Na obce bez plynofikácie štát zabudol. Budovy vykurujú alternatívnymi palivami, no na drevnú štiepku či pelety kompenzačný príspevok nedostanú. Ich ceny pritom tak isto závratné stúpajú.
V Margecanoch sa pred 12 rokmi odpojili od centrálneho kúrenia a Obecný úrad, kultúrnu sálu i nákupné stredisko začali vykurovať peletami.
Automatický kotol nepotrebuje obsluhu. Po zateplení budov dokázali ušetriť až 70 percent nákladov na výrobu tepla. Lacné pelety dovážali z Ukrajiny. Po vypuknutí vojny majú problém.
„Bol problém ju zabezpečiť, ceny išli enormne hore aj z titulu energetickej krízy,“ vysvetľuje starosta Margecian Igor Petrik.
Pred zimou už zásoby paliva nakúpili až za takmer trojnásobnú cenu. Ten istý problém trápi aj starostu Veľkého Lipníka pri Starej Ľubovni. Plyn v obci nemajú, aj oni preto kúria peletami.
„Nakoniec sa nám podarilo zohnať za cenu až 588 eur za tonu a tá cena stúpala každý týždeň,“ hovorí starosta obce Veľký Lipník Peter Labant.
Od štátu na rozdiel od obcí ktoré kúria plynom žiadnu kompenzáciu nedostali.
„Sme boli trocha aj prekvapení, že sa o tom ani nehovorilo,“ dodáva Petrik.
Bez pomoci od štátu tak zostalo takmer 500 malých obcí ktoré nie sú plynofikované a svoje budovy musia vykurovať tuhým palivom
„Obce žiadajú záchranné koleso, aby sme vedeli kedy budeme počítať s peniazmi, na akú dlhu dobu a akým spôsobom k nám prídu,“ hovorí riaditeľ ZMOS-u Michal Kaliňák.
Minister hospodárstva im síce minulý týždeň sľúbil, že situáciu budú analyzovať, no žiaden konkrétny návrh zatiaľ nedostali.
Cenovú reguláciu od štátu žiadajú aj mestá, ktoré sú napojené na veľké teplárne. Napríklad vo Vrútkach stúpli ceny energií 275-percentne. Samosprávy okrem šetrenia na energiách už zvýšili poplatky a dane, prepúšťajú zamestnancov a pozastavujú plánované projekty.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
