Švédsko sa vybralo cestou premorovania obyvateľstva.
Zatiaľ čo európske krajiny postupne uvoľňujú karanténne opatrenia, Švédsko počas posledných týždňov zaznamenalo najvyšší počet úmrtí na COVID-19 na milión obyvateľov. Susedné krajiny preto odmietajú otvoriť spoločné hranice. Vynára sa tak otázka, či švédsky experiment, ktorý spočíva v najliberálnejšom prístupe k pandémii v Európe, bol dobrý nápad.
Vo Švédsku počas minulého týždňa zomrelo na koronavírus každý deň v prepočte šesť ľudí na milión obyvateľov. Ide o najvyššie číslo spomedzi všetkých krajín sveta. Predbehlo tak Belgicko (4,287) aj Veľkú Britániu (5,5). Ide však o čísla za posledný týždeň.
Podľa priemeru od začiatku pandémie na tom Švédsko nie až tak zle. Oveľa dramatickejšie je však porovnanie so susednými krajinami, ktoré majú oveľa nižšie čísla. Nórsko, Dánsko a Island dokázali situáciu stabilizovať, ale situácie vo Švédsku je alarmujúca. Epidémia síce ustupuje aj tam, oproti susedom čísla neklesajú tak rýchlo.
Švédsko sa vybralo cestou premorovania obyvateľstva
Švédsky experiment sleduje celý svet. Stúpenci čo najmenšieho zasahovania štátu a rýchleho uvoľňovania opatrení ho dávajú za vzor. Mnohí epidemiológovia však takýto prístup označujú za nebezpečný experiment na ľuďoch. Švédsko sa totiž vybralo cestou premorovania obyvateľstva. Testovanie v Štokholme nedávno ukázalo, že protilátky proti koronavírusu má iba 7,3 percenta obyvateľstva.
Cieľom je spomaliť šírenie vírusu tak, aby zdravotníctvo zvládlo nápor pacientov a spoločnosť postupne získala kolektívnu imunitu. Prípadná druhá vlna pandémie by krajinu zasiahla menej ako iné štáty, ktoré zaviedli prísne karanténne opatrenia.
Vo Švédsku nechali počas pandémie otvorené základné aj stredné školy, fungovali aj reštaurácie, bary, kiná či fitnescentrá. Seniorom nad 70 rokov však odporučili, aby obmedzili sociálne kontakty. Úrady sa spoliehali na tradičnú disciplinovanosť obyvateľstva. Väčšina opatrení bola vo forme odporúčaní. Vyslovene zakázané boli iba návštevy v domovoch pre seniorov a zhromaždenia nad 50 ľudí.
"Naozaj si nie som istý, že sme toho mohli urobiť viac," vyhlásil epidemiológ vo víkendovom interview pre Švédsky rozhlas. Predsa však uznal, že krajina skončila v "hroznej situácii, ktorá zdôraznila slabé stránky v starostlivosti o našich seniorov".
Epidemiológ uviedol, že opatrovateľské domovy najprv nerešpektovali základné hygienické pravidlá, ktoré mohli zastaviť šírenie ochorenia COVID-19, ale dodal, že situácia sa odvtedy zlepšila.
Pandémia zvýraznila aj ďalší problém v sociálnej starostlivosti
Švédske zdravotníctvo síce patrí medzi najkvalitnejšie na svete, zariadenia pre seniorov však trpeli nedostatkom zdravotníckych pomôcok aj personálu. Niektorí zamestnanci tvrdia, že podľa predpisov nesmeli posielať seniorov do nemocníc, alebo im bez dovolenia lekára poskytnúť kyslík.
„Hovorili nám, že by sme nikoho nemali posielať do nemocnice. Ani keby išlo o človeka vo veku 65 rokov, ktorý pred sebou ešte má dosť rokov života," uviedla pre BBC zdravotná sestra Latifa Löfvenbergová z mesta Gävle.
Pandémia vo Švédsku zvýraznila aj ďalší problém v sociálnej starostlivosti. Drvivá väčšina sociálnych pracovníkov sú imigranti, ktorí často neovládajú dobre švédčinu. Práve medzi imigrantmi sa vírus šíril rýchlejšie ako medzi ostatnými skupinami obyvateľstva. Často totiž žijú v mnohopočetných rodinách na jednom mieste a nie vždy správne pochopia nariadenia a odporúčania vlády.
Ekonomika prepadu neunikne
Už dnes je jasné, že Švédsko sa podobne ako zvyšok sveta nevyhne ekonomickej kríze. Centrálna banka čaká prepad ekonomiky medzi 7 až 10 percentami a nárast nezamestnanosti zo 7 na 10 percent obyvateľstva.
Krčmy a kaderníctva boli síce otvorené, to však nevykompenzuje obrovské straty vo fabrikách Volvo či Scania, ktoré patria medzi významných exportérov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
