Železniciam hrozí akútny nedostatok rušňovodičov. Získať vhodného adepta nie je vôbec jednoduché. Navyše sa nezadržateľne blíži generačná obmena na tejto železničiarskej pozícii. A tak sa ich snažia nalákať aj na dvojtisícový plat.
Sadnúť do rušňa a stráviť celý deň na cestách. Pre Reného to bol jasná voľba odjakživa.
„Dá sa povedať, že od detstva. Bol to taký plán byť rušňovodič a aj sen,“ priznáva študent René.
Nahradiť nedostatok rušňovodičov bude náročné. Do piatich rokov očakávajú ich výrazný odliv.
„Husákove deti začnú odchádzať a z toho dôvodu bude veľký výpadok tejto pracovnej sily na trhu. Už teraz to zaznamenávame,“ uvádza generálna riaditeľka personálnej spoločnosti RailJOB Ivana Pilková.
Aj Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) musí v niektorých regiónoch čeliť veľmi silnej konkurencii. Zohnať hotového človeka do rušňa nie je jednoduché.
„Základný predpoklad pre prácu rušňovodiča je zodpovednosť a samostatnosť. Je to práca, ktorá vyžaduje, aby ten, kto sa pre ňu rozhodne, počítal s tým, že bude pracovať veľa samostatne, ale na druhej strane v krásnom prostredí,“ približuje vedúci oddelenia výberu a rozvoja zamestnancov ZSSK Martin Kroulík.
Sledovať svet z kabíny rušňa má aj zaujímavý finančný rozmer. V tomto roku si rušňovodiči vedia zarobiť aj dvetisíc eur mesačne.
„Keď to porovnáme s priemernou mzdou v národnom hospodárstve, ktorá je niekde na úrovni 1300 eur, tak je to určite nadštandardná mzda. Tých necelých 2000 eur je pre rušňovodičov, ktorí už majú všetky oprávnenia a certifikáty potrebné na túto prácu,“ tvrdí Andrej Gurín z personálnej agentúry Grafton.
Železnice začínajú postupne zažívať renesanciu a potenciál hľadajú v dostupnosti aj v ekológii. Zabezpečiť súvislý príjem dostatočného počtu nových pracovníkov je však beh na dlhé trate.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
