Práca namiesto dávok. Kto odmietne pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, povedal minister.
Oznámil to na tlačovej konferencii minister práce Erik Tomáš.
„Každý, kto môže pracovať, má pracovať. Každý, kto má zdravé ruky a nohy, nemá sedieť doma. Tieto heslá hlásam už od svojho nástupu,“ uviedol Tomáš.
Šéf rezortu zdôraznil, že zatiaľ ide len o legislatívny zámer, na ktorom chce Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v lete pracovať a najskôr na jeseň prísť s jeho legislatívnym znením.
Na Slovensku je historicky najnižšia nezamestnanosť. Stále však máme nezamestnaných okolo 165-tisíc ľudí, ktorí by pracovať mohli.
Zároveň na Slovensku pracuje 107-tisíc cudzincov. „Napriek tomu máme stále nedostatok pracovnej sily. Viac ako 80-tisíc pracovných miest je voľných,“ uviedol minister.
Medzi nezamestnanými sú aj ľudia, ktorí z objektívnych príčin pracovať nemôžu. Sú tam však aj takí, ktorí pracovať nechcú a sociálny systém zneužívajú, uviedol Tomáš. „Treba v tom už konečne urobiť poriadok,“ vyhlásil.
„Otvorene priznávam, že v rámci nezamestnaných chceme zamestnať a dostať do práce čo najviac Rómov,“ uviedol minister práce a predstavil legislatívny zámer, ktorý bude predmetom verejnej, odbornej a politickej diskusie.
Ak nezamestnaný človek odmietne pracovnú ponuku, bude mu odobratá alebo krátená dávka v hmotnej núdzi, vyhlásil. „Samozrejme, musí ísť o vhodnú a primeranú pracovnú ponuku,“ uviedol minister.
Pôjde podľa neho o podobný model, aký už funguje v prípade prác vo verejnom záujme, keď sa vykonávajú menšie obecné služby.
„Aj dnes v prípade, že človek odmietne tieto práce vo verejnom záujme a neodpracuje si 32 hodín mesačne, je mu odobratá alebo krátená dávka v hmotnej núdzi. My toto sprísňujeme a dopĺňame to o odmietnutie pracovnej ponuky,“ uviedol minister.
„Chceme, aby títo ľudia nerobili len nejaké verejnoprospešné práce, ale aby sa reálne zamestnali,“ povedal minister.
Ak človek pracovnú ponuku odmietne, bude mu dávka v hmotnej núdzi odobratá alebo krátená na obdobie 12 mesiacov.
Minister práce chce tiež zmeniť režim spomínaných prác vo verejnom záujme.
„V súčasnosti, aj v zmysle zákona o obecnom zriadení, je obyvateľ povinný vykonať tieto práce vo verejnom záujme, ale len na území svojej obce. Po novom to chceme zmeniť tak, že bude povinný obyvateľ obce vykonať tieto práce na širšom území. Napríklad na takom, na ktorom sa dohodne Združenie obcí alebo dokonca na území, ktoré bude v hraniciach okresu,“ uviedol šéf rezortu práce.
„V mnohých prípadoch totiž starostovia obcí nemajú dostatok práce pre týchto ľudí, a potom len sedia doma a poberajú dávku v hmotnej núdzi ako aj iné dávky,“ dodal.
Minister práce oznámil aj zámer kategorizovať výšku takzvaného aktivačného príspevku. Aktivačný príspevok sa dnes podľa jeho slov poskytuje ľuďom na aktivačné práce, to sú spomínané malé obecné služby alebo práce, ktorými sa odstraňujú následky mimoriadnych situácií.
„Najnižší aktivačný príspevok po novom dostanú ľudia, ktorí chcú len vykonávať tieto malé obecné služby a nechcú sa riadne zamestnať. Vyšší aktivačný príspevok dostanú ľudia, ktorí sa budú chcieť rekvalifikovať, vzdelávať, alebo sa zúčastňovať na ďalších projektoch úradov práce, ktoré im pomôžu zlepšiť si pracovné návyky a schopnosti. Tretí, najvyšší aktivačný príspevok dostanú ľudia, ktorí sa už riadne zamestnajú,“ vymenoval Erik Tomáš.
Minister práce Erik Tomáš uviedol, že nechce prichádzať len s reštriktívnymi opatreniami.
Chce ľuďom ponúknuť aj širokú škálu pracovných ponúk, projektov či kurzov. Vláda chce podľa jeho slov docieliť, aby bolo dosť pracovných pozícií v každom jednom regióne.
„Samozrejme, ako sa hovorí, diabol je skrytý v detailoch. Je tam veľa vecí, ktoré budeme potrebovať nastaviť a v rámci legislatívneho procesu upraviť tak, aby boli spomínané zákony efektívne,“ uviedol minister práce.
Pozrite si aj túto reportáž. Drahšie rožky či mäso? Výrobcom potravín sa končí odvodová úľava na zamestnancov, môže sa to odraziť na cenách:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo