O „víťazovi" sa zrejme rozhodne, až keď odznie druhá vlna.
Švédska cesta. Diskutovaná, akceptovaná, ale aj kritizovaná. Desaťmiliónová krajina zo severu Európy sa postavila proti prúdu a v boji proti COVID-19 si zvolila vlastnú stratégiu. Kým na jar ostatné štáty vypínali svoje ekonomiky a zostali otvorené len potraviny a lekárne, Švédi zvolili jemnejšiu formu a ľuďom len odporúčali, ako sa majú správať.
V prvej vlne to veľký úspech neslávilo. Vo Švédsku sa nakazilo takmer 90-tisíc ľudí, z toho zomrelo viac ako 5800 pacientov. Naproti tomu ich severskí priatelia, ktorí sú o polovicu menší - Fínsko, Nórsko, Dánsko - zaznamenali pri uzatvorenej spoločnosti „len" približne 10-tisíc infikovaných a počet úmrtí sa pohyboval od 300 do 600 ľudí.
Navyše v čase (začiatok mája), kedy ostatné štáty začali pociťovať výraznejší pokles nakazených, Švédi ešte koncom júna hlásili za deň aj 1600 nových prípadov. Pre porovnanie, spomínané okolité krajiny ich mali len pár desiatok a rovnako veľké Česko zaznamenalo v priemere sto infikovaných za deň. V tomto duchu sa niesla aj prvá polovica leta.
Karta sa začala obracať až v auguste
V auguste sa začala karta obracať, a kým v mnohých krajinách Európy krivka začala rásť, v škandinávskej krajine začala klesať. Počty denných prírastkov sa tak v priemere medzi Švédskom a vyššie spomínanými krajinami vyrovnali.
Úplný zlom nastal v septembri. Po „prehýrenom" lete sa dostavil výsledok. Druhá vlna naplno udrela a počty pacientov s COVID-19 začali v mnohých krajinách Európy prudko rásť. Vo Švédsku sa však tento stúpajúci trend prvé septembrové týždne neprejavil a na adresu severanov prichádzali chvály.
Koncom mesiaca však situácia už nemusí byť taká ružová, ako sa zdalo. Malú výstrahu už dávajú aj miestni odborníci. Za tretí septembrový týždeň totiž v krajine zaznamenali cez 2100 nových prípadov, pričom týždeň predtým to bolo 1600 a ešte týždeň predtým niečo cez 1300.
V Štokholme už zvažujú prísnejšie opatrenia
Práve preto aj v „uvoľnenom" Švédsku zvažujú zaviesť prísnejšie opatrenia a to najmä v hlavnom meste Štokholm, kde pribúda najviac nakazených. O aké presne pôjde, majú oznámiť do niekoľkých dní.
„Klesajúci trend sa zlomil. Môžeme len dúfať, že ide o odchýlku a že sa šírenie začne opäť spomaľovať. Ale to predovšetkým záleží na tom, ako sa ľudia budú riadiť predpísanými nariadeniami," citovala ČT24 šéfa štokholmských zdravotných služieb Bjorna Erikssona.
Okrem zdravotníckych štatistík môžu veľa napovedať aj ekonomické dáta. Úspešnosť jedného alebo druhého prístupu bude možné vyhodnotiť až na začiatku ďalšieho roka. No čiastkové údaje Eurostatu za druhý štvrťrok hovoria nasledovné. Dánsko pokles HDP o 8,1 percenta, Fínsko o 6,4 percenta, Nórsko o 4,7 percenta a Švédsko o 7,3 percenta.
Summa summarum. Švédsko malo v prvej vlne niekoľkonásobne viac infikovaných a mŕtvych ako s ním porovnateľné krajiny. Kým v máji ostatné krajiny Európy hlásili výrazný úbytok chorých, Švédi ich mali ešte koncom júna mnohonásobne viac. Navyše, na rovnakú úroveň ostatných sa v počte denných prírastkov dostali až začiatkom augusta.
V druhej vlne ostatným krajinám čísla rastú, Švédsko stagnuje, aj keď tu sa začínajú prejavovať obavy z rastu. Na záver treba dodať, že druhá vlna je len na začiatku a kľúčový z tohto pohľadu bude „chrípkový" október a november.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
