Šitie rúšok sa pre našu exkolegyňu stalo hobby, nosia ho ľudia po celom svete.
Je to rok, čo na Slovensku prepukla pandémia koronavírusu. Počty nových chorých, hospitalizovaných i úmrtí sa nedarí zastaviť napriek prijatým opatreniam. Situácia ľudí nesužuje len po zdravotnej stránke, ale aj po ekonomickej. Zatvorené sú obchody, drobní živnostníci poskytujúci služby, nemôžu pracovať a prevádzky sa snažia zachraňovať z úspor.
Priniesli sme vám príbehy štyroch žien, ktoré sa samy rozhodli bojovať s krízou spojenou s koronavírusom. Ale život nepíše len smutné veci. Prečítajte si príbehy ľudí, ktorých súčasná doba posunula v podnikaní dopredu.
Prvým je šéfkuchár Vladimír Morochovič, ktorého poznajú diváci TV Markíza i naši čitatelia z Telerána. Druhou je bývalá kolegyňa Henrieta Hajtová, ktorá bola reportérka v Televíznych novinách. Spoločne s mamou a sestrou rozbehli biznis s nádhernými rúškami, ktoré nosia ľudia po celom svete.
Morochovič: Po pandémii si otvorím prvú vlastnú reštauráciu
Vlado Morochovič je živnostník a celý život pracuje v gastronómii. Aj jeho zasiahla kríza naplno, tak ako ostatných ľudí pracujúcich v gastrosektore.
„Ticho, ale v dobrom, som závidel kamarátom, ktorí pracovali v Rakúsku. Preplácali im 100 percent mzdy od prvého dňa zatvorenia reštaurácií. Na Slovensku podpora prišla, no nie v takom rozsahu a tak rýchlo ako v susednom Rakúsku," konštatoval pre tvnoviny.sk Morochovič.
Pred zatvorením prevádzok v gastrosektore bol šéfkuchár v Britskej medzinárodnej škole v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Po zatvorení v 1. vlne využil možnosť a bol mesiac na PN-ke, pretože mali v škole pozitívne prípady na COVID-19. Poctivo si celý život platí odvody, a tak dostal preplatenú covidovú práceneschopnosť. Vedel však, že z toho šesťčlennú rodinu neuživí.
„Musel som si pomôcť, ako viem. Po skončení PN-ky som sa nechcel zmieriť s myšlienkou ležania na gauči a bezduchého prepínania televíznych programov. Varil som doma rodine. Keďže mám štyri deti, tak bolo komu. Potom prišiel pozitívny zlom. Kolega z jazdeckého areálu, kde chodí dcérka skákať parkour, mi navrhol, aby som začal pre nich variť. Ponúkli sme obedy aj susedom. Susedia susedom, kamaráti kamarátom a kamarátkam, známi zase ďalej. Išlo to samo. Až som sa dostal do bodu, kedy som veľké množstvo obedov doma nezvládal pripraviť," priznáva.
A teraz je známy šéfkuchár v štádiu rozbehnutia profesionálnej kuchyne. Dokonca si chce po pandémii, spoločne s manželkou, otvoriť si prvú vlastnú reštauráciu.
„Celý život som sa tomu akosi bránil, pretože byť majiteľom reštaurácie je rehoľa. Paradoxne, zlé časy ma do nej dotlačili. Ako sa mi bude dariť, bude zase záležať tak, ako doteraz, na dobrých ľuďoch, ktorí sú v mojom okolí a rodine, ktorá má vo všetkom podporuje," zdôraznil Morochovič.
Hoci bude mať jeho príbeh po uvoľnení opatrení pre gastrosektor šťastný koniec, upozornil na jednu vec. „V tejto dobe je zarážajúce, ako je systém v rámci fungovania nastavený. Reštaurácie a ďalšie podniky sú stále zatvorené, ale banky, od začiatku pandémie, otvorené. Je nespravodlivé, že odklady úverov a splátok neakceptujú. Kde je nejaká priama úmera a pomoc ľuďom, ktorí naozaj nemajú z čoho platiť. Pýtam sa za ostatných živnostníkov, ktorí nemajú prácu. Musím priznať, že moja banka mi pri čerpaní a splácaní úveru vyšla v ústrety," dodáva.
Hajtová: Šitie rúšok je hobby, prvým vzorom bol suvenír z Japonska
Henrietu Hajtovú ste mohli pred časom vidieť v reportážach v Televíznych novinách, potom po boku, dnes už bývalého prezidenta, Andreja Kisku. Po skončení práce v paláci pomáhala v kampani jednej politickej strane v minuloročných voľbách, ale po nich prišla o prácu a začala sa pandémia spojená s koronavírusom.
„Rúška ešte nikto nemal. Navrhla som mame, aby nejaké ušila. Ako vzor poslúžilo rúško, ktoré som si doniesla ako suvenír z Japonska. Čudovala som sa, prečo to tam všetci nosia a kúpila som si ho ako kuriozitu. Bolo to pred desiatimi rokmi. Kto by vtedy povedal, že sa jedného dňa stanú každodennou súčasťou aj života Európanov?" začala svoje rozprávanie o úspešnom biznise s rúškami.
Pani Jolana Hajtová, ako ju opísala dcéra, šije odjakživa. Najskôr prešívala dedkove staré košele na šaty, potom farbila rôzne látky a šila z nich teplákové súpravy. Dcéram Henriete a Janke ušila aj šaty na stužkovú či promócie.
„Keď som bola letuška v Dubaji, zásobovala som ju látkami z celého sveta. Po tom, ako som prestala lietať, v tom pokračovala sestra Janka. Začínali sme pestrofarebnými hodvábnymi tunikami, pokračovali šatami, kabátmi, postupne sme vybudovali vlastnú značku," zaspomínala si Henrieta.
Látok mali veľa a mama popustila uzdu fantázii a našila rôzne kolekcie. Henrieta odfotila ich výrobky a uverejnila ich na sociálnej sieti. Zrazu sa spustila sa lavína záujemkýň.
„Keď sme začínali s rúškami, nikto ich vtedy ešte neponúkal. Záujem neutíchol ani po tom, čo ich začali šiť všetci. Založili sme si vlastnú stránku a začali ich ponúkať vo veľkom," povedala naša bývalá kolegyňa.
Šitím rúšok sa však Henrieta neživí, dnes už má prácu a pomoc mame berie ako hobby, rovnako ako aj jej sestra. „Aj Janka už začala s výrobou rúšok. Je odvážnejšia, vyhrala sa s krajkami, látkami. Všimli si ju dodávatelia dubajských módnych salónov a naše rúška tak expandovali do sveta," poznamenala.
Na záver dodala, že počas krízy s covidom-19 nepožiadali o finančnú pomoc. „Mama, sestra i ja máme zamestnanie, šitie rúšok berieme ako hobby. Sme rady, že sa páčia a je stále o ne záujem," dodala na záver.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
