Ministri zodpovední za energetiku z 15 členských krajín EÚ sa v piatok stretnú v Bruseli na ďalšej mimoriadnej schôdzi zvolanej českým predsedníctvom. Jednať budú o plánoch na riešenie energetickej krízy, ktoré navrhla Európska komisia.
Okrem iného sa stále diskutuje aj o oddelení cenotvorby plynu od ostatných zdrojov. Znamená to, že by sa zvlášť určovala cena pre plynové elektrárne, kde elektrina vychádza pre vysoké ceny plynu najdrahšie a zvlášť pre ostatné lacnejšie zdroje.
Cena by sa vyrátala z priemeru cien jednotlivých zdrojov a ich objemov (podielom na celkovej výrobe). Tým pádom by veľmi pravdepodobne nastalo dramatické zníženie cien.
Existoval by teda samostatný trh pre energiu z plynu a zvlášť pre iné zdroje, napríklad uhlie.
Podstata takzvaného „merit orderu“ tvoriaceho základ burzového obchodovania EÚ tkvie v tom, že sa cena elektrina odvíja od ceny takzvaného záverného zdroja (najdrahšieho). Tým sú momentálne plynové elektrárne, pretože plyn je najmä pre obmedzenie ruských dodávok do EÚ rekordne drahý.
Ako momentálne cenotvorba na trhu funguje, vysvetlil pre portál týždenníka Echo hlavný ekonóm Českých energetických závodov Pavel Řežábek.
„Každý deň na trh prichádzajú obchodníci a oznamujú, akú dávajú ponuku. Na trhu sa ponuky zoradia podľa ceny od najnižšej po najvyššiu. Podľa veľkosti ponúkanej kapacity vznikne akési nepravidelné schodisko, hovorí sa tomu nákladová krivka. Proti nej sa postaví dopyt od odberateľov. V nejakom bode sa pretne sa ponuka pretne s dopytom. V tom bode sa nachádza takzvaná marginálna alebo záverná elektráreň. Jej cenová ponuka následne určuje trhovú cenu pre všetky elektrárne,“ vysvetlil ekonóm.
Elektrárne podľa neho v princípe môžu dávať ponuky na čo chcú. Ich riziko spočíva v tom, že keby boli pažravé a chceli predať za vyššiu cenu, než je tá, ktorá sa ustálila, majú smolu a už nemôžu dodávať do siete.
„Tento systém dlhodobo dodával do siete veľmi lacnú elektrinu,“ dodal Řežábek.
Európska komisia už pred týždňom predstavila návrh, ktorý počíta s využitím nadmerných ziskov elektrární využívajúcich lacnejšie zdroje ako plyn. Výrobcovia energií z čierneho uhlia by potom odvádzali solidárny príspevok. Podľa Bruselu by členské štáty mali vďaka tomu získať vyše 140 miliárd eur.
Riešenie teda spočíva v tom, že by sa pre nízkonákladové elektrárne zastropovali marže zrejme na 180 eur. Jadrovým, hnedouhoľným a obnoviteľným zdrojom by teda zostalo 180 eur za každú megawatthodinu (MWh) dodanú na spotový trh. Všetko presahujúce tento strop by im bolo odobraté a použité na zníženie cien pre koncových spotrebiteľov. Znamená to, že skresanie ziskov výrobcom by samotnú cenu elektriny neznížilo.
Pozrite si reportáž o opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, ktorými sa zaoberajú poslanci NR SR:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
