Nemocnice sú už na pokraji kolapsu a odmietajú prijímať nových pacientov.
V Brazílii sa v pondelok skončil trojdňový národný smútok za obeťami pandémie nového koronavírusu. Práve táto krajina je v rámci Južnej Ameriky týmto ochorením postihnutá najviac.
S celkovým počtom viac ako 162-tisíc prípadov (údaj k pondelkovému poludniu) jej celosvetovo patrí siedma priečka, s viac ako 11-tisíc obeťami je šiesta.
Nevýhodou oproti najviac zasiahnutým štátom ako USA, Španielsko, Veľká Británia, Taliansko či Francúzsko je fakt, že v krajine preslávenej sambou nákaza ešte len naberá na intenzite.
AKO SA VYVÍJA KORONAVÍRUS VO SVETE? AKTUÁLNE ČÍSLA NÁJDETE TU
Pri pohľade na podrobné dáta zistíme, že prvým kľúčovým dátumom bol 25. apríl. Dovtedy sa denný počet novonakazených pohyboval na úrovni zhruba 3500, v tento deň však dosiahol 6200. Ďalší zásadný medzník nastal 6. mája, kedy evidovali doteraz rekordných 11 896 nových prípadov.
Že sa situácia začína vymykať spod kontroly, bolo asi každému jasné o dva dni neskôr, keď za 24 hodín tu zomrelo 804 ľudí.
Bol to svojrázny prezident Jairo Bolsonaro, ktorý na konci marca prirovnal toto ochorenie k „menšej chrípke". Podľa neho „Brazílčania nemôžu chytiť nič. Majú v tele protilátky, ktoré zabránia šíreniu," nechal sa počuť. Doteraz je presvedčený, že 210-miliónová populácia má to najhoršie už za sebou.
Rovnaký názor však nezdieľa tamojší minister zdravotníctva Nelson Taich ani jeho predchodca Luiz Mandetta. Taich volá po tom, aby sa v najviac zasiahnutých regiónoch sprísnili opatrenia, Mandetta varuje, že najhoršie ešte len príde. „Očakávam, že najkritickejšími zrejme budú máj a jún," povedal.
Hoci guvernéri niektorých brazílskych štátov zaviedli prísne opatrenia na obmedzenie pohybu verejnosti, vláda odmietla reštrikcie verejného života vzhľadom na ich dôsledky pre ekonomiku a vyzýva na rýchly návrat k normálnemu stavu.
„Z pohľadu toho, čo teraz vidíme, bolo úsilie vyrovnať krivku počtu prípadov prostredníctvom karantény a sociálnej izolácie neúčinné a prakticky zbytočné. Vedľajším následkom tohto všetkého bude nezamestnanosť," vyhlásil Bolsonaro.
Ten medzitým stihol jazdu na vodnom skútri a osobne sa zúčastnil na dvoch protestoch proti „lockdownu" krajiny, kde si bez ochrany tváre podával ruku s ľuďmi. Dokonca mal v pláne usporiadať v prezidentskom paláci veľkolepú grilovačku, na ktorú chcel pôvodne pozvať 30 osôb.
Guvernér Sao Paula, najviac zasiahnutej oblasti, to označil za pohŕdanie demokracie. Dodal, že Bolsonaro takto nabáda ľudí k tomu, aby nedodržiavali odporúčania odborníkov.
Svoj podiel na súčasnom stave môže mať aj zlá úroveň zdravotníctva. Tomuto tvrdeniu nahrávajú čísla z mesta Manaus na severe krajiny.
V apríli tam pochovali 2 435 osôb, pred rokom to za rovnaký mesiac bolo 871. Objavili sa aj zábery z tamojšieho cintorína, kde bagre kopú masové hroby pre obete COVID-19.
Obavy zo situácie v Brazílii má aj paraguajský prezident Mário Benítez. Ten už nariadil na 400-kilometrovú hranicu s Brazíliou nasadiť armádu. „Brazília je dnes možno miestom s najrýchlejším šírením koronavírusu na svete," vyhlásil.
Kto je za toto zodpovedný? Britský zdravotnícky časopis The Lancet to pripisuje Bolsonarovi pre ignorovanie situácie a vytváranie napätia.
The Lancet spomenul aj výzvy, ktorým krajina musí čeliť. Jednou z nich sú pôvodné brazílske kmene, kde sa už potvrdila aj jedna obeť koronavírusu.
Je ňou len 15-ročný chlapec z kmeňa Janomamov, ktorý žije v amazonskom dažďovom pralese na hraniciach Brazílie a Venezuely. V Brazílii žije podľa odhadov 800-tisíc indiánskych domorodcov z viac než 300 etnických skupín.
Domorodí obyvatelia amazonského dažďového pralesa sú obzvlášť zraniteľní voči importovaným chorobám, pretože sú historicky izolovaní od patogénov, na ktoré si väčšina sveta vyvinula imunitu.
Druhým problémom je fakt, že až okolo 13 miliónov Brazílčanov žije v chudobných štvrtiach zvaných „favelas", kde je takmer nemožné dodržiavať hygienické opatrenia a vzájomné sa dištancovanie.
Kým v Číne, pôvodnom epicentre nákazy, či vo viacerých európskych krajinách sa situácia pomaly dostáva do normálu, zdá sa, že v najľudnatejšej krajine Južnej Ameriky to ešte vyzerá na poriadne dlhý boj, ktorý môže mať vážnejšie následky, ako tomu bolo v Číne či v prvých ohniskách nákazy v Európe.
Pomôžte zmierniť následky pandémie koronavírusu tým, ktorí to potrebujú. Prispieť môžete prostredníctvom Nadácie Markíza.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
