Róbert Rybníček je dušou i telom spätý s trenčianskym futbalom.
Patrí už medzi neoddeliteľné súčasti futbalu v Trenčíne. Podieľal sa ako na jeho zmŕtvychvstaní, tak aj nastolení koncepcie, akú môže závidieť hociktorý klub nielen na Slovensku.
Generálny manažér Róbert Rybníček sa angažuje v klube pod Čákovým hradom už viac ako dve desaťročia, a tak azda niet fundovanejšej osoby, ktorá by nám o dlhoročnom projekte povedala viac.
Ročník 2020/2021 je za nami. Ako sa naň s odstupom času pozeráte?
Stále si myslím, že čo sa týka kvality kádra a berúc do úvahy hráčov na daných pozíciách, v porovnaní s hráčmi v iných kluboch, zaostal za očakávaniami. Na druhej strane, nie úplne sa nám podarilo nájsť trénera, ktorý by to dokázal zosúladiť. Do budúcnosti si však z toho berieme to dobré a to, čo bolo zlé, si už viac nemôžeme pripustiť.
Klub sa síce dostal do skupiny o titul, v nej však už veľa vody nenamútil. Dalo sa z toho vyťažiť ešte viac?
Som presvedčený o tom, že dalo. Mali sme na to dostatok individuálnej kvality, žiaľ, tímovej už nie. To nám bránilo posunúť sa. Našťastie sme sa prebojovali do tej vrchnej šestky, keďže sme boli veľmi na hrane. Ak by sme v takomto nastavení hrali na jar súťaž o zotrvanie, bolo by to veľmi náročné. Chvalabohu za to, že sme skončili šiesti.
Najlepším strelcom tímu sa s 12 gólmi stal Hamza Čatakovič, napriek tomu v klube skončil. V tíme tiež nebudú pokračovať trebárs aj najvyťažovanejší hráč Achraf El Mahdioui či dlhoročný gólman Igor Šemrinec. Prečo ste sa rozhodli nepredĺžiť im zmluvy?
Hoci mali veľmi vysokú individuálnu kvalitu, neprejavovali mentálne nastavenie hrať za klub, pobiť sa, dokázať ešte viac. Niečo nám spoločne nesadlo, a tak sme sa rozhodli viac tú agóniu nenaťahovať. Dnes som už rád, že sme to ukončili. Myslím si totiž, že je tu ďaleko väčší potenciál a hlad presadiť sa v tomto klube aj od chalanov, ktorí možno nemajú kvalitu ako spomenutí hráči.
Má už klub náhradu za celkovo osmičku hráčov, ktorá klub opustila?
Myslím si, že sme ich tu už mali, len nedostali toľko šancí. Hľadáme však ešte dve-tri riešenia, kde by sme tím chceli doplniť, jednak skúsenými hráčmi, ale aj mladíkmi. Keď sa nám toto podarí vyriešiť, domnievam sa, že ten tím bude mať na slovenské pomery veľmi slušnú kvalitu. Momentálne je už možno 85 percent mužstva jasne nastavených.
Z toho čo, hovoríte, vyplýva, že odchodov bude podstatne viac ako posíl.
Určite. Už počas covidového obdobia sme tu mali dostatok hráčov, aby sme v prípade výpadku v dôsledku tohto ochorenia zasanovali kvalitu.
Môžete nám prezradiť viac?
Pripravujeme mix hráčov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Máte už nastavené ciele do ďalšieho ročníka?
Nakoľko sme sa vrátili domov, chceme byť lepší, aktívnejší, viditeľnejší. Pre nás je veľmi dôležité, aby sa Trenčín vrátil do obdobia spred troch či štyroch rokov. Netvrdím, že budeme majstri, avšak chceme sa výrazne presadiť na špici tabuľky a konkurovať najlepším klubom na Slovensku.
K tomu by mal dopomôcť nový kouč Peter Hlinka. Čím vás tento niekdajší reprezentant zaujal?
Zoznámili sme sa pred tromi rokmi v rámci jedného projektu s Duklou Praha, pričom Peter pre nás robil styčného dôstojníka. Tam sme si veľa vecí povedali. V tom čase však ešte nebol rozhodnutý, či pôjde trénerskou dráhou alebo ako funkcionár. Po konci projektu som ho začal sledovať, keďže sa rozhodol, že si spraví najvyššiu trénerskú licenciu. Nakoľko som ho spoznal ako človeka a zároveň ako perspektívneho trénera, nebol dôvod váhať.
