Vedci analyzovali nahlásené vedľajšie účinky u dvoch skupín ľudí.
Ak ste už niekedy počuli slová o tom, že myseľ do veľkej miery ovplyvňuje telo, vedzte, že je na tom kus pravdy. Hovorí o tom analýza vedcov z bostonskej nemocnice Beth Israel Deaconess Medical Center. Píše The Guardian.
Tí analyzovali nahlásené vedľajšie príznaky po vakcíne proti covidu u dvoch skupín – a síce u ľudí, ktorí boli skutočne zaočkovaní a osoby s placebom. Výsledky zverejnili v časopise JAMA Network Open.
Placebo efekt je označenie pre prípad, kedy človek pociťuje zlepšenie fyzického alebo duševného zdravia po užití liečby bez reálneho prínosu, napríklad po podaní injekčnej striekačky plne neškodného fyziologického roztoku.
Opakom je tzv. „nocebo” efekt. Ten sa prejavuje, keď ľudia očakávajú, že liečba ich zdravotný stav zhorší, čo sa v dôsledku ich presvedčení aj naozaj stane.
Celkovo vedci analyzovali 12 klinických štúdií, ktoré súhrnne obsahovali 22 578 ľudí s placebom a 22 802 ľudí s očkovacou látkou.
Asi 46 percent naočkovaných hlásilo po prvej dávke takzvané „systémové” vedľajšie účinky a 66,7 percenta „lokálne” vedľajšie účinky, najčastejšie bolesť okolo miesta vpichu.
U skupiny s placebom sa systémové príznaky objavili tiež, konkrétne u 35,2 percenta z nich, lokálne problémy u 16,2 percenta účastníkov.
Keď sa výskumníci zamerali na prejav vedľajších účinkov po druhej dávke, zistili, že v skupine očkovaných osôb sa vyskytli bolesti hlavy alebo iné príznaky takmer dvakrát častejšie než v skupine s placebom, a to v 61,4 percenta prípadov oproti 31,8 percentám.
Ešte väčší rozdiel bol u lokálnych reakcií, ktoré sa objavovali u 72,8 percenta očkovaných, oproti 11,8 percentám prípadov u ľudí s placebom.
Vzhľadom na to, že vieme, že u skupiny s placebom si vedľajšie účinky „vsugerovali” všetci účastníci, možno si prepočítať, aký je podiel týchto ľudí v skupine očkovaných.
Očakávania vedľajších účinkov teda podľa vedcov spôsobili 76 percent nežiaducich reakcií systémového typu po prvej dávke a rovnakým výpočtom aj takmer 52 percent po druhej dávke. V prípade lokálnych problémov šlo o 24,3 percenta, respektíve 16,2 percenta.
Hoci skúsenosť s covidom ukazuje, že informácie o vedľajších účinkoch môžu spôsobiť, že ľudia budú bežné starosti nesprávne prisudzovať vakcíne alebo budú prehnane analyzovať svoj zdravotný stav, jeden z autorov štúdie Ted Kaptchuk sa zasadzuje o to, aby lekári pred svojimi pacientami nič neutajovali.
„Väčšina vedcov tvrdí, že by sa pacientom malo hovoriť menej informácií o vedľajších účinkoch, aby sa toľko nestrachovali. Myslím, že to je zlé. Byť úprimný je tá správna cesta,“ vysvetlil Kaptchuk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
