Dnes sa konečne začal boj s vysokou infláciou. Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok prvýkrát od roku 2011 zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, a to o 50 bázických bodov.
Takzvaná kľúčová úroková sadzba bola roky na nule. Takéto sprísnenie menovej politiky by časom mohlo pomôcť skrotiť infláciu, je tu ale riziko, že spomalí hospodársky rast. Celkom určite porastú úroky z rôznych druhov bankových pôžičiek - od kreditiek, cez hypotéky, po štátne dlhopisy.
ECB Predstavila aj nový program nákupu dlhopisov, aby udržala pod kontrolou náklady na pôžičky najzadlženejších krajín eurozóny. TASR o tom informuje na základe správy Reuters a AP.
Okrem toho ECB zvýšila sadzbu na svojich týždenných a denných hotovostných aukciách o 50 bázických bodov, a to na 0,50 % a 0,75 %. A naznačila, že tento rok pravdepodobne príde ďalšie zvýšenie jej troch sadzieb.
"Na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady guvernérov bude vhodná ďalšia normalizácia úrokových sadzieb," uviedla ECB.
Európska centrálna banka vo štvrtok predstavila tiež nový nástroj na boj proti kríze, ktorý má udržať náklady na pôžičky zadlžených členov eurozóny, ako je Taliansko, pod kontrolou.
Nástroj s názvom Transmission Protection Instrument (TPI) jej umožní nakupovať dlhopisy, keď uvidí známky tzv. fragmentácie, teda neopodstatnených rozdielov v nákladoch na pôžičky medzi 19 krajinami eurozóny.
Rozsah nákupov TPI bude závisieť od závažnosti rizík, pričom tieto nákupy nebudú ex ante obmedzené, dodala ECB.
Centrálna banka eurozóny až dodnes nezvýšila sadzby 11 rokov a jej depozitná sadzba bola od roku 2014 záporná.
Tento krok vyvoláva nové otázky o tom, či zdražovanie úverov uvrhne veľké ekonomiky do recesie za cenu uvoľnenia cien pre ľudí, ktorí míňajú viac na potraviny, palivo a ďalšie položky.
Očakáva sa, že po zvýšení úrokov ECB o pol percentuálneho bodu bude v septembri nasledovať ďalšie zvýšenie, možno tiež o pol bodu. Prezidentka banky Christine Lagardová minulý mesiac naznačila zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu.
ECB prichádza so zvyšovaním úrokových sadzieb neskôr ako iné veľké centrálne banky. Inflácia v eurozóne je však vyššia a udrží sa nad 2 % cieľom ECB dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Prispieva k tomu vojna na Ukrajine a závislosť Európy od ruskej ropy a zemného plynu. Predpovede recesie na koniec tohto a budúceho roka pribúdajú, keďže prudko rastúce účty za elektrinu, palivo a plyn zasiahli podniky a kúpnu silu ľudí.
Pozornosť trhov sa teraz sústreďuje na tlačovú konferenciu prezidentky Christine Lagardovej neskôr popoludní.
Pozrite si aj reportáž hore
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