Neprekáža vám, že ako tréner doteraz neviedol žiadny prvoligový klub?
Vôbec nie. To isté platilo trebárs aj o Adriánovi Guľovi a Martinovi Ševelovi. V podstate neboli trénermi, lenže po skončení kariéry sa nimi chceli stať. My sme im ako prví dali priestor, čo v našej filozofii považujeme za výhodu.
Peter Hlinka je už pätnástym trénerom za posledných 15 rokov. Za ten čas sa pri kormidle vystriedali aj Čech, Angličan, Holanďan, Nemec či Belgičan, najdlhšie však vo funkcii vydržali práve Guľa a Ševela. O čom to vypovedá?
Jednoznačne o tom, že to číslo by mohlo byť menšie. V porovnaní s inými klubmi však zas až také vysoké možno nie je. Je strašne veľa trénerov, vybrať si jedného či dvoch takých, ktorí budú spĺňať vaše predstavy, je veľmi náročné.
To zrejme platí aj v prípade hráčov, keďže Trenčín je za posledné roky známy tým, že kupuje talentovaných legionárov, ktorých následne predáva. V ostatnej sezóne však dostalo priestor aj viacero mladých Slovákov. Budete pokračovať v tomto trende?
Za ostatné roky sa v našej akadémii snažíme mladých chlapcov čo najlepšie pripraviť na mužský futbal. Teraz máme tímy do 19, 17 aj 16 rokov veľmi silné. Sú v nich individuality, ktoré by veľmi reálne mohli prehovoriť aj do bojov o prvé mužstvo.
O to bude bojovať aj zimná akvizícia Matúš Kmeť, talent, ktorý prišiel z Ružomberka. Nestáva sa často, aby mladí Slováci prestupovali medzi klubmi Fortuna ligy. V čom vidíte príčinu?
V podmienkach. Ak ich v klube vytvoríte také, že hráči budú mať šancu kariérne napredovať a môžu si otvoriť dvere do lepšej ligy, je to pre nich motivácia prestúpiť ku nám. Veľmi ma teší, že Trenčín sa stáva zaujímavou destináciou pre mladých hráčov.
Určite to súvisí aj s mnohými prestupmi do kvalitnejších európskych súťaží, ktoré sa vám za posledné desaťročie podarili. Na ktorý transfer ste najviac hrdý?
V rámci Slovákov to bol Matúš Bero. Bohužiaľ, tá destinácia (Turecko - pozn. red.) mu až tak nevyšla, napokon však našiel uplatnenie v Holandsku. Spomedzi cudzincov to bol Osman Bukari, nie ani tak pre prestupovú čiastku ako skôr pre jeho potenciál. Z dávnejších mien to boli Moses Simon a Samuel Kalu, ktorí následne prestúpili ešte do lepšej ligy. Ojedinelým zjavom je Fanendo Adi, ktorého sa nám podarilo predať najskôr prvýkrát a po tom, čo sa vrátil, opäť.
Dva roky bol súčasťou klubu aj Leon Bailey, ktorý už patrí medzi hviezdy nemeckej Bundesligy.
Úprimne, doteraz mi je ľúto, že sme ho v Trenčíne neudržali dlhšie a že za nás neodohral ani jeden zápas. Bol to však veľmi špecifický prestup, pretože sme vedeli, že má extrémny talent, čo teraz potvrdzuje.
Máte vyčíslené, koľko podobných transferov sa vám za posledné roky podarilo?
Za sedem rokov sme sa dostali na číslo 45. Takýto počet hráčov sme dokázali predať v celkovej výške zhruba 20 miliónov eur. Treba však podotknúť, že časť prostriedkov išla klubom, z ktorých títo chalani do Trenčína prišli. Čistý zárobok tak činí 10-11 miliónov.
Zinkasoval klub aj nejaký podiel z ďalších prestupov týchto hráčov?
Ide o jednu z vecí, ktorá je pre náš klub nesmierne dôležitá. Či to bol Simon, Kalu, Bukari, taktiež Wesley alebo sčasti aj Bero, všade máme nejaké percentá z ich ďalšieho predaja. Ak chalani prestúpia z Belgicka, Holandska či Turecka, hodnota hráčov je ďaleko vyššia, než je to v prípade odchodu zo Slovenska. Tu ste viacmenej obmedzení na jeden až tri milióny eur, keď však hráč potom prestúpi za osem či deväť miliónov, ide už o zaujímavé cifry. Toto je alfou a omegou nášho biznisu, keďže z týchto peňazí v podstate žijeme doteraz.
