémie, ktorá výrazne ovplyvňuje celý svet?
Odhadujem, že čo sa týka koronavírusu, ešte prídu dve takéto epidémie, a to v priebehu septembra a októbra. Dôvodom je, že na svete je veľa oblastí a štátov, ktoré sú doslova liahňou pre nové varianty. Tie vznikajú v oblastiach subtropického pásma, na miestach, kde nie je buď žiadne alebo nízke očkovanie. Kritické sú aj oblasti s vysokou hustotou obyvateľov.
Takto sa rozšíril pôvodný wuchanský variant z Číny, delta z Indie cez Veľkú Britániu až sem. Omikron zasa prišiel z Južnej Afriky, teda oblasti, kde je najvyššia HIV pozitivita a populácii chýba imunita.
Toto sú faktory, ktoré koronavírusu neprajú. Ak nedosiahneme zaočkovanosť aj na týchto miestach a na celom svete nebude aspoň 70 až 80-percentná, musíme počítať s tým, že budú vznikať ďalšie varianty.
Takže aj na Slovensku očakávate ešte dve jesenné vlny s podobnou silou, a teda aj mierou opatrení.
Áno, toto očakávam. Koronavírus však nie je to jediné, čo ohrozuje ľudí. Do budúcna musíme počítať s tým, že budú prichádzať aj vlny iných vírusových ochorení. Rátam so zoonotickou chrípkou, ktorá má pôvod u zvierat, tak ako sme pred rokmi mali prasaciu alebo vtáčiu chrípku. Globalizácia je veľká, hustota populácie tiež. Svoju rolu hrá aj fakt, že ľudia začali do svojho potravinového reťazca zaraďovať také potraviny, ktoré predtým nezaraďovali. Či už z extravagancie alebo z veľkej biedy a chudoby. Všetky tieto zvieratá sú zdrojom prenosu vírusu na ľudí.
Niektoré krajiny už rušia opatrenia, hoci omikron sa ešte stále veľmi rýchlo šíri. Ich zdravotnícky systém však nie je preťažený, majú dobrú zaočkovanosť, a tak stavili na „život spred pandémie“. Ako vnímate tento prístup? Je to risk?
Samozrejme, je to riskantné. Spoločnosť je však po dvoch rokoch v takom štádiu, že škody z duševného zdravia, izolácie a hospodárskej likvidácie začínajú byť veľmi veľké. Kolaps hospodárstva totiž súvisí s následným kolapsom zdravotníctva. Tieto problémy prevýšili riziko z infekcie. Osobne som zástancom rovnováhy a uvoľňovania určitým tempom. Príliš veľké otváranie, rýchle a nárazové, môže znamenať, že sa predsa len preťaží nemocničná sieť. Ak sa uvoľňovanie bude diať na viackrát, preťaží sa zasa ambulantná sieť. Tancujeme teda na tenkom ľade, no snažíme sa ľuďom dožičiť viac slobody. Najmä pre to, aby si mohli zreštaurovať aj svoje duševné zdravie. Pritom musíme myslieť na to, ako nevystaviť zraniteľných novým variantom. Pretože je potrebné pripomenúť, že ani omikron nie je bezvýznamná choroba.
Počas pandémie ste neraz upozorňovali na to, že je dôležité chrániť hranice a dôkladne kontrolovať v prvom rade tých, ktorí prichádzajú na Slovensko. Takéto pravidlá stále platia aj v krajinách, ktoré už dali opatrenia bokom. Mali by sme sa toho držať aj my?
Ohniská môžu „prepuknúť“ kdekoľvek na svete. Či sa rozšíria, závisí vo veľmi veľkej miere práve od leteckej dopravy. Každý rok sú vo vzduchu dve miliardy ľudí. Spomínam si na obdobie, keď bola epidémia SARS v Hongkongu. Jedna cestujúca zaniesla infekciu v lietadle do Hongkongu. Hospitalizovali ju, prežila, no na oddelení zomrelo asi 15 zdravotných sestier a traja či štyria lekári. Po tomto incidente boli obmedzenia také tvrdé, že keď som sedel v lietadle do Kanady, museli nás odkloniť na náhradné letisko počas pristávacieho manévru. Takýto tvrdý prístup, žiaľ, zatiaľ v Európe nemáme. Budeme si to musieť pokojne a bez emócií naplánovať a premyslieť, ako zabrániť zaneseným variantom.
Po dvoch rokoch vidíme, že letiská sú naozaj veľmi problematické. Hovorili sme to už začiatkom pandémie a vyzeralo to, že niečo predpovedáme. Ale keď sledujete epidémie dlho, nie je to predpovedanie, už vidíte, ako fungujú. Ak to postrážime, vieme zabrániť vírusu prísť z najľudnatejších častí sveta ako Čína, India, Európska únia či východné pobrežie USA, Kanada a Brazília. Dá sa to, no musíme sa na to dobre pripraviť.
Čo by pomohlo najviac?
Slovensko to zvládlo v prvej vlne, a preto sme mali takú dobrú situáciu. Predchádzajúca aj súčasná vláda dbali na to, že sme mali nielen strážené hranice, ale aj povinnú štátnu karanténu. Tá bola neskôr aj vo Veľkej Británii počas delty. Niekedy je to jediná prevencia, najmä ak nie sú k dispozícii ani vakcíny, ani lieky. A keď to zvládneme, nemusíme mať strach. A to nemyslím pred omikronom, deltou a vôbec koronavírusom, ale pred akoukoľvek epidémiou.
Dovolenky doma na Slovensku sú teda stále najbezpečnejšou voľbou?
Áno, o tom nie je žiadna diskusia. Aj keď je to nepríjemné, všade kde sú prísnejšie opatrenia, je to bezpečnejšie. Máme nižšiu mortalitu ako mnohé okolité krajiny. Naši západní susedia museli zaviesť brutálny lockdown a po ňom povinné očkovanie. Slovensko išlo cestou miernejších, no dlhších opatrení. Ale efekt v oboch prípadoch bol dobrý, zastavilo sa plnenie nemocníc. Ostatné dve letá boli neporovnateľne bezpečnejšie, nič sa na tom nemení ani teraz.
Prejdime na tému očkovania. Na Slovensku postupne zatvárajú veľkokapacitné očkovacie centrá, záujem o vakcínu je nízky. Okrem toho sa čoraz hlasnejšie hovorí o veľkom uvoľňovaní. Čo by malo ľudí motivovať, aby sa rozhodli pre prvú dávku aj v tomto období?
Po prvé ich môže zaujať nová proteínová vakcína, bez genetickej technológie, ktorá príde na Slovensko o dva týždne. Dotknúť sa to môže troch skupín. Po prvé ide o ľudí, ktorí mali ťažké alebo vážne vedľajšie reakcie po prvej dávke.
Osloviť môže aj tých, ktorí majú výhradu vo svedomí. Títo ľudia nechcú mať nič dočinenia a ani len tieň podozrenia, že vakcína môže byť z buniek nenarodených detí. Pápež aj cirkev to síce vylúčili, no napriek tomu odhadujem, že tieto skupiny tvoria päť až desať percent obyvateľstva všeobecne v Európskej únii.
Ďalej máme ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že sú to geneticky modifikované vakcíny, ktoré môžu ľudí modifikovať. Snažím sa im to vysvetliť na príklade, že ak jem hovädzinu 60 rokov, tak kontaktom so zvieracou DNA mi nerastú rohy ani nemám chvost.
Rozbehne sa opäť aj očkovanie detí a ich rodičov, ktorá sa pri zhoršujúcej sa situácii rozhodnú dať zaočkovať seba i svojich potomkov. Pri motivácii na očkovanie je dôležitá aj atmosféra v spoločnosti.
Aká je momentálne u nás?
Ak je choroba vykreslená ako nevinná, ľudia sami prestávajú dodržiavať opatrenia. To sa deje u nás. Niektorí majú pocit, že zomiera málo ľudí. Je pravdou, že máme 10 až 20 obetí denne a bývalo ich 100 až 200. No je potrebné pozrieť sa na ostatné krajiny a napríklad prvú vlnu.
Vtedy u nás podľahlo COVID-u minimum ľudí, v Taliansku ich bolo obrovské množstvo. Pokiaľ bude atmosféra taká, že sa nič nedeje, ľudia sa, samozrejme, nebudú chcieť očkovať. Žiaľ, tým neovplyvnia len situáciu u nás, ale celosvetovo. Epidémie sa skončia vtedy, keď bude úroveň očkovania vysoká. Ako príklad tu máme tetanus s 95 percentami zaočkovanosti či detskú obrnu, kde je zaočkovaný celý svet s výnimkou možno dvoch štátov. Toto je definitívny kľúč.
Pokiaľ táto atmosféra narazí na sčítaných a uvedomelých ľudí, ktorí majú dobrú pamäť, pôjde to priaznivo. Nebezpečná je krátka pamäť. Ak ľudia zabudnú, čo sa dialo a aké zábery videli zo zahraničia, kde na COVID zomreli státisíce pacientov, bude to zlé.
Koľko dávok vakcín proti koronavírusu ešte budeme potrebovať?
Na to zatiaľ odpoveď nemáme. Pri očkovaním existujú tri scenáre. Prvým je tzv. chrípkový, teda každý rok jedna dávka. Druhým sú sprejové vakcíny, ktorých by sa ľudia nebáli ani dvakrát do roka. Tretím scenárom vakcína, ktorej účinnosť presahuje jeden rok, možno aj dlhšie. Štyri firmy majú v predklinickom a jedna v klinickom skúšaní vakcínu, ktorá ročnú účinnosť presahuje. Na definitívnu odpoveď budeme potrebovať polrok až rok. Prax nás učí, že na začiatku sa aj ostatné vakcíny podávali viackrát. Postupom času technológia a farmaceutický priemysel priniesli látky, ktoré stačí dávať tri či štyrikrát. A priniesli aj také, ktoré stačí podať raz za život.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
