Zdražovanie sa spomalilo. Tovary a služby sa totiž po polroku opäť dostali pod hranicu 15 percent. Problémom však je, že inflácia nepoľavuje pri potravinách a nealko nápojoch.
Slovensko už dva roky čelí postupnému zdražovaniu. Ľudí okrem nákladov na bývanie najviac trápia ceny potravín.
„Medziročné tempo zdražovania v marci mierne zrýchlilo v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, a to na 28,2 percenta. V prípade bývania prišlo k miernejšiemu cenovému rastu, a to o 13,6 percenta,“ uviedla analytička Eva Sadovská.
A práve obe tieto oblasti, ktoré sú mohutne zastúpené v spotrebnom koši, sa podpisujú pod vysokú infláciu v krajine. Tá sa po vyše polroku konečne dostala po 15-percentnú hranicu.
Zákazníci v obchodoch platili výrazne viac v podstate za všetky kategórie potravín – za mlieko, syry a vajcia (35,7 %), za zeleninu (32,1 %), mäsové výrobky (30,5 %) a za sladké potraviny (30,3 %). Výrazne sme si priplácali aj za oleje a tuky a chlieb a obilniny, a to 27 až 28 percent.
„V praxi to znamená, že kým v marci 2022 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v marci 2023 to bolo vyše 128 eur,“ vypočítala Sadovská.
Inflácia výraznejšie neustúpi ani v nasledujúcich mesiacoch. Zlacňovanie preto netreba očakávať v žiadnej oblasti.
„Očakávame, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala ‚prehupnúť‘ cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne,“ vysvetlila Sadovská.
Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 percent, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, môžeme nateraz zabudnúť.
Pozrite si reportáž z marca o tom, ako dražie chlieb a pečivo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