Viete nám povedať, aké percento vlastných prostriedkov ste vložili do rekonštrukcie štadióna?
Hovoríme o asi 60 percentách. Zvýšných 40 percent tvorí podpora od Slovenského futbalového zväzu. Momentálne je štadión dokončený na cca 70 percent, respektíve tri jeho tribúny.
Prerábka štadióna bol tiež jeden z mnohých cieľov majiteľa Tschena La Linga po tom, čo prišiel v roku 2007 do klubu. Splnili ste si za tých 14 rokov všetky ciele, ktoré ste si stanovili?
Zhruba 90 percent z nich áno. Pravdupovediac, v tom čase som sa tomu aj smial, že či je vôbec možné ich zrealizovať, keďže sme jeden o druhom nevedeli.
Čo sa skrýva za zvyšnými desiatimi percentami?
Účasť v skupinovej fáze niektorej z európskych súťaží.
V dávnejšom rozhovore sa Tschen La Ling vyjadril, že vo vás našiel spojenca v snahe vytvoriť v Trenčíne projekt, aký nemá na Slovensku obdoby. Súhlasíte s jeho tvrdením?
Hoci nie je medzi nami veľký vekový rozdiel, považujem ho za môjho futbalového otca. Naučil ma veľmi veľa vecí, a on, myslím si, našiel vo mne učenlivého syna, ktorý počúval a išiel za jeho myšlienkami. Počas toho obdobia sme zažili hádky, výmeny názorov. Stále však ťaháme rovnakú káru a myslím si, že to funguje.
V spomenutom interview La Ling tiež povedal, že viacerých potenciálnych sponzorov v tom čase odrádzal schátraný štadión. Pohlo sa aj v tomto niečo dopredu?
Zatiaľ to až tak necítime, verejnosť a okolie sa však začínajú prebúdzať. Tunajší futbal je značne závislý aj od firiem či spoločností. Ak sa nezačnú pripájať po tom, čo sa podarilo vybudovať nový štadión, potom už zrejme bude chyba niekde inde.
Generálnym manažérom klubu ste od roku 2004. Ako ste sa k tomu dostali?
Od roku 1997 som bol v klube, ktorý sa v tom čase volal Ozeta Trenčín, vedúci mužstva. Následne som sa vrátil v septembri 2003 s príchodom nových majiteľov. Teraz je jún 2021 a generálnym manažérom klubu som doteraz.
Nenapadlo vám niekedy, že by ste s tým skoncovali?
Niekoľkokrát. Najťažšie to bolo v roku 2004, kedy som klub akcionársky prebral ako 90-percentný vlastník, až do roku 2007 a príchodu La Linga. Ak by sa ho nepodarilo nájsť, teraz by som tu už nebol, lebo to bolo nad ľudské sily.
Spomeniete si ešte, ako sa vám ho podarilo presvedčiť?
V tom čase mal namierené do Nitry, kde pracoval na podnikateľských veciach. Ja som tu však dostal na neho tip, a tak som sa ešte vtedy lámanou angličtinou s ním porozprával. Neviem to bližšie špecifikovať, očividne však obe strany cítili nejaké fluidum.
Dnes máte v Trenčíne akcionársky podiel. Dá sa na futbale na Slovensku zarobiť?
Z vlastnej skúsenosti viem, že pri normálnom koncepte a vízii sa jednoznačne dá. Strašne tomu pomáha nielen samotný predaj hráčov, ale aj zárobky za účinkovanie v pohárovej Európe.
Ktoré momenty sa vám za tých 17 rokov vryli najviac do pamäti?
Prvý bol určite ten, keď som trasľavou rukou podpisoval prebratie 90 percent akcií a mal na účte 700 eur z poslednej výplaty. Druhým bolo nájdenie človeka, ktorý bol schopný so mnou ďalej pokračovať, tretím bol dvojitý zisk double. Taktiež aj samotná účasť v európskych súťažiach. Za najdôležitejšie však považujem to, že sa mi vždy podarilo nájsť okolo seba ľudí, ktorí mi s tým pomáhajú na dennej báze.
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
